Patríme k sebe - 14. kapitola - Nezmyselne výbušný

11. května 2018 v 13:55 | Sayami

Nastal posledný deň letného sústredenia. Študenti sa opäť venovali kondičným tréningom a taktiež tréningom ich schopností. Ako aj predošlé dni, aj tento bol vyčerpávajúci.
Navyše, včera každý z nich pocítil porážku. Natsumi sa to dotklo a cítila hanbu. Nechala sa príliš uniesť okolnosťami. Zároveň chcela pomôcť svojej skupine, ktorá už aj tak bola neúplná a jej myšlienky sa zamerali len na boj a nie na záchranu.
Aj počas dnešného dňa bola z toho zmätená, no pochopila podstatu skúšky. Nie je dôležité byť najlepší a najsilnejší. Je dôležité urobiť to, čo je správne. A správne bolo zachrániť vlajky a dostať ich preč.

Večer sa konala rozlúčková grilovačka. Aizawa spolu s Midnight pripravovali grilované špeciality, aj keď hlavnou iniciátorkou bola práve Midnight a Aizawa bol tichý pozorovateľ, ktorý jej len podával potrebné ingrediencie či nástroje na uchopenie mäsa.
Ostatní študenti zatiaľ poukladali deky na trávu, usadili sa a rozprávali sa medzi sebou.
Todoroki občas pozrel na Midoriyu a Iidu, ktorým sa ústa nezastavili, no väčšinou nikomu nevenoval zvýšenú pozornosť.
Až kým nezačul Bakugouov prenikavý hlas, ktorý sa práve prihováral k...
"Murakami."
Začul to priezvisko a tak hlavu otočil na ľavú stranu a všimol si, ako Bakugou stojí oproti sediacej Natsumi pri Momo a Jiro.
Zelenovláska vstala a hľadela naňho.
Todoroki zvážnel a uprene ich pozoroval.
Tí dvaja sa presunuli o niekoľko krokov ďalej od spolužiačok a Bakugou jej niečo rozprával a ak by ho dobre nepoznal, povedal by, že sa zapýril.
Natsumi sa naňho milo usmiala.
Vedel, že to bol milý úsmev. Pamätá si ho veľmi dobre.
Niečo mu povedala a Bakugou nervózne pozrel niekam inam.
Nakoniec sa tí dvaja vrátili naspäť na svoje miesta, no Todorokiho výraz stvrdol. Chcel vedieť, o čom sa rozprávali. Chcel vedieť, prečo sa zrazu Bakugou zaujíma o Natsumi.

Onedlho sa všetci chystali si vziať svoje porcie. Midnight im hrdo oznámila, že je jedlo hotové a v tej chvíli sa všetci nadšene presunuli ku grilu.
Todoroki si dával načas. Nemal potrebu sa hrnúť hneď medzi prvých a tak trpezlivo čakal. Všimol si Natsumi, ktorá stála priamo pred ním a počúvala, ako jej Ochako niečo horlivo rozpráva.
V tom sa zrazu spod tej masy jeho spolužiakov vynoril Bakugou, no s dvoma taniermi v ruke. Todoroki prižmúril oči a snažil sa nepozastavovať nad jeho nenažranosťou.
"Murakami," zvolal drsným hlasom, no predsa miernejším, než zvyčajne.
Ochako stíchla a vyjavene hľadela na blondiačika, ktorý práve podáva tanier jeho spolužiačke.
Todorokiho oči sa rozšírili od toľkého prekvapenia.
"Toto je tvoje," dodal a zamračene hľadel zelenovláske do tváre.
Natsumi sa zatvárila prekvapene a pomaly si vzala od neho tanier plný mäsových dobrôt a zeleniny.
"Ďakujem," pousmiala sa naňho, no Bakugou v tej chvíli celý červený od nej odvrátil pohľad a keď prešiel okolo nich, zablúdil očami po Todorokim, ktorý po ňom zazeral.
"Čo je bastard polovičatý! Nejaký problém?!" zakričal naňho rozzúrene.
Natsumi sa k chalanom ihneď otočila a pozrela sa opäť na blondiačika, "Nemusíš hneď nadávať niekomu za to, že sa na teba pozrie," ozvala sa vážne.
"Ty sa radšej staraj o seba!" zvýšil jeho typický rozzúrený hlas, ukázal na ňu prstom a zagánil po nej, "Aby si znova neklesla tam, kde si bola od začiatku," dodal pokojnejšie a veľmi spokojný s tým, čo povedal. Potom sa im otočil chrbtom a viac im nevenoval pozornosť.
"Mohol by si tie vulgarizmy odpustiť," ozvala sa zrazu Momo, ktorá už držala svoju porciu.
Todoroki s Natsumi sa na ňu pozreli, no nič jej na to nepovedali. Dobre vedeli, ako je Bakugou nenormálne agresívny a výbušný rovnako, ako aj jeho schopnosť.
Natsumi to nič nerobilo. Neurazilo ju to. Dostala sa vyššie a svoje miesto si mieni udržať. Vedela aj to, že Bakugou si neodpustí nevhodnú poznámku takmer na kohokoľvek.
Todoroki len pevne stisol pery, otočil sa k ostatným spolužiakom a keď videl, že sa rada zmenšuje posunul sa bližšie. Zboku sa občas pozrel na zelenovlásku, ktorá sa už poberala spolu s Momo na deku. Je divné, že Bakugou na Natsumi tak vybehol, keď pred chvíľou ich videl, ako sa jej ako prvý prihováral a keby ho nepoznal, povedal by, že bol k nej priateľský.
Po tom, čo si vzal svoju porciu, sa pridal k svojim spolužiakom, ktorí sedeli v polkruhu na dekách a rozprávali sa medzi sebou. Midnight niečo horlivo rozprávala znudenému Aizawovi, ktorý niekoľkokrát po sebe zazíval a zhrbený hľadel pred seba.
Todoroki si sadol k ostatným chalanom, ktorí sa horlivo rozprávali o celom letnom sústredení. V tichosti začal jesť a aj keď počúval svojich spolužiakov, do debaty sa príliš nezapájal.
"Ja som šťastný, že sme tu mohli byť takto všetci pokope," ozval sa drobný chlapec, ktorý hádzal do seba kúsky mäsa a zeleniny, "Páči sa mi, že sme mohli bývať s dievčatami pod jednou strechou," dodal s plnými ústami.
"Znova s tým začínaš, Mineta?" ozval sa Ojiro a zatváril sa rozpačito.
"Nemali sme s nimi spoločnú izbu, ale už len to, že sme spali pod jednou strechou spolu..." mrmlal Mineta zasneným tónom v hlase, pričom pootočil hlavu k dievčatám, aby mal na ne lepší výhľad.
"Pozrite sa na ne. Mohli sme sa na ne pozerať celý týždeň. Videli sme ich už v plavkách!" v tej chvíli sa začal rozplývať nad spomienkami, ktoré si veľmi rád pripomínal.
"Správaj sa slušne, Mineta-kun!" zahriakla ho dievčina s dlhými tmavozelenými vlasmi a veľkými tmavými očami.
"Nič neslušné som nepovedal, Asui!" ohradil sa Mineta namosúrene a prekrížil si pritom ruky.
"Ale myslel si na niečo neslušné," odvetila Asui jednoducho a ďalej mu nevenovala pozornosť.
Todoroki si v tej chvíli vybavil Natsumi a jej chrbát pokrytý jazvami. Mierne sa zamračil a dojedol posledné kúsky mäsa. Následne na to vstal a pobral sa zahodiť tanier z tvrdého papiera do koša.
Vedel, že to, čo sa jej stalo, nebola nehoda. Cítil to. No aj napriek tomu by bol rád, keby mu o tom povedala niečo viac.
Zo svojich myšlienok bol zmätený. Odkedy sa s Natsumi dal viac do reči, než zvyčajne a dokonca ju doučoval, mnohé jeho myšlienky zablúdia k jeho spolužiačke.
"Čo hovoríš na naše sústredenie?" vytrhol ho z myšlienok známy príjemný hlas patriaci osobe, na ktorú myslel.
Dezorientovane sa k nej otočil.
Natsumi mu venovala milý úsmev, opatrne mu vzala z ruky tanier a zahodila spolu s tým jej do koša. Potom sa k nemu opäť otočila, "Si v poriadku?"
"Hej..." vyliezlo z neho zmätene, keď si uvedomil, že stál pri odpadkovom koši s tanierom v ruke niekoľko minút.
"Nechceš sa prejsť?" spýtala sa ho veľmi potichu a ruky si pritom dala za chrbát.
"Dobre," prikývol a spoločne sa začali pomaly vzďaľovať od ostatných, až sa nakoniec dostali za ich ubytovňu a tak zostali celkom sami.
"Tak, čo teda hovoríš na sústredenie?" spýtala sa ho opatrne po dlhšej odmlke.
"Dobré..." nedokončil, lebo sa jej chcel na to spýtať. Posledné dni sa k tomu nedostal. Príliš sa nerozprávali a jemu to vadilo. Nevedel prečo, ale keď s ňou nebol v kontakte, nebol spokojný.
"Chcel by som sa ťa na niečo spýtať," vysúkal zo seba. Zo svojho prejavu bol znechutený. Zvyčajne nemal problém byť vyrovnaný, no momentálne sa nevedel dať do svojho typického nezaujatého postoja.
"Áno?" zelenovláska hľadela na profil jeho vážnej tváre, ktorá hľadela pred seba.
"Z čoho máš tie jazvy na chrbte?" lepšie tú otázku sformulovať nevedel.
Natsumi zastala a v tej chvíli sa Todoroki pozrel na jej prekvapenú tvár.
Nečakala to. Myslela si, že ho to nezaujíma. Že ho príliš nezaujímajú druhí. Veď každý má svoje starosti, tak načo riešiť starosti druhých? Síce sa s Todorokim zblížila a mali sa o čom rozprávať, no aj tak nečakala, že by sa s ním mala podeliť práve o toto.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. května 2018 v 18:10 | Reagovat

Bakugou! Ako mi to môžeš urobiť? Najprv, že "wau, ten je sladučký, kjuťásko blondásko" a potom "to je debil, akože?!" Nie, jeho výbušnosť a agresivita sa mi teda nepáči. Ale! Čmuchám sympatie k Natsumi a to ma teší. Možno prestane byť agresívny a bude roztomilučký! (Hej viem, očividne som moc na roztomilé veci, musím sa ísť schladiť) :D
Ale ten koniec! Ohoho, som mrte zvedavá na to, čo mu Natsumi povie a či vôbec niečo a ako to bude celé. och, teškam sa!

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 11. května 2018 v 18:18 | Reagovat

[1]: To je také zlaté, že ty veríš v to, že Katsuki má aj tú zlatú/roztomilú stránku. :D Uvidíme časom čo z toho bude. O:)
Budúca časť bude prelomová v určitom slova zmysle. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.