Patríme k sebe - 40. kapitola - Ľúbim ťa

23. listopadu 2018 v 7:00 | Sayami


Ďalšie štyri dni Todoroki nebol osamote s Natsumi. Vždy sa stretli za prítomnosti Rei, pričom jej pravidelne pripomínali, že je to Shouto a nie Kei. Natsumi bola pokojná, keď bola pri nej Shoutova matka. Inak to zatiaľ neriskovali.
Avšak, poslednú noc sa stalo niečo, čo začul v celom dome len Shouto. Jeho matka s otcom tvrdo spali a tak to bolo na ňom.
Vbehol do Natsuminej izby, z ktorej bolo počuť vzlyky. Uvidel ju ako sedí schúlená v klbku na zemi a tak ihneď k nej pribehol, sadol si na zem a pritiahol si ju k sebe.
"Už som tu. Ja. Shouto," hovoril jej potichu.
Hnedovláska smrkala, utierala si slzy a nebránila sa. Práve naopak.
Prisunula sa k nemu tak, že si hlavu oprela o jeho plece.
Shouto ju jednou rukou objal okolo pása a potichu si povzdychol. Pevne zomkol pery a hľadel pred seba.
"Som debil," vydal zrazu zo seba.
V tom Natsumi zdvihla hlavu a pozrela sa naňho.
"Pravidelne ti opakujeme, že som Shouto, ale zabudol som ti povedať, že som debil," zašomral.
Natsumine oči sa rozšírili a prekvapene sledovala profil jeho vážnej tváre.
"Mal som ti vtedy na to niečo povedať. Bola si len ku mne úprimná, ale za to ja som nebol schopný vtedy niečo povedať."
Hnedovláska sa po kolenách presunula presne oproti nemu a tam sa usadila.
Vtedy sa na ňu zahľadel. Natsumi ho pozorne sledovala jej mierne opuchnutými očami od plaču. Jeho vnútro sa zovrelo a sklopil pohľad.
"Mal som ti povedať skôr, že ťa..."
Hnedovláskin dych sa v tej chvíli spomalil, no jej srdce sa rozbúchalo.
Shouto sa jej pozrel do očí, "Že ťa ľúbim, Natsumi," cítil, ako mu horeli líca a potili sa mu ruky, ktoré mal položené na stehnách, "Keby som to ja debil nezapieral tak dlho, mohli sme sa vyhnúť tomu, čo sa ti stalo," dodal nervózne a zamračil sa.
Hnedovláska ho pozorovala s pootvorenými ústami a jej oči boli stále rozšírené od toľkého šoku.
"Keby som vtedy... Keby si už vtedy bola moja.. Tak by nebol žiadny Kei..." vyjachtal zo seba a nakoniec sa pozrel niekam inam, "Lenže ani teraz nie si moja. Sklamal som ťa. Nezachoval som sa ako chlap," povedal potichu, nakoniec pomaly vstal, opatrne chytil Natsumi za ramená a tak vstala aj ona.
"Mala by si ísť spať," povedal napokon.
Natsumi sa k nemu otočila chrbtom a išla si ľahnúť do postele. Shouto si potom sadol na posteľ a smutne sa na ňu usmial.
"Dobrú noc," keď začal vstávať, chytila ho za zápästie. Vtedy otočil k nej hlavu a prekvapene sa na ňu pozrel.
Hnedovláska ho pustila, posunula sa viac dozadu a odokryla časť paplónu.
Todoroki tam chvíľu stál ako obarený a dúfal, že v tej tme nie je vidieť, ako veľmi nabral červeň v tvári. Nakoniec si k nej ľahol a pocítil nervozitu. Príjemnú nervozitu.
Natsumi mu hľadela do tváre, no potom sa mu otočila chrbtom a prisunula sa k nemu. Shouto ju objal okolo pása a pomaly upadal do hlbokého spánku.

Nastalo ráno. Shouto pomaly otvoril oči a všimol si, že Natsumi spí otočená k nemu. Jej tvár vyzerala tak pokojne, akoby sa jej nič nestalo a bola v úplnom poriadku.
Bola to prvá noc, ktorú prespal celú.
Bola to prvá noc, ktorú prespal s ňou, po svojom boku.
Jemne sa zachvel, lebo mu hlavou prebleslo veľa iných myšlienok, ktoré radšej zahnal preč.
Po chvíli sa pomaly a opatrne postavil, aby ju nezobudil. Chcel sa premiestniť do svojej izby, keďže sa mu nechce vysvetľovať rodičom, prečo strávil noc v Natsuminej izbe. Jeho matka by ho pravdepodobne pochopila, ale za otca neručí.
Zavrel za sebou dvere a ocitol sa na chodbe.
"Dobré ráno," začul známy hlas matky za jeho chrbtom, až mierne nadskočil a prudko sa otočil.
"Dobré ráno," vyšlo z neho automaticky a stál na mieste ako prikovaný.
"Tvoj otec už odišiel do práce," usmiala sa naňho, "Bol si pozrieť Natsumi? Už je hore?" zvedavo sa ho spýtala.
Todorokimu v tej chvíli padol kameň zo srdca, "Áno, ešte spí," odpovedal pokojne, "Idem sa nachystať a potom si zajem," oznámil jej vážne a už aj sa poberal do svojej izby.
"Dobre," odvetila Rei mierne začudovane, pretože si všimla, že je jej syn mierne v rozpakoch. No nakoniec to nechala tak a odišla chystať raňajky.

Rei poumývala riady, následne na to utrela a odložila do skriniek. Keď dávala do poriadku posledné riady, začula mierne zavŕzganie dverí a tak sa otočila.
"Dobré ráno, Natsumi," pozdravila ju s úsmevom.
"Dobré ráno," odzdravila ju a pousmiala sa.
V tom Rei vypadol tanier z ruky a rozbil sa. Vyjavene hľadela na to dievča.
Ona rozpráva.
Ona naozaj začala rozprávať.
Natsumi podišla bližšie, kľakla si a začala opatrne vkladať do dlane rozbité kúsky. Potom sa postavila a zahodila ich do koša.
Bielovlasá žena nebola schopná čokoľvek urobiť, či povedať, no po niekoľkých minútach sa spamätala a potriasla hlavou.
"Nechaj to na mňa, Natsumi. To je v poriadku," povedala napokon, vyšla von z kuchyne a chvíľu jej nebolo.
Natsumi ale upratovala ďalej a tak sa zbavila najväčších črepín. Medzitým sa vrátila Rei s metlou v jednej ruke a lopatkou v druhej a dokončila upratovanie.
"Ďakujem za pomoc," povedala, keď bola zem aj bez tých najmenších črepín.
"Nemáte začo," odvetila Natsumi.
"Dám ti raňajky, robila som toasty," povedala nervózne, no nakoniec sa usmiala. Stále sa spamätávala z toho, že tomu dievčaťu sa vrátila reč.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 30. listopadu 2018 v 16:53 | Reagovat

Toto som musela komentovať, aj ked som to čítala už dávnejšie. Bola to jedna z najlepších kapitol celého príbehu. Uplne som sa tlemila ako idiot na obrazovku, bolo to také rozkošné, zlaté a romantické ♥

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 3. prosince 2018 v 8:47 | Reagovat

[1]: Ďakujem veľmi pekne, som rada, že ťa táto kapitola tak veľmi oslovila ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.