Patríme k sebe - 32. kapitola - Vyznanie

28. září 2018 v 7:00 | Sayami


O týždeň neskôr
Natsumi sa cítila rozpoltene. Na jednej strane získala licenciu a tak bola v podstate za vodou. Už len je potrebné, aby spravila záverečné skúšky a čaká ju život hrdinu. Avšak na tej druhej tu boli jej nevyriešené alebo pohnojené vzťahy.
Bakugoua by najradšej kopla do hlavy za jeho správanie, no zároveň ju to veľmi mrzelo.
Todorokimu mala problém povedať, čo možno k nemu cíti, no nie je to také jednoduché.
Potom je tu Kei. Ten, ktorý vždy stojí pri nej a aj teraz ju opäť odprevádza na internát ako pravý gentleman.

Todoroki sa vrátil zo školy domov a opäť sa usadil za svojim stolom, aby si preštudoval všetko, čo vie o tom vrahovi. Jeden bol chytený Natsumi a nad tou myšlienkou sa pousmial.
No nakoniec mu úsmev z tváre zmizol, keď si čítal novú výpoveď od vraha, ale aj od samotného Mindmana, ktorý ho vypočúval.
Sú ako bratia. Ako keby v ich žilách kolovala jedna krv. Majú slabosť pre nevinne vyzerajúce dievčatá, ktoré sa cítia osamelo. V tej chvíli sú to oni, aby ich zachránili a uviedli do ich sveta...
Keď to čítal, bolo mu z toho zle. Mal pocit, že si práve požičal spis nejakého pacienta zo psychiatrickej liečebne.
Obeť je vyzlečená, zabije ju, následne na to znásilní a odchádza preč.
Todoroki sa mračil na všetky tie papiere s fotografiami obetí, ktoré boli dokaličené, celé od krvi, lebo ich vrah všade rezal.
Za ten dlhší čas si zvykol, no nedokázal prekusnúť fakt, že to pokračuje a sú v tom zapletené jeho spolužiačky. Stále sú to volavky, ktoré si oni majú z diaľky všímať, sledovať ich vzťahy a na základe toho vyhodnotiť možnú hrozbu.

Rukou si prešiel po vlasoch a pošúchal si tvár. Opäť bol dlho do noci hore a dumal nad tým prípadom. Nakoniec ale všetko odložil na roh stola a namieril si to do kúpeľne.
Keď už pripravený na spanie zaľahol, chopil sa mobilu a pevne zomkol pery.
Vyhľadal Natsumine číslo, no nevytočil ho a tak nakoniec mobil položil naspäť na nočný stolík.

Natsumi mala zo dňa na deň čoraz horšiu a horšiu náladu. Bola stále znechutená z Katsukiho, ktorý jednoducho ju odpálil a prestal sa s ňou baviť. Alebo možno ona jeho odpálila a prestala sa s ním baviť. Alebo je to vzájomné, no štve ju to, lebo ho brala ako dobrého kamaráta.
Pozrela sa smerom k Todorokimu, ktorý vyzeral zamyslene. Síce mu vravel niečo Midoriya a Iida, zdalo sa jej, že ich počúva len napoly.
V tom sa pootočil jej smerom a ona sa ihneď pozrela na opačnú stranu, spontánne oslovila Jiro a začala sa s ňou rozprávať o škole.

Natsumi vyšla zo školy a zahliadla Todorokiho ako kráča pred ňou.
"Shouto!" zvolala a pribehla k nemu, aby mohla kráčať spolu s ním.
"Hm?" spýtavo na ňu pozrel.
"Ja len..." nevedela, ako začať, "Už sa nám to pomaly kráti, však? Už len 4 mesiace a budeme zo školy preč."
"Áno," prikývol na to, "Rýchlo to ubieha," dodal a pozrel na ňu, "Ako to ide s Keiom?"
To Natsumi prekvapilo. Nikdy sa jej na to nespýtal a zrazu videla z jeho strany záujem o jej kamaráta... a to veľmi blízkeho.
"No, všetko po starom," mykla plecom, "A... vieš, chcela som ti niečo povedať..." povedala potichšie a vyšli z areálu školy.
"Shouto!" zakričala po ňom Shiozaki, ktorá už aj utekala k nim.
Červenovláska v tej chvíli mierne spanikárila, chopila sa jeho ruky a urobili niekoľko krokov ďalej od miesta, na ktoré sa dostala Shiozaki.
"Čo sa deje?" spýtal sa jej zvedavo a pozorne si premeriaval jej tvár.
Natsumi začala byť nervózna a tak naprázdno preglgla. Keď sa mu zahľadela do očí, cítila, že jej začínajú horieť líca a jej srdce sa rozbúchalo na plné obrázky. Jej žalúdok sa nepríjemne skrúcal, pretože mu to chcela povedať dávnejšie. Dusila to v sebe dlho, aj keď si to nejaký čas nechcela priznať a odmietala to, ale...
"Shouto, ja..." začala roztraseným hlasom, "Vieš, že sme priatelia..." vyšlo z nej potichu.
Todoroki ju pozorne sledoval, lebo nerozumie, čo sa deje a z čoho je taká nervózna.
"Ale z mojej strany..." vyšlo z nej takmer nepočuteľne a cítila, ako sa jej potia obe ruky a tak si ich pošúchala a dala do vreciek. Dýchala chladný vzduch a zakaždým, keď vydýchla, tak sa objavila para.
"Záleží mi na tebe a... a ľúbim ťa," povedala celá roztrasená a so strachom v očiach ho pozorovala.
"No tak, čo toľko robíte! Sľúbil si mi, že si pôjdeme sadnúť do tej kaviarne...."
Už len uvidela, ako sa ho Shiozaki chopila a on odišiel spolu s ňou. Jeho výraz ledva zachytila, pretože sa jej do očí nahrnuli slzy.
Nebola to chyba, že ho Shiozaki odvliekla. Keby chcel, tak by zostal a povedal by jej na to niečo, aj keď... možno práve z tejto reakcie si má domyslieť, že je to len jednostranné.
Začínala sa cítiť zle. Začínala sa cítiť trápne, pretože nikomu nikdy predtým sa tak nevyznala, lenže už dlhšiu dobu sa naňho nepozerala len ako na kamaráta. Nevedela to zastaviť a spadla do toho úplne. Keď bola s ním a keď sa jej venoval, bola šťastná. Hrialo ju pri srdci, keď si ju všímal, pozrel sa na ňu a zaujímal sa o ňu. Záležalo jej na tom, čo si myslí a hlavne o nej. Nechcela ho stratiť za žiadnu cenu. Žiarlila, ak bol s iným dievčaťom.
Rukami si zakryla tvár. Musela sa pozviechať.
Po chvíli zacítila, ako ju niečie ruky zozadu objali okolo pása.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.