Patríme k sebe - 17. kapitola - Letné sústredenie je za nami

1. června 2018 v 7:00 | Sayami


Na druhý deň ráno sa všetci pobalili a nastúpení čakali na autobus. Onedlho prišli učitelia, ktorí mali stručný a jasný príhovor o tom, aby na sebe pracovali aj naďalej a že toto sústredenie dopadlo nad ich očakávania.
Potom nasledovalo samotné uskladnenie kufrov a cestovných tašiek. Natsumi stála medzi poslednými a čakala na to, kedy príde na rad.
Počas čakania jej pohľad padol na blondiačika, ktorý si uložil cestovnú tašku medzi prvými a následne na to odstúpil. V tej chvíli sa ich pohľady stretli.
Zelenovláska sa rozhodla ísť za ním.
Nevydržala to. Nemohla sa tváriť, že sa nič nestalo a že nič nepočul, keď počul viac než dosť.
Našla si k nemu cestu ťahajúc za sebou kufor, až ho nakoniec oslovila.
"Máš chvíľu?"
Blondiačik si ju celú premeral jeho typickým zamračeným pohľadom, keď jeho oči sa zastavili na jej kufri. V tom sa k nej mierne naklonil a vzal jej kufor, na čo ho ona automaticky pustila.
Potom si to namieril priamo cez ľudí, pričom do viacerých drgol a odignoroval ich frflanie. Jej kufor uložil medzi batožinu a vrátil sa k nej naspäť.
"Čo chceš?" spýtal sa jej otrávene a prekrížil si ruky na hrudi.
Natsumi mu najprv chcela poďakovať za to, že jej odložil kufor, aj keď nešlo jej o to, aby jej ho tam zaniesol, ale... Rozmyslela si to, keď videla jeho namosúrený výraz.
"To, čo si včera počul.." začala potichu a očami pritom skúmala okolie, či ich niekto nepočúva. Nakoniec si mierne zakusla do pery a posunula sa ďalej od všetkých.
Bakugou nadvihol jedno obočie a tak sa pohol spolu s ňou.
"Nepovieš..."
"Nepoviem, ale ty by si mala," prerušil ju, prestal sa mračiť, no jeho pohľad zostal vážny.
Zelenovláska sa naňho prekvapene pozrela. Nečakala to od neho. No kameň jej padol zo srdca, lebo toto bola vec, ktorá ju ťažila.
"Inak to včera s tým Aoyamom..." začal hovoriť a tak ho pozorne počúvala.
Na Katsukiho tvári sa zjavil zlomyseľný úškrn, "To bolo dobré. Mohla si použiť niečo, po čom by sa nezobudil tak skoro..." zachechtal sa.
Natsumi pootvorila ústa a nakoniec na to prikývla, "Hlavne, že zostal ticho," vysúkala zo seba.
"Zostal aj posratý. Toto by na teba nikto nepovedal, Murakami," poznamenal pobavene a nespúšťal z nej oči.
Zelenovláska sa zrazu zasmiala, lebo jej to prišlo vtipné. Spomenula si na to, ako sa vtedy Aoyama tváril a naozaj ho dobre uzemnila. Odvtedy nehlesol žiadnu poznámku na ňu, Katsukiho alebo Shouta.
"No tak! Pohnite si!" zvolal Aizawa hlasnejšie, aby ho všetci počuli a rukami naznačil, aby si nastúpili do autobusu.
Natsumi s Katsukim sa pootočili k ich triednemu učiteľovi a poslúchli ho.

Katsuki si sadol za Kirishimom, no Natsumi pokračovala dozadu, pričom očami sledovala voľné miesta.
Jej pohľad sa zameral na Todorokiho, ktorý sedel sám. Potom si všimla, že v druhom rade sedí Momo a Jiro. Iida si sadol k Midoriyovi a Uraraka k Tsuyu.
Vzadu ale sú ešte voľné miesta a tak by si mohla pokojne sadnúť tam...
"Je tu voľné," ozval sa Todoroki vážne a zelenovláska naňho uprela jej pohľad.
Nevedela, čo mu na to má povedať a tak sa len v tichosti posadila vedľa neho a preplietla si prsty na rukách.
"Pýtala si sa ho na to?" spýtal sa jej tichším hlasom.
Natsumi sa k nemu pootočila a prikývla.
"A ako?" vyzvedal.
"Mal si pravdu," odpovedala mu jednoducho a pousmiala sa.
Todoroki len na to prikývol. Neprekvapilo ho to. Skôr sa zaoberal tým, prečo to Natsumi uchováva v tajnosti. Nemá z toho dobrý pocit. Ľudia, ktorí ju týrali, si behajú len tak po vonku a kto vie, čo im napadne urobiť, keď boli schopní ju takmer zabiť.
Natsumi sa medzitým chvíľu rozprávala s Momo a Jiro, no on ju neustále pozoroval. Nakoniec, keď sa Natsumi vyrovnala a zahľadela sa pred seba, skúmal profil jej tváre.
Prečo by jej ubližovali? Prečo? Len kvôli schopnostiam? Klesli až tak hlboko?
Zelenovláska sa nakoniec s úsmevom otočila k nemu a prekvapene sa naňho pozrela.
"Si v poriadku? Vyzeráš zamyslene."
Todoroki sa ihneď ocitol naspäť v realite a prikývol na to. Až teraz si uvedomil ako sedia blízko seba. Začína byť z toho trochu nervózny.
"Nad čím si premýšľal?" zvedavo sa ho spýtala, no na tvári sa jej stále pohrával jemný úsmev.
"Hm.." vydal len zo seba, oprel sa a nakoniec sa mierne pootočil k štrbinke medzi ich sedadlami, aby videl, či sa za nimi Iida s Midoriyom rozprávajú.
Natsumi nadvihla obočie, tiež sa oprela, aby sa pozrela, o čo Todorokimu ide. Omylom pritom drgla do jeho hlavy, na čo sa ihneď odtiahla červená ako paprika.
Todoroki sa ihneď odtiahol tiež a zrýchlene dýchal. Pevne stisol pery a jeho rozšírené oči pozorovali zelenovlásku.
"O čo ti išlo?!" spýtal sa jej vyjavene.
"O čo tebe išlo?" ukázala palcom dozadu.
"Chcel som vedieť, či sa rozprávajú, aby sme sa mohli my rozprávať," vysvetlil jej nervózne, no Natsumi to pochopila jasne.
Obaja sa opäť k sebe priblížili a nazreli do štrbinky.
Iida s Midoriyom k nim otočili hlavy a nechápavo na nich hľadeli.
Todoroki sa zamračil, odtiahol sa a oprel sa o operadlo.
Natsumi sa nervózne usmiala na ich spolužiakov, odtiahla sa a zahľadela sa na jej vážneho spolusediaceho.
Potom sa k nemu naklonila bližšie, aj keď mala pocit, že sa stále červená.
"Tak čo?"
"Mala by si to nahlásiť. Nenechávaj to len tak," vyšlo z neho potichu, no stále hľadel pred seba. Bol nervózny. Jeho spolužiačka sa k nemu nakláňa a jej dych cíti na ľavom líci.
Nakoniec si prekrížil ruky na hrudi, ktorá sa mu rýchlo zdvíhala.
"Musím si to premyslieť," povedala napokon, zboku sa oprela o operadlo a pozorovala profil jeho tváre, "Je to všetko.. ťažké," dodala potichu.
Todoroki sa na ňu nakoniec pozrel a všimol si jej začervenané líca.
"Si v pohode? Nemáš teplotu?" spýtal sa jej ustarostene a automaticky priložil dlaň na jej čelo.
V tom Natsumi vypleštila naňho oči a spomenula si na niečo.
"Tlmené... trochu tlmené..." šepla Natsumi a jej ústa sa zachveli. Spod paplóna vytiahla ruku a niečo ňou hľadala.
Todoroki tou druhou rukou zachytil tú jej.
Bolo to vtedy, keď bola vysilená kvôli nadmernému používaniu jej schopnosti proti Katsukimu. Spomenula si na to, ako sa o ňu staral a to príjemné teplo z jeho ruky sa vtedy presúvalo do jej.
"Nie," vysúkala zo seba potichu a vtedy sa Todorokiho ruka vzdialila od jej čela.
Vtedy sa Todoroki zatváril zmätene. Čo robí?! Cíti sa ako... idiot. Nechápe, prečo takto reaguje, prečo sa takto o ňu stará. Jednoducho to z neho išlo spontánne a bez rozmyslu. Niečo sa v ňom búri a nepozdáva sa mu to.
Celý čas pozeral do zeme, až nakoniec zdvihol pohľad a všimol si, že jeho spolusediaca zaspala.
Prekvapene zažmurkal.
Koľko sa zamýšľal nad svojim debilným správaním, keď zaspala?!
Nakoniec sa len pousmial pri pohľade na jej spiacu tvár a potom sa zahľadel von oknom.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. června 2018 v 16:47 | Reagovat

Konečne som sa k tomu dostala a bolo to veľmi milé. Začalo sa to úprimným Bakugouom, vedela som, že by to nikomu nepovedal. A ten romanticko roztomilý koniec :) To bolo také milé, naozaj. :) Som zvedavá, čo sa stane ďalej :3

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 3. června 2018 v 21:57 | Reagovat

[1]: Som rada, že sa ti kapitola páčila. :) Bakugou sa prejavil vážne dobre. ^^
Ďakujem veľmi pekne za komentár. ♥

3 megumi-sakamaki megumi-sakamaki | E-mail | Web | 8. června 2018 v 18:57 | Reagovat

Moc hezké :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama