Patríme k sebe - 41. kapitola - Odpustenie

30. listopadu 2018 v 7:00 | Sayami


Nasledujúci týždeň bola Natsumi zhovorčivejšia čoraz viac. Shouto začal vidieť tú starú dobrú Natsumi a bol za to vďačný. Navyše absolvovala prehliadku u psychiatra, ktorý povedal, že o týždeň sa bude môcť vrátiť do školy.

V sobotňajšie ráno niekto zazvonil na zvonček. Natsumi vtedy sedela v obývačke so Shoutom a rozprávali sa o škole. Rei vybehla z kuchyne a išla zistiť, kto to zazvonil.
"Dobré ráno," pozdravil ju zamračený blonďavý chlapec, "Prepáčte, že ruším tak skoro. Som Bakugou Katsuki a chcel by som sa porozprávať s Natsumi," vysvetlil jej vážne.
Rei naňho prekvapene hľadela a než stihla zareagovať, prišiel Todoroki.
"Natsumi sa práve dostala z toho najhoršieho," povedal Shouto chladne a prebodával ho zamračeným pohľadom.
"Preto som prišiel až teraz, ty pako," zavrčal naňho.
Hnedovláska po chvíli vstala tiež, opustila obývačku a ocitla sa na chodbe. Pomaly kráčala vpred, keď uvidela Katsukiho, ako sa mračí na Shouta.
Vtedy blondiačik naklonil hlavu do boku a uvidel ju tam stáť. V tej chvíli jeho výraz zmäkol a prestal sa mračiť. Očami rýchlo prebehol po jej tmavohnedých vlasoch a nakoniec sa jej zahľadel do tváre.
"Ahoj," pozdravila ho Natsumi neutrálne a zvedavo ho pozorovala. Zo svojho miesta uprostred chodby sa ani nepohla.
Rei sa k nej pootočila a Shouto tiež.
"Ahoj. Rád by som sa s tebou porozprával," povedal Katsuki vážne a uprene ju pozoroval.
Po chvíli ticha Natsumi pootvorila ústa, "Dobre," povedala napokon.
"Myslím, že by sme ich mali nechať osamote, Shouto. Natsumi vie, čo robí," povedala mu Rei upokojujúcim tónom v hlase.
Shoutovi sa to nepáčilo, no nakoniec len na to prikývol, vymenil si krátky pohľad s Natsumi a potom sa presunul s matkou do kuchyne.
Na chodbe zostali už len Natsumi a Katsuki.
"Poď si sadnúť," povedala mu vážne, otočila sa mu chrbtom a on pochopil, že ju má nasledovať.
Keď sa obaja usadili v obývačke oproti sebe, zahľadeli sa jeden na druhého.
Tá ho vážne sledovala očami a bola zvedavá, čo jej chce povedať.
"Posral som to. Posral som to všetko s tebou," začal šomrať a odvrátil od nej pohľad, "Sralo ma, že sa stretávaš s Keiom a videl som, že oči aj tak stále nechávaš na tom dvojfarebnom idiotovi," povedal jej narovinu a nakoniec si vydýchol, "Preto som sa k tebe správal ako kokot. Odkopol som teba a naše priateľstvo," dodal pozerajúc do zeme.
Hnedovláska sa pomaly oprela a užasnuto naňho hľadela. Katsuki si po prvýkrát priznal chybu.
"Povedal som ti strašné veci..." ozval sa mierne trasľavým hlasom a tak naprázdno prehltol, aby to zahnal preč. Šúchal si pritom ruky a potriasol hlavou, "Žiarlil som, lebo som to chcel aj s tebou. Neber to v zlom.." začal hapkať, "Narozdiel od druhých si mi ty vzácna... Ale aj tak som to chcel s tebou."
Natsumine oči sa mierne rozšírili. Pochopila ho. Lenže ona nie je na vzťahy na jednu noc. Nedokázala by mať s ním niečo viac a potom to hneď ráno ukončiť, odísť a fungovať ďalej ako priatelia.
"Ty si iná, lebo ťa mám rád. Páčiš sa mi. A chcel som si ťa privlastniť aspoň na chvíľu. Mal som z toho bordel v hlave..." rozprával ďalej, "Ale na tom nezáleží," nakoniec k nej zdvihol pohľad, aj keď mal zaslzené oči.
Natsumi sa vtedy narovnala a prestala na chvíľu dýchať.
"Prepáč mi to všetko," hľadel na ňu smutne. Bol to iný Katsuki. Síce sa jeho slovník nezmenil, ale hovoril rozvážnejšie a mala pocit, že jeho sebaovládanie sa zlepšilo. Nebol taký výbušný, ako kedysi.
Hnedovláska sa pomaly postavila a okolo stola sa presunula k nemu a sadla si vedľa neho.
"Nemôžem to vrátiť späť. Ani to, čo ti ten hajzel Kei spôsobil. Ani to, čo som ti spôsobil ja, ale chcel som, aby si vedela, že ma to všetko mrzí. A..." otočil k nej hlavu, "chcem, aby si bola šťastná."
Natsumi hľadela na jeho výraz, ktorý bol na Katsukiho veľmi mäkký. Jeho oči sa stále leskli. Bolo vidieť, že zadržiava plač a chcel si zachovať chladnú a vážnu tvár, ale to sa mu celkom nepodarilo.
Páčilo sa jej to. Bola rada, že mu nakoniec na nej záleží a neprišla o skvelého priateľa.
Naklonila sa k nemu a objala ho okolo krku.
Katsukine oči sa rozšírili od prekvapenia a objatie jej opätoval. Mierne sa triasol, no po chvíli sa upokojil a potichu si povzdychol.
Uľavilo sa mu. Dlho to dusil v sebe. Navyše mu trvalo nejaký čas, kým sa dal dokopy a naučil sa viac ovládať. Kvôli tomu ho škola posielala na terapie.
O tých nikomu nepovedal, len potom, ako sa prestali objímať, sa s tým zdôveril Natsumi. Vedel, že to pochopí. Tušil, že by to pochopili aj ostatní, ale v jeho živote sú veci, o ktorých sa nechce rozprávať s každým.
Ich rozhovor sa potom uberal už len priateľským smerom a bol rád aj za to. Bol si vedomý toho, že Natsumi chodí so Shoutom. Keď mu to už len potvrdila ona sama, bol rád. Vždy lepšie dvojfarebný pako, než psychopatický nekrofil.
Zamračil sa nad jeho myšlienkovými pochodmi. Tú nadpriemernú hrdosť a arogantnosť má v sebe, ale na druhej strane, teraz vedľa neho tu sedí ona a za žiadnu cenu nechce o ňu prísť. Už si ju viac od seba odháňať nebude.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.