Patríme k sebe - 20. kapitola - Kei

6. července 2018 v 7:00 | Sayami


Obaja sa posadili s Keiom v malej útulnej čajovni.
"Však si zabudla, že sme sa mali stretnúť?" podpichol ju Kei priateľsky a usmieval sa pritom.
Zelenovláska sa naňho krátko pozrela, "Trochu," povedala potichu a jej oči sa opäť zamerali na menu, ktoré obsahovalo nespočetné množstvo rôznych druhov čajov.
"Čítal som ten článok," povedal jej priamo, lebo tušil, že je vyvedená z miery práve kvôli jej rodičom.
"Aj ja," pritakala Natsumi a ďalej sa venovala čajom, až si nakoniec vybrala a až potom k nemu zdvihla pohľad.
"Nie je to tvoja chyba," povedal jej opatrne.
"Dobrý deň, vybrali ste si?" prerušila ich rozhovor drobná čašníčka s milým úsmevom na perách a pripravená si zapisovať.
"Ovocný čaj s brusnicami a rakytníkom vás poprosím," ozvala sa zelenovláska ako prvá a pousmiala sa na čiernovlasú čašníčku.
"Dám si to isté," dodal Kei s očarujúcim úsmevom na perách.
Čašníčka prikývla, mierne sa obom uklonila a nechala ich osamote.
"Viem, že to nie je moja chyba, ale viem, že sú schopní všetkého a nemám z nich dobrý pocit. Navyše nechcem, aby moje meno uškodilo škole kvôli rodičom," vysvetlila mu narovinu, pričom mierne gestikulovala rukami a udržiavala s jej kamarátom očný kontakt.
"Myslím si, že tvoja škola je na takej úrovni, že nedovolí, aby to uškodilo," skonštatoval zamyslene, "Už dlho si udržiava svoju úroveň," zahľadel sa jej do jasnozelených očí a na jeho perách sa zjavil ten známy úsmev.
Natsumi sa pomaly uvoľnila, oprela sa o operadlo stoličky a úsmev mu opätovala, "Asi máš pravdu. Škola sa vie postarať o to, aby im to neuškodilo. Ale stále sú tu moji rodičia, ktorých by som nazvala... fanatikmi," povzdychla si a jej výraz bol priam bezmocný.
V tom sa k nej mierne naklonil a opatrne sa dotkol jej ruky položenej na stole, "Nech sú tvoji rodičia čokoľvek, nič to nemení na tom, že ty si dobrý človek."
Zelenovláskine oči sa rozšírili a pocítila príjemné hrejivé teplo vo svojom vnútri. Neodtiahla ruku, lebo nechcela ju odtiahnuť. Páčilo sa jej, že niekto tu je pre ňu a to neustále. Takmer každý deň. A nevšíma si iné dievčatá, ale len ju.
Vie, že sú len priatelia, no možno... Niekedy pociťuje, že by s ním chcela byť niečo viac ako len priatelia.
A to najmä v týchto chvíľach. Cíti sa sama, ale pri ňom je to iné. S ním je to iné. Nie je hlúpa. Má oči len pre ňu a dobre to vie.
Zrazu sa jeho ruka vzdialila od tej jej, lebo čašníčka priniesla čaje.
Obaja poďakovali a Natsumi si ihneď privoňala k čaju. Jej pery sa zrazu rozšírili do jemného úsmevu a nakoniec zdvihla pohľad ku Keiovi.
"To robíš vždy," zasmial sa.
"Čo?" nechápavo sa ho spýtala a narovnala sa.
"Hneď ako prinesú čaj, nakloníš sa k nemu, zavrieš oči, ovoniaš a nakoniec sa usmeješ. Sladko sa usmeješ," odpovedal jej priam vábivo a usmial sa na ňu. Niekoľko prameňov bielych vlasov mu padalo do tváre a tak si ich prehrabol dozadu.
Natsumi pevne stisla pery, pretože cítila, ako sa jej vnútri búri a tak pozrela niekam inam.
"Inak, ako sa ti darí v práci?" zmenila radšej tému, aby zastavila tú červeň, ktorá pokryla takmer celú jej tvár.
Kei len pobavene pokrútil hlavou, lebo veľmi dobre vedel, ako ju uviedol do rozpakov a aká je z neho nervózna, "Výborne. Firma sa pomaly rozbieha. Je to na dobrej ceste," odvetil jej sebavedome.
Natsumi na to prikývla a odpila si z čaju.
Kei tak urobil tiež, no nespúšťal z nej oči.
"Katsuki strávil to, že sa so mnou stretávaš?"
"On nikdy nestrávi teba ani nikoho iného. Má svojich vybraných ľudí, ktorým venuje čas a nikoho si do toho nevpustí. Má to v povahe. To je Bakugou Katsuki," vysvetlila mu jednoducho, pootočila šálku a nakoniec si opäť odpila.
Kei sa uškrnul, "Musí ťa mať veľmi rád."
"Buď to alebo spadám pod jeho vkus a preto sa so mnou rozpráva," skonštatovala zelenovláska.
"Zvláštny človek."
"Možno. Niekedy mám pocit, ako keby to bol môj veľký brat a niekedy..." vtedy sa jej úsmev z tváre vytratil, lebo nevedela ako to má dokončiť. Alebo skôr... nechcela to dokončiť.
"Niekedy povie niečo, čo ťa rozhodí... sklame," dodal ako keby si tým bol na 100% istý, čo Natsumi v tej chvíli vydesilo, no nakoniec len sklopila pohľad k zemi.
"Vystihol si to," povedala napokon.
"Nikto nie je dokonalý."
"To nie, ale jedna vec je dokonalá."
"Hm?" spýtavo na ňu hľadel.
"Tento čaj," ukázala naň prstom, chopila sa ho a odpila si.
Kei sa zasmial a nakoniec prikývol, "Nemá od toho ďaleko. Inak..." opäť plánoval zmeniť tému, "Videl som Todorokiho so Shiozaki."
"Aj ja som ich dokonca videla," poznamenala sarkasticky a zatvárila sa kyslo, "A?"
"Neboli ste si blízki?" spýtal sa jej zvedavo.
"V podstate boli. V podstate sa nič zlé nestalo. V podstate sa začal často stretávať s niekým iným okrem mňa, až začínam mať pocit, že pomaly, ale isto sa dostávam do úzadia," odvetila nervózne.
Kei sa uškrnul, "Žiarliš?"
"To určite," odvetila ironicky a prekrížila si ruky na hrudi.
"Nemusíš sa za to hanbiť. Je to normálne. Bola si zvyknutá, že sa ti venoval a zrazu sa to zmenilo, lebo sa zblížil so Shiozaki," povedal s úsmevom.
"Hovoríš ako keby si ich poznal viac ako ja a pritom ich poznáš len z môjho rozprávania a len ich vidíš a zdravíš a to je všetko," zamrmlala zelenovláska a pomaly dopila svoj čaj.
"Niekedy aj to stačí. Utvoril som si obraz."
"Chápem," prikývla na to pozorujúc svoju šálku.
"Netvár sa tak," zvolal prosebne.
"Ako tak?" zdvihla k nemu pohľad.
"Tak smutne. Máš predsa mňa," naklonil sa mierne k nej, "A o mňa neprídeš," dodal tajomne a na jeho tvári sa zjavil zvláštne milý úsmev.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Caitlyn Caitlyn | Web | 6. července 2018 v 7:31 | Reagovat

[Otvorím tvoj blog a tu new kapitola, yay]

Hmmm tu sa niečo deje :D Inak, keď som čítala posledné vety, za každým slovom som sa viac a viac usmievala :D Asi mám nový ship :D Super kapitola!

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 6. července 2018 v 14:09 | Reagovat

[1]: Som rada, že sa ti kapitolka páčila. ♥ Uvidíme časom, čo nám Kei prezradí o sebe viac. ^^
Ďakujem krásne za komentár. :3

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 14. července 2018 v 6:37 | Reagovat

Nié :( Ja teraz neviem, komu fandím... Kei je úplne rozkošný, strašne dobručký na Natsumi, to ako ju podporuje a všetko, že vie, že sa na neho môže spoľahnúť... ale Bakugou... Ach môj Bakugou :(
Krásna kapitolka, naozaj veľmi. :3

4 Sayami Sayami | E-mail | Web | 15. července 2018 v 12:38 | Reagovat

[3]: Uvidíme, ako sa chalani s Natsuminom živote prejavia. O:)
Ďakujem krásne ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama