Patríme k sebe - 16. kapitola - Počul si to?

25. května 2018 v 7:00 | Sayami


"Čo je ťa do toho?!" zakričal na ňu a pevne sa opieral o stenu.
"Hovor," vyzval ho Todoroki chladne a prebodával ho vážnym pohľadom.
"Ty!" prstom mu silno štuchol do hrude zazerajúc naňho, "Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť!" skríkol po ňom. Bude si robiť, čo sa JEMU zachce a KEDY sa mu zachce.
"Toto nie je hra," ozvala sa potichu ich spolužiačka, "Mohol by si nám prosím ťa povedať, či si niečo počul?" vyzvala ho slušne a jej pohľad bol priam prázdny.
Bakugou chvíľu po nej zazeral, no nakoniec rezignoval. Uvedomoval si, že to nebol obyčajný rozhovor. Bolo to veľmi osobné a dôverné. Nebolo to len tak o hocičom.
"No," zašomral a prekrížil si ruky na hrudi.
Natsumi nadvihla pohľad, "No?"
"Hej!" zvýšil hlas a odvrátil od nej pohľad, lebo sa viac na ňu nemohol pozerať a už vôbec nie na toho dvojfarebného tupca stojaceho vedľa nej.
"Počul si všetko?" spýtala sa ho nervózne. Mala si skontrolovať okolie skôr, než otvorila ústa o tom, čo sa jej stalo.
"Myslím, že hej," nakoniec sa na ňu zahľadel povýšenecky a uškrnul sa, "Je toto špeciálna forma flirtovania?" naklonil sa mierne k jej tvári, "Vyreveš sa na hrudi toho debila, nech ťa poľutuje a preukáže ti aspoň nejakú náklonnosť?!"
V tom Todoroki potiahol jeho sklesnutú spolužiačku za rameno a postavil sa pred ňu.
"Daj jej pokoj," ozval sa tvrdším hlasom a hľadel mu chladne do očí. Adrenalín v ňom mierne stúpol a mal potrebu niečo urobiť. Nechcel ju v tom nechať samú a počúvať, ako ju niekto bezdôvodne uráža.
Bakugou sa narovnal a pobavene pokrútil hlavou, "Tak predsa sa jej to podarilo," rypol si. Bavilo ho to. Nemohol si pomôcť.
Natsumi pevne stisla pery a zo svojho miesta sa nepohla. Atmosféra zhustla a bola nepríjemná. Cítila, že ak to včas nezastaví, môže sa to tu strhnúť k niečomu viac, ako len k obyčajnému rýpaniu a hádke.
V tom Todoroki zdvihol ruku a roztiahol miesto medzi palcom a ukazovákom a pevne zakryl Bakugouove ústa a pricapil ho o stenu. Keď sa ho dotkol, z jeho rúk začal sršať chlad, ktorý sa nakoniec menil na mráz tvoriaci ľad na blondiakovych ústach.
Natsumi v tej chvíli prestala dýchať, jej oči sa rozšírili od toľkého prekvapenia a zostala v pomykove.
"Mhmhm!!!" vydal len pazvuk, vražedne pozerajúc na Todorokiho a roztvoril dlane, aby ukázal, kto je tu pán.
V tom medzi nich vstúpil Aizawa, ktorý už aj pevne držal za rameno Todorokiho, ale aj Bakugoua, aby to neskĺzlo k niečomu horšiemu.
"Odmraz mu ústa," vyzval ho vážne.
Todoroki sa mierne mračil, no nakoniec ho poslúchol a následne na to sa jeho dlaň vzdialila od blondiakovych úst.
Aizawa pritom uprene hľadel na Bakugoua, ktorý viac nedokázal použiť svoju výbušnú schopnosť. Triedny učiteľ mu ju dočasne zmazal a vedel prečo. Bakugou má stále problémy so sebaovládaním a je veľmi pravdepodobné, že by neposlúchol ani vlastného triedneho učiteľa a vrhol by sa do boja proti Todorokimu.
"Srdcové záležitosti si riešte mimo akademickej pôdy, chlapci. Tu ste na sústredení, ktoré má vám dať niečo do života proti zločincom a pripraviť vás dôsledne a dostatočne rýchlo ochrániť ľudí. Ďalej sa máte naučiť, ako spolupracovať so svojimi kolegami," začal im vysvetľovať dlhovlasý muž priam únavne, lebo ho nebavilo tieto skutočnosti opakovať viackrát, "Neblbnite," dodal, pričom zazíval a odvrátil od nich pohľad. Bakugouovi sa v tej chvíli vrátila schopnosť, avšak blondiačik sa na tých dvoch ani len nepozrel a bez slova sa od nich začal vzďaľovať.
Natsumi chvíľu hľadela na miesto, kde bol Aizawa a nakoniec si potichu vydýchla. Zamračene sa pozrela niekam inam. Mala tých dvoch zastaviť. Mala overiť, či tu niekto na blízku je.
Mala...
To je jedno. Už to nezmení. Podstatné je, že si to Aizawa nevypočul, aj keď... Bakugou to vie. A Bakugou je nepredvídateľný. Nepozná ho až tak dobre, aby vedela posúdiť, či si to nechá pre seba, alebo s tým vyrukuje na triedneho.
"Si v poriadku?"
Tá otázka ju vytrhla z premýšľania a ihneď k nemu zdvihla prekvapený pohľad, "Áno."
Todoroki jej hľadel do tváre vážne, no predsa s náznakom citu. Jeho pohľad bol hlboký a... príťažlivý, čo Natsumi mierne znervóznilo.
"Nikomu to nepovie," ozval sa po chvíli, čo vrátilo Natsumi naspäť do reality.
"Ako to vieš?"
"Je idiot, ale nežaluje," bol o tom presvedčený. Bakugou si urobí vždy po svojom a povie si svoje, ale nemyslí si, že je ten typ, ktorý by toto riešil. Navyše, niečo muselo upútať jeho pozornosť, keď si dal tú námahu a vypočul si celý rozhovor.
Popri premýšľaní si očami v rýchlosti premeral jeho spolužiačku, ktorá sa začala mierne ošívať.
"Keď myslíš..." nevedela, kam sa má pozrieť, no nakoniec pohľadom zablúdili po svojom spolužiakovi, "Ďakujem, že si si ma zastal," príjemne ju zahrial ten pocit, že sa ozval a zastavil ho v tých nepríjemných rečiach.
"To nestojí za reč," odvetil na to pokojne, "Mali by sme ísť za ostatnými," hlavou ukázal smerom k ich spolužiakom, ktorí sa sem-tam pozreli ich smerom, no keď sa Natsumi s Todorokim pobrali k nim, ihneď sa na nich prestali pozerať a začali sa medzi sebou rozprávať. Vyzeralo to tak, že všetci videli, čo sa stalo medzi nimi a Bakugouom.

Natsumi sa pridala k dievčatám, Todoroki k chalanom.
"Ale ale, Todoroki-kun!" zvolal Aoyama a na jeho tvári sa zjavil milý úsmev.
Todoroki sa neunúval naňho ani len pozrieť, len sa usadil vedľa Iidy a vážne hľadel pred seba.
"Todoroki-kun a Bakugou-kun bojovali o srdce Murakami. Aké romantické!" tleskol pritom rukami a hodil jeho zamilovaný pohľad na tých dvoch.
Blondiačik, ktorý sedel len o miesto ďalej zaťal zuby a pevne stisol prsty do pästí.
Todoroki sa mierne zamračil a atmosféra v tej chvíli zhustla.
"Aoyama, čo trepeš," ozval sa Kirishima a nervózne sa zasmial pri pohľade na pekelne nasraného Bakugoua.
"Ja len hovorím to, čo vidím, Kirishima-kun. Je to jasné," vysvetlil mu modrooký blondiačik pokojne.
Bakugou už chcel vstať a jednu mu dať po hube, keď zrazu spomedzi nich niečo vystrelilo a Aoyamovi to obviazalo ústa.
V tom všetci stíchli a pozreli sa Natsumi, ktorá mala priam vražedný výraz v tvári a z pravej vystretej dlane jej sršala pevná hrubá rastlina.
"Mal by si si dávať pozor na to, čo z tvojich úst vyjde, Aoyama," zvolala nahnevaným tónom v hlase a jej vražedný zamračený pohľad venovala len a len jemu. Všetci museli počúvať jeho poznámky, ktoré sa stupňovali a začali byť otravné. A ona na to nemá teraz náladu a ani trpezlivosť.
Bakugou mierne pootvoril ústa a jeho oči na nej nechával od toľkého prekvapenia. Todoroki zostal z toho v pomykove a pozoroval jeho kamarátku, ktorá bola na nepoznanie.
"Murakami!" zahriakol ju Aizawa, no schopnosť jej neodoprel. Vedel, že ho poslúchne, no aj tak ho prekvapila jej reakcia.
"Ó! Mladá krv sa ozýva! Budúci hrdinovia preukazujú akí sú silní!" začala rozprávať Midnight nadšene a radostne tleskla rukami.
Aizawa mal v tej chvíli pocit, že je v blázinci a nie so študentmi a učiteľkou U.A.
Zelenovláska pevne stisla pery, pohľadom zablúdila po jej triednom učiteľovi a poslúchla ho. Rastlina pomaly opúšťala Aoyamu a vrátila sa k svojej majiteľke. Jej hnev ustúpil a nakoniec pozrela niekam inam. Nevedela, čo to do nej vošlo, ale jednoducho ho musela na chvíľu umlčať. Bola nervózna z toho, čo sa dozvedel Katsuki a má obavy o to, či niečo zo seba nevypustí pred ostatnými. Na druhej strane... môže mať pravdu Shouto a nič také nehrozí, ale...
"Natsumi-chan? Si v poriadku?" oslovila ju Uraraka ustarostene a mierne ňou potriasla.
Zelenovláska sa zrazu precitla opäť v realite a tak k nej otočila hlavu a nakoniec sa na ňu jemne pousmiala.
"Áno."
"Nevšímaj si toho zabrzdeného Aoyamu. On vždy musí trepnúť blbosť," ozvala sa Jiro bezvýrazne a odpila si zo svojho umelohmotného pohárika.
"Nabudúce mu pleskni. Na Minetu to zaberá," ozvala sa Tsuyu, načo sa k nej Natsumi otočila a jej poloúsmev sa rozšíril.
"Vďaka za dobrý tip."

U chalanov sa všetko upokojilo a tak rozhovory prebiehali ďalej, aj keď Todoroki sa príliš nezapájal.
Často pootočil hlavu k zelenovláske, ktorej sa prihovárali spolužiačky. Keď uvidel, ako sa na jej napätej zmätenej tvári objavil malý úsmev, pocítil spokojnosť.
Po chvíli sa jej úsmev rozšíril, keď jej Tsuyu niečo vravela, na čo sa Todorokiho jeden kútik úst zrazu pohol smerom nahor.
Má pekný úsmev...
Prebleslo mu hlavou, no v tej chvíli sa ihneď spamätal, odvrátil od nej pohľad a pozrel niekam inam.



~~~

Nakoniec sa mi podarilo kapitolku dopísať skôr. :)
Čo na to hovoríte? Prezradí Bakugou Natsumine tajomstvo?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. května 2018 v 18:44 | Reagovat

Ach, dokopala som sa k tomu až dnes. Nevadí, bola to parádna kapitola. Najviac sa mi páčil ten úvod. bakugou válí! Je to pecka postava, mám ho rada čoraz viac. A súhlasim s Todorokom, podľa mňa to nikomu nepovie. A ktovie, možno to nejako využije aby sa zblížil s Natsumi.
Inka, dosť sa mi páči to, aký je. Že je tam náznak nejakej náklonnosti, no aj napriek tomu je taký šašo, taký odmeraný a podobne, je to fakt paráda.
Som zvedavá, čo bude ďalej. Aj ten Todoroko na konci ♥

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 26. května 2018 v 22:29 | Reagovat

[1]: Ďakujem krásne, som rada, že sa ti kapitolka páči. :3 Uvidíme, či si to Katsuki nechá pre seba alebo to vykecá. Je to človek, od ktorého nevieš čo čakať. :P
Todoroki je tiež zlatíčko. :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama