Patríme k sebe - 42. kapitola - Patríme k sebe

7. prosince 2018 v 7:00 | Sayami


O 3 roky neskôr
Natsumi ako Nature Queen sa preslávila tým, že vyriešila nespočetné množstvo prípadov unesených ľudí. Pracovala spoločne so Shoutom, s ktorým začali spoločný život na okraji Tokya.
S Katsukim zostali v kontakte a sú blízki priatelia.

Bielovlasá žena kráčala z lesa v hrdinskom obleku a za ňou pomaly sa valil mohutný vysoký strom, ktorý zvieral ďalšieho psychopata, ktorý sa pokúšal znásilniť malé 8-ročné dievčatko.
Natsumi sa tvárila vážne, priam nahnevane.
Vedľa nej kráčal menší strom, ktorého vetvy jemne držali v náručí dievčatko, ktoré bolo v bezvedomí.
Keď ich polícia uvidela, ihneď sa rozutekali za nimi.
Mohutný strom za Natsumi pustil na zem toho starého úlisného psychopata, ktorého ihneď zatkla polícia.
Nižší strom vedľa Natsumi odovzdal dievčatko záchranárom.

V ten istý deň
Bol už podvečer, keď sa bielovláska zahľadela von oknom. Sedela za malým kruhovitým stolom a vychutnávala si ovocný čaj.
"Ďalší prípad je úspešne za tebou," poznamenal Katsuki s úškrnom a odpil si z piva.
Natsumi k nemu otočila hlavu a spokojne sa usmiala, "Áno. Ďalší," uspokojovalo ju to, lebo vedela, že je to vďaka hrdinom v meste bezpečnejšie.
"Sú to už tri roky," riekol zamyslene a odpil si z piva.
"A stále sme spolu ako keby sa nič nezmenilo," jej úsmev sa z tváre nevytrácal, len pozorovala blondiačika.
"Viac-menej," zamrmlal a jeho oči sa zamerali na jej snubný prsteň na ruke, ktorou držala ucho šálky.
Všimla si, kam sa pozerá, no nelámala si nad tým hlavu.
"Ak by ťa ten pako niekedy sklamal alebo čokoľvek ti urobil, stále som tu ja," predsa len si neodpustil poznámku ohľadom ich zásnub, no pôsobil vyrovnane. Uškŕňal sa ako vždy a hádzal na ňu zvodné pohľady.
Doberal si ju. Aspoň z časti.
"Samozrejme. Si prvý, na koho by som sa obrátila," prehodila jednoducho, na jej tvári sa zjavil úškrn a nakoniec sa začala smiať.
Katsuki ju s úsmevom pozoroval. Obaja vedeli, že to myslí vážne. A nemal by problém dať tomu dvojfarebnému po hube. Stále má k nej blízko. Váži si ju. Je to jedna z mála žien, ktoré si váži.

Natsumi sa zavrela za sebou vchodové dvere a ihneď sa začala vyzúvať.
"Vitaj doma," privítal ju Shouto s hrejivým úsmevom, podišiel k nej bližšie a pomohol jej vyzliecť bundu, pričom jej ju zavesil na vešiak.
"Ahoj," pozdravila ho s milým úsmevom, "Ďakujem," dodala a potom si venovali krátky bozk na pery.
"Ako bolo s ním?" spýtal sa jej mierne kyslo.
Natsumi sa naňho zboku pozrela, keď obaja kráčali po chodbe až do obývačky, "Výborne, zlato. Veď ako by mi inak bolo s Katsukim?" odpovedala s nevinným úsmevom na perách a vnútri ju uspokojoval fakt, že zakaždým trochu žiarli, keď sa s ním stretne.
Todoroki si niečo nezrozumiteľne zafrflal popod nos a keď sa usadili vedľa seba na gauči, objal ju okolo pliec, "Videl som správy. Ďalšiu záchranu máš za sebou," zmenil radšej tému.
"Áno. Ako som počula, aj tebe sa darilo," poznamenala s úsmevom.
Shouto k nej otočil hlavu a zahľadel sa na svoju snúbenicu. Žiarila šťastím, to bolo vidieť. Už dávno ju nevidel smutnú, či zničenú a presne to chcel. O to sa snažil.
Trochu mu vadí, keď sa stretne s Bakugouom, ale vie, že je aj tak len jeho. Nikomu inému nepatrí. A to ho uspokojuje a hreje pri srdci. Zároveň ale je rád, že zostali priateľmi, lebo vie, čo preňho Bakugou znamená. Sú blízki priatelia a on to rešpektuje.
Natsumi sa medzitým oňho oprela, vyložila si nohy na gauč a urobila si pohodlie. Niekedy toho veľa nenarozprávali, keď boli spolu, ale vždy to nebolo potrebné. Užívali si spoločné nerušené chvíle a boli vďační za každý deň.
Ako hrdinovia to nemajú ľahké a riskujú životy. Preto sa na život pozerajú inak, než normálni ľudia. Ich život nie je rozprávka, lebo sa musia popasovať so všeličím. Avšak boli na to pripravení a vycvičení. Navyše nie sú na to sami. Majú jeden druhého a vždy keď je to potrebné, podporia sa.
Natsumi získala novú rodinu a to Shouta. Jeho rodina ho prijala, dokonca aj Shoutov otec sa začal na nich inak pozerať, aj keď si so svojim synom doteraz nie sú blízki.
Možno život hrdinov nebola rozprávka a nebol jednoduchý, Natsumi bola šťastná. Shouto bol ten, ktorý jej dodával silu a ona tá, ktorá dodávala silu jemu. Boli a aj sú tu jeden pre druhého.
"Natsumi?" ozval sa.
"Áno?" zdvihla k nemu hlavu a venovala mu zvedavý pohľad.
"Milujem ťa," vtedy sa k nej naklonil, prstami sa jemne dotkol jej brady a následne na to jej venoval dlhý sladký bozk.


→PREDCHÁDZAJÚCA KAPITOLA← ~~~ →FAKTY & ZAUJÍMAVOSTI←

~~~
Drahí čitatelia,
chcem sa Vám poďakovať za to, že ste vydržali a čítali tento príbeh od samého začiatku až do úplného konca. Taktiež, keď ste k niektorej z kapitol napísali komentár, o to viac som sa tešila. Dúfam, že sa Vám príbeh páčil a že si v budúcnosti odo mňa ešte niečo prečítate. Každý čitateľ je pre autora dôležitý, už len preto, keď vyjadrí názor k danému príbehu, či štýlu písania.

Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem. ♥
P.S. V blízkej dobe sa objavia fakty a zaujímavosti v rámci príbehu. :)
Sayami
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 7. prosince 2018 v 7:35 | Reagovat

♥♥♥♥milujem takéto konce. Proste, presne toto je moje!Sladké,romantické, happyend, proste dokonalosť!
Som rada, že si tento príbeh písala a že som ho mala čas a šancu čítať. Je fakt skvelý, bola v ňom aj akčnosť, mystika, proste všetko ako má byť! ♥

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 7. prosince 2018 v 13:56 | Reagovat

[1]: Ďakujem krásne, som veľmi rada, že si si prečítala celý príbeh a podporovala ma. ♥ Veľmi si to vážim. :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.