Patríme k sebe - 37. kapitola - Rei

2. listopadu 2018 v 7:00 | Sayami


Už bola dávno tma, keď Todoroki sa vrátil domov. Ihneď ho privítala jeho matka so sestrou, ktoré boli zvedavé na detaily. Avšak jediné, čo im mohol povedať, bolo to, že zajtra príde Mindman.
Rei si robila starosti, no nedávala nič najavo. Vedela, že jej syn teraz potrebuje podporu a nie len on. Je zodpovedná za Natsumi a preto musí na ňu dávať pozor. Avšak zatiaľ len vidí dievča bez života, ako nevníma okolitý svet.
Zarazilo ju, že sama od seba neurobila nič. Ak by ju nenakŕmila, nenajedla by sa. Ak by jej nedala nič napiť, nenapila by sa. Zakaždým potrebovala niekoho pri sebe, inak by zostala sedieť na posteli po celý čas.
To nechcela rozprávať Todorokimu. Dnes bolo toho naňho priveľa a potreboval poriadny spánok.
"Shouto, mal by si si ísť ľahnúť," povedala po tom, čo vošla do jeho izby.
Jej syn už bol v pyžame, no sedel za stolom a študoval spisy. Opäť. Hľadal niečo, čo by mohlo pomôcť vrátiť tú starú dobrú Natsumi.
"Shouto," oslovila ho opäť, keď nereagoval.
Hneď sa k nej otočil, "Prepáč, bol som zamyslený..." ospravedlňujúco sa na ňu pozrel.
"Mal by si si ísť ľahnúť. Zajtra máš školu," poznamenala ustarostene.
"Pôjdem o chvíľu, neboj," snažil sa na ňu usmiať.
Rei len na to prikývla, úsmev mu opätovala a odišla z izby, pričom za sebou zavrela dvere. Potom si to nasmerovala ku schodom na prvé poschodie. Keď nimi prešla, urobila len niekoľko krokov a ocitla sa pred Natsuminou izbou. Opatrne pootvorila dvere a nakukla dnu.
Červenovlasé dievča spalo. Malo zavreté oči, čo ju upokojilo, pretože keď ju uložila spať, oči mala dokorán otvorené. Bála sa, či..
To je jedno. Podstatné je, že zaspala. Už len dúfať, že zajtrajšok bude lepší, než dnešok.

Nasledujúce ráno pred odchodom do školy sa bol Todoroki pozrieť do Natsuminej izby. Prekvapene zostal stáť uprostred izby, keď uvidel, že sa jej zmenila farba vlasov.
Natsumine vlasy boli tmavohnedej farby.
Ešte sa nezobudila a preto podišiel k nej bližšie, naklonil sa a opatrne chytil jeden prameň jej vlasov.
Smutne sa pousmial, pustil jej prameň a opustil izbu.
"Dobré ráno, synček," pozdravila ho matka, keď zavrel dvere do izby.
"Dobré ráno. Natsumi má tmavohnedé vlasy," vysypal zo seba mierne vyjavene.
Rei naňho prekvapene zažmurkala, no v tom si spomenula, že jej Shouto hovoril o jej schopnostiach a tak pochopila, "Už sa zobudila?"
"Nie," pokrútil hlavou.
"Tak sa poď najesť. S prázdnym žalúdkom ťa do školy nepustím," povedala mu s úsmevom a spoločne sa pobrali do kuchyne.

Keď Todoroki odišiel, pobrala sa do Natsuminej izby.
Opatrne otvorila dvere, keď v tom si všimla, že je otočená smerom k nej a hľadí pred seba. Rei si vydýchla a vošla dnu.
"Dobré ráno, Natsumi. Vyspala si sa dobre?" venovala jej milý úsmev, avšak odozvu nedostala.
Neodradilo ju to, podišla k nej bližšie, pomohla jej vstať a vybrala jej pohodlné domáce oblečenie. Potom ju prezliekla a spoločne išli do kúpeľne, kde jej pomohla so základnou hygienou. Rei sa snažila zachovať chladnú hlavu, no aj tak pocítila obrovskú ľútosť.
Potom, čo jej umyla zuby, jej podala pohár vody. Vložila jej ho do rúk a naznačila jej, aby si vypláchla ústa. Našťastie to Natsumi pochopila a urobila to.

Keď pomohla Natsumi sa usadiť za jedálnym stolom, položila pred ňu raňajky a opäť musela robiť to, čo doteraz.
Nevyčerpávalo ju to, no bojovala s rôznymi emóciami. Nerozumela tomu, čo jej mohol ten vrah urobiť, keď nie je schopná vykonať základné úkony.
"Chutilo ti to? Dúfam, že áno, pretože som sa snažila," poznamenala Rei s úsmevom. Nebude z nej robiť malomocnú. Bude sa k nej správať ako k iným ľuďom. Nevadí, že jej neodpovie. Len verí, že ju počúva.
"Vieš čo mi napadlo? Že by si mi niekedy mohla pomôcť v záhrade. Samozrejme, že keď bude jar, lebo teraz je už zima, ako tak pozerám na tvoje vlasy," otočila sa k nej a usmievala sa pritom, "Rozumieš rastlinám viac, než ktokoľvek iný a pamätám si, že mnohé moje kvety to nevydržali a zvädli," priznala sa a vzdychla si.
Ďalej sa s Natsumi presunula do obývačky a rozhodla sa, že jej bude čítať. Vybrala jednu z rozčítaných kníh a otočila sa k nej.
"Táto kniha obsahuje romantiku a komédiu. Snáď sa ti to bude páčiť, ja som sa celkom pobavila," hovorila jej s úsmevom na perách a usadila sa vedľa nej. Potom otvorila knihu a začala jej čítať.
Natsumi hľadela pred seba, bola vystretá a jej výraz bol nijaký. Avšak Rei čítala aj naďalej. Chcela navodiť príjemnú atmosféru, ktorá by pomohla Natsumi sa z toho dostať.

Rei začula, ako niekto zazvonil na zvonček a tak zavrela knihu, "S čítaním budem pokračovať nabudúce, Natsumi. Idem otvoriť dvere a pozrieť sa, kto to je," povedala jej pokojne, vstala a knihu odložila na poličku.
Potom sa vybrala na chodbu, až sa dostala nakoniec a otvorila dvere.
"Dobrý deň, pani Todoroki," pozdravil ju Mindman a mierne sa uklonil.
Rei sa uklonila tiež, "Dobrý deň. Nečakala som, že prídete tak skoro," poznamenala prekvapene a urobila pár krokov dozadu, aby mohol prejsť, "Poďte ďalej."
"Ospravedlňujem sa, ak som prišiel nevhod," čiernovlasý muž vošiel dnu a ihneď sa začal vyzúvať.
"Práve naopak. Budem rada, keď sa porozprávate s Natsumi," povedala s malým úsmevom na perách.
Mindman si vyzliekol bundu a Rei mu ju ihneď vzala a zavesila na vešiak.
"Ďakujem," povedal a nasledoval Rei až do obývačky, kde sedela Natsumi stále v rovnakej polohe.
Mindman ju pozdravil, no ona neodzdravila.
"Nereaguje na to, ak ju niekto osloví," vysvetlila mu Rei, "Sadnite si, prosím," rukou mu naznačila, aby sa usadil a Mindman si sadol vedľa Natsumi.
"Dáte si čaj? Kávu?"
"Zelený čaj vás poprosím, ďakujem pekne," odvetil úctivo a ďalej hľadel na hnedovlásku.
Rei na to prikývla a nechala ich osamote.
"Slečna Murakami," oslovil ju, aj keď si bol vedomý toho, že nedostane odozvu, "Opäť som povinný vám vopred oznámiť, že vám nazriem do mysle. Dohoda, ktorú ste podpísali, je platná jeden rok a preto nie je potrebné riešiť žiadne úradné záležitosti," vysvetlil jej pokojne.
Natsumi hľadela neustále pred seba a zo svojho miesta sa nepohla.
"Začneme."


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. listopadu 2018 v 9:20 | Reagovat

Chúďatko Natsumi :( proste absolutne nechápem, no dúfam, že sa z toho čoskoro dostane. Páčilo sa mi správanie T-mamky, akú s ňou má trpezlivosť a všetko. Je to fakt milé. Som zvedavá, na čo Mindman príde :)

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 2. listopadu 2018 v 11:55 | Reagovat

[1]: Uvidíme, ako sa z toho spamätá. No Shoutova mama je silná a nestráca nádej. :)
Ďakujem za komentárik. :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.