Patríme k sebe - 7. kapitola - Kondícia je základ

16. března 2018 v 7:00 | Sayami


Po príchode na odľahlé miesto, kde sa bude konať sústredenie, všetci študenti nasledovali učiteľov až do budovy, kde boli rozdelení do trojlôžkových a štvorlôžkových izieb. Natsumi skončila s Ochako, 16Jiro a Momo. Všetky štyri po sebe vošli do stredne veľkej izby, ktorej postele boli pri okne a oddeľovali ich len nočné stolíky. Na pravej a ľavej strane od postelí boli menšie skrine a nakoniec medzi nimi po pravej strane boli dvere do maličkej kúpeľne, ktorá bola dostačujúca pre všetky dievčatá.

Po vybalení vecí a schovávaní sa všetci stretli na hlavnej chodbe, kde im učitelia dali rozvrh. Na ňom bolo napísané, ktoré aktivity budú prebiehať a od koľkej do koľkej. Medzitým boli vyznačené krátke prestávky a voľno. Nebolo toho práve najviac, no neprišli sa sem ulievať.

Ich prvá aktivita sa začala už dnes a to kondičný tréning, ktorý absolvovali s učiteľkou Midnight. Na začiatku si dali strečing, poriadne si ponaťahovali svalstvo a potom nasledoval beh po trati, ktorá bola vyznačená do elipsy okolo budovy. Keď sa ich beh začal, niektorí sa začali predbiehať, aby boli prví, no vtedy ich Midnight upozornila na to, že sa jedná o ich kondíciu, výdrž a preto si každý mal nájsť vlastné tempo, ktoré nemalo byť šprint.
Natsumi hľadela pred seba a behala nepravidelným tempom. Niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie a to ju po polhodine začalo znervózňovať, pretože začína cítiť vyčerpanosť. Keď sa pozrela na ostatných, nikto nemal s tým žiaden problém. Všetci sa tvárili vyrovnane a sústredene.
Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Spomalila, no neprestávala behať. Započúvala sa do vlastného behu, sledovala, kedy jej pravá a ľavá noha dopadli na zem a následne na to sa od nej opäť odrazili. Upokojila sa a to jej pomohlo sa z tej menšej krízy dostať. Podarilo sa jej vydržať celé dve hodiny, až nakoniec Midnight ukončila ich beh mávnutím rukou a hlasným krikom oznamujúcim prestávku.
Všetci sa pobrali k fľašiam plných vody a začali piť ako o dušu. Natsumi vypila pol fľaše a položila ju na múrik. Potom si chrbtom ruky utrela ústa a upravila vlasy, ktoré mala v konskom chvoste. Pot jej stekal po spánkoch a tak sa chopila svojho bieleho uteráka položeného vedľa jej fľaše a utrela si ním celú tvár. Mali len 10 minút na vydýchanie sa a potom nasledovalo pokračovanie. Midnight nariadila, aby sa všetci presunuli ku kovovým tyčiam, na ktoré sa museli zavesiť a rukami sa držať tak, aby mali tváre nad tyčami. Počas kondičných tréningov nesmeli používať svoje schopnosti, pretože najprv bolo potrebné, aby zosilneli ich telá a to predstavovalo vstupnú bránu pre zlepšenie ich schopností.
Mali dve minúty na to, aby sa dali do dvojíc, pretože prvá polovica sa zavesí a druhá im bude rátať to, ako dlho vydržia. Natsumi nezaháľala a rozhodla sa, že kto bude ako prvý po ruke, toho osloví a spýta sa, či bude s ňou vo dvojici. Jej oči hľadali vhodného voľného adepta a tak podišla k svojim spolužiakom bližšie.
"Murakami?" oslovil ju známy vyrovnaný pokojný hlas patriaci Todorokimu a tak sa k nemu otočila a hľadela naňho spýtavým pohľadom.
"Máš dvojicu?" spýtal sa jej bezvýrazne, na čo len pokrútila hlavou.
"Tak už ju máš. Ideš prvá?" začal si ju celú premeriavať, keďže to dievča bolo opäť príliš ticho a hľadelo naňho veľmi vážne. Vyzeralo to tak, že sa plne sústredí na to, čo ich čaká a preto okolo toho zbytočne kecať nechcela.
"Áno, môžem," odpovedala vážne, "Ďakujem," dodala predtým, než sa mu otočila chrbtom, aby sa presunula pod tyč. Todoroki si medzitým vzal od Midnight stopky a pobral sa naspäť za zelenovláskou, ktorá si práve naťahovala ruky.
"Všetci sa dajte na svoje miesta! Odštartujem prvú polovicu!" zvolala stredne vysoká žena bojovo a napravila si pritom okuliare.
Študenti ju poslúchli, postavili sa na svoje miesta a následne na to odznelo "ŠTART!"
Natsumi zdvihla ruky, chopila sa tyče a plnou silou sa zdvihla tak, aby hlavu mala nad ňou. Hľadela pritom pred seba, pravidelne dýchala a cítila, ako sa jej ruky namáhali.
Todoroki ju uprene sledoval a občas pozrel na stopky. Jeho spolužiačka po chvíli zavrela oči a pevne stisla pery. Potrebovala sa udržať čo najdlhšie, aj keď vedela, že sústredenie nie je známkované. Výsledky sa zapisujú do ich profilov, no je to preto, aby bol prehľad o ich schopnostiach a o tom, ako sa zlepšujú.
Svalstvo na rukách jej začalo navierať, no aj napriek tomu sa držala. Cítila, že za chvíľu prekročí hranicu a nebude to pre ňu príjemné, no potrebuje posilniť svalstvo, aby sa mohla lepšie pohybovať, keď použije schopnosť.
Zaťala zuby a otvorila oči. Zamračila sa, dokonca pocítila hnev, lebo ju jej vlastné ruky chceli opustiť, no nedovolila im to.
Niektorí sa pustili a ich partneri si to zaznamenali na stopkách.
Todoroki hľadel na čas, ktorý ukazoval 15 minút. Potom uprel svoj ustarostený pohľad na Natsumi, ktorá sa tvárila nahnevane, no držala sa. Pot jej stekal po tvári a svalstvo na ramenách ju pálilo čoraz viac a viac. Mala pocit, že čo chvíľa vybuchne ako keď sa naštve jej neprívetivý spolužiak Bakugou.
Celá sa roztriasla a sklopila pohľad. Toto bolo jej maximum. Viac sa udržať nedokázala a tak sa jednoducho pustila a dopadla na zem na zadok.
Todoroki v tej chvíli stopol stopky a pribehol k nej, "Si v poriadku?"
"Áno..." šepla a hľadela na jej ovisnuté vysilené ruky. Todoroki si k nej sadol a pohľadom priam skenoval jej ruky, "Dlho si vydržala," pochválil ju, no ona len pokrútila hlavou a hlavou mykla smerom k Bakugouovi, Midoriyovi a 17Kirishimovi, ktorí sa statočne držali aj naďalej a nevyzerali, že by sa mali pustiť.
"Vykašli sa na druhých. TY si dôležitá, oni nie. Pri kondícii sa zameraj len na seba," riekol Todoroki s dôrazom v hlase. Uprene jej hľadel do tváre, aj keď Natsumi k nemu zdvihla pohľad. Mala pocit, že sa niečo v nej mierne pohlo a povzbudilo ju to.
Nakoniec na to prikývla a pousmiala sa naňho. Potom sa pozviechala zo zeme a tak sa Todoroki postavil. Potom sa spoločne vybrali k stolu, kde zapísali k jej menu a konkrétnej disciplíne čas a potom sa vrátili naspäť.
Natsumi hľadela na stopky a na svojho spolužiaka, ako sa už polhodinu držal nad tyčou a až teraz bola na ňom vidieť značná únava a hnev zároveň. Vedela, ako sa cíti, lebo ona sama si tým prešla ešte pred ním. Keď sa pustil, ihneď to stopla, podišla k nemu a oznámila mu čas.
"31 minút, dobrá práca," oznámila mu a zároveň ho pochválila. Todoroki na to prikývol a zopakovali ten istý proces zapisovania ako pri nej.
Opäť nasledovala ďalšia prestávka a tak sa vybrali k lavičkám pri múriku. Natsumi sa posadila, chopila sa fľašky a odpila si z nej. Keď ju odložila, vzala do rúk rozvrh a zistila, že dnešný deň je zameraný na kondíciu a posilňovanie svalstva. Po desiatich minútach ich čaká naťahovanie svalstva, ktoré bude trvať ďalšiu hodinu.
A tak sa všetci opäť postavili na trať a robili presne to, čo im Midnight prikázala. Začali chodiť a pri tom si naťahovali nohy tak, že koleno bolo na zemi a druhá noha rovná vzadu. Tento postup opakovali takmer celú hodinu, no mnohí to nevydržali a robili to pomalším tempom. Midnight ich sledovala a viackrát zdôraznila, že to musia všetci dokončiť bez ohľadu na ich únavu.
Natsumi si počínala dobre, aj napriek tomu, že bola vyčerpaná. Chcela to dokončiť tak, ako sa patrí.
Nakoniec sa ich kondičné cvičenia skončili a nasledovalo vydýchanie sa. Potom sa poďakovali učiteľke za výučbu a všetci sa pomalými a šuchtavými krokmi vybrali do spŕch.

"Len poldňa sme mali rozvrh a idem umrieť," zakňučala Ochako, ktorá ležala na posteli a mrvila sa na nej.
"Rozvrh by sme mali na celý deň, keby prídeme hneď ráno," zašomrala 16Jiro unavene a prevalila sa na ľavý bok k dievčatám.
"Vďaka tomuto sústredeniu sa staneme silnejšími, preto všetko prijmem také, aké to je," ozvala sa Momo spokojne a nakoniec si zívla a s privretými očami sa zahľadela na strop.
Natsumi sedela na posteli na pätách, pozorne počúvala rozhovor svojich dočasných spolubývajúcich a opatrne si pritom česala mokré vlasy. Bolo vyčerpávajúce sa venovať tréningu na maximum a to necvičili celý deň. No mala zo seba lepší pocit, než na začiatku dňa. Urobila kus práce, aj keď ju bolelo celé telo a zakaždým, keď sa pohla, jej telo pripomenulo, čo dnes všetko robila. Občas sa zatvárila pritom bolestne, no nakoniec to prijala. Bolesť z tvrdej práce je súčasťou cesty k hrdinstvu.
"Ach... naši mi napísali... a to ťukanie teraz veľmi bolí," zahundrala 16Jiro, ktorá s privretými očami hľadela do mobilu a pomaličky vyťukávala odpoveď.
Zelenovláskine oči sa presunuli doprava k jej spolužiačke a zatvárila sa chladne. Tiež by chcela mať rodičov, ktorí sú zvedaví na jej prvý deň na sústredení.
Odvrátila od nej pohľad, dočesala si vlasy a hrebeň položila na stôl. K téme rodičia sa nevedela zapojiť a tak väčšinu času bola ticho. Nakoniec sa chopila mobilu a pozerala si v ňom uložené obrázky, no nakoniec ju to prestalo baviť a tak mobil odložila naspäť na nočný stolík. Keď sa otočila naspäť, jej pohľad sa stretol s hnedovláskynmi veľkými orieškovými očami.
"Natsumi, ty si z Kyota, však? Nechýbajú ti rodičia?" oslovila ju Ochako a prebodávala ju jej veľkými zvedavými očami.
Zelenovláskine oči posmutneli a vnútri pocítila prázdnotu, "Nie sme si veľmi blízki," odpovedala opatrne, lebo nechcela rozoberať túto tému. Chcela sa zamerať na prítomnosť a nie na to, čo bolo a nemôže to zmeniť.
Ochako na to pomaly prikývla a usúdila, že nebolo potrebné sa pýtať ďalej. Preto začala inú tému a to, aké aktivity ich zajtra čakajú. Natsumi sa preto zapojila trošku viac, keďže to bola téma, ku ktorej sa mohla voľne vyjadriť bez toho, aby ju niečo trápilo, či dusilo vo vnútri.
Nakoniec všetky štyri dievčatá strávili prvý večer na sústredení v pokoji, obyčajným babským pokecom, no netrvalo to príliš dlho, keďže ich únava premohla natoľko, že sa pobrali do hlbokého spánku.


Nové existujúce postavy z anime, ktoré sa objavili v príbehu
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 16. března 2018 v 18:32 | Reagovat

Táto kapitola bola rovnako super ako tie predchádzajúce. Páčil sa mi opis cvičení. Akože, ten beh? Ja si spomínam (naozaj hlboko v mojej mysli, kdesi na základnej škole...) ako sme behali 12 minútovku a kokos ja som umierala! Ja som nezvládala behať toľko, preto som takmer polku prechodila. (Mala by som sa za seba a svoju kondičku hanbiť, čo?) Preto Nanami (a aj ostatných ofc) nesmierne obdivujem za to, že to dala tak dlho.
A to držanie! Ja neviem ani minútu a tuto slečna 15 minút? A ešte viac chcela? :D :D
No dobre že Toki jej povedal, že to ona je dôležitá a nemá sa porovnávať s inými.
Som celkom zvedavá, čo si vymyslela o Natsuminých rodičoch, kedže o nich nerada rozpráva.
A ten koniec... to sa ani nedivím, že spali ako ovečky :D

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 17. března 2018 v 14:46 | Reagovat

[1]: Som na tom podobne. :D Pre mňa sú 3 poschodia v škole ako Mount Everest. :D
Len Natsumi a ostatní majú tvrdší výcvik, keďže sú budúci hrdinovia.
Som veľmi rada, že sa ti kapitola páčila. :3 Ďakujem veľmi pekne za komentár. ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama