Patríme k sebe - 4. kapitola - Spoločná bolesť

23. února 2018 v 8:00 | Sayami


V posledný deň sa opäť vybrala za jej spolužiakom a spoločne sa venovali starším znakom, ktoré jej robili problémy. Veľakrát musela tie isté znaky písať viackrát, pričom hovorila ich význam. Pomáhalo jej, keď sa ozval Todoroki a objasnil jej to, čo vynechala. Hneď po tom si to zapísala, zopakovala to ešte raz a podobný postup sa opakoval viackrát.
Vyčerpávalo ju to, no nevzdávala sa, lebo mala pocit, že sa do jej hlavy dostalo predsa len niečo z tohto predmetu. Navyše si všimla, že Todoroki nevyzeral unavene, učil sa spolu s ňou a zapisoval si rovnaké veci, ako aj ona. Pozorne ju viackrát sledoval, hlavne počas písania, aby sa uistil, že urobila správne ťahy a na nič nezabudla.
Nakoniec si pre ňu pripravil krátky test, aby si vyskúšala, čo všetko si zapamätala či znakom rozumie správne. Natsumi to prekvapilo. Nečakala, že by sa Todoroki až tak veľmi vžil do role doučovateľa, no malo to pozitívny účinok. Jej test mala správne na 80% a tak sa trápili zo zvyšnými 20%. Už mu chcela navrhnúť, aby sa s ňou ďalej netrápil, no Todoroki pokračoval, zvýraznil jej chyby a následne na to sa začal ten istý postup: zapisovanie, vysvetľovanie a opakovanie.
Po štyroch hodinách obom stačilo, no Todoroki vyzeral spokojne. Natsumi sa doučila i tie najmenšie chyby. Potom si opäť sadli k čaju, no ten už bol dávno studený.
Todoroki sa síce ospravedlnil, no Natsumi ho ubezpečila, že je to v poriadku. Mala rada aj teplý, aj studený čaj.
"Ako sa ti mám odvďačiť za to doučovanie? Trápil si sa so mnou tri dni..." riekla Natsumi a odpila si zo svojho čaju.
Todoroki k nej zdvihol pohľad a pokrútil hlavou, "Sám som ti to navrhol a..." pozrel do boku, "netrápil," zamrmlal, no dostatočne zreteľne na to, aby to počula.
"Ak by sa niečo našlo, čokoľvek, tak mi povedz. Nikto sa mi ešte tak dlho nevenoval pre to, aby som mala lepšie výsledky," povedala to, čo si práve pomyslela a nakoniec sa pousmiala, "Viem, že to bolo asi aj pre teba dobré, lebo si sa učil spolu so mnou, ale niekto má rád svoje súkromie a rád sa učí sám."
"Ak by sa niečo našlo, tak poviem," rezignoval pri nej. To dievča sa mu otváralo čoraz viac každým stretnutím.
Natsumi na to prikývla, dopila svoj čaj a položila ho na nočný stolík.
"Keď si povedala, že si na internáte, odkiaľ si?" zmenil zrazu tému Todoroki a uprel na ňu zvedavý pohľad.
"Bývala som v Kyote," jej úsmev ochabol. Nerada spomínala na časy, kedy bývala s rodičmi. Je vďačná, že sa od nich dostala čo najďalej.
Todoroki si ju pritom celú premeral a pomaly prikývol, "Chodíš tam často?"
"Nie, už tam nebývam," objasnila mu vážne a začala si obzerať prázdnu šálku od čaju.
"Nerada ich vidíš?" spýtal sa jej priamo a bez zbytočných emócií. Pozná ten pocit a len chcel vedieť, či ho pozná aj ona.
Natsumi pri myšlienke na rodičov striaslo a objala si na chvíľu ramená. Neustále prebodávala pohľadom šálku na nočnom stolíku. Nikomu nerozprávala o svojich rodičoch, keď nemusela. Nechcela si pripomínať tie časy, kedy nemala na výber a musela byť s nimi. Nakoniec sa pozrela na svojho spolužiaka, "Áno, nerada ich vidím," odvetila po chvíli ticha.
Todoroki sa jej zahľadel do očí. Jej pohľad bol bezmocný. Vedel, že jej to bolo nepríjemné. No predsa sa jej na to chcel spýtať. Nevie o nej toho veľa. Nikdy sa nezaujímal o rodinné záležitosti jeho spolužiakov. Veď prečo by aj mal? Avšak teraz to bolo iné.
"Nechcel som ti ublížiť," povedal napokon, lebo viac o tom hovoriť nebolo treba. Obaja to vedeli.
"Ty si mi neublížil," riekla potichu a sklopila pohľad k zemi.
Todoroki jej na to nič nepovedal. Cítil z nej tú známu bolesť. Vedel, že o tom nechce hovoriť do detailov a nebude ju nútiť. Nevedel si vysvetliť, prečo začal takúto citlivú a nepríjemnú tému.
"Ako sa ti stala tá popálenina?" prerušila to zvláštne ticho Natsumi a zahľadela sa na pravú stranu jeho tváre, ktorá bola popálená v oblasti jeho svetlomodrého oka.
Jej spolužiak sa jej zahľadel chladne do očí a zovrelo mu vnútro, "Moja matka na mňa vyliala vriacu vodu. Nepáčila sa jej moja pravá strana. Jeho strana," odpovedal s nechuťou a nakoniec sa zamračil.
Natsumine oči sa rozšírili od šoku. Zrazu si len prsty priložila na ústa.
"Otcovi išlo len o vytvorenie dokonalého potomka, ktorý by prekonal All Mighta. Využil k tomu moju matku. Ublížil jej," vysvetlil jej nahnevane, no pohľad z nej nespúšťal. Nechce byť ako jeho otec. Nechce ubližovať, ako on ubližoval jeho matke.
Bolo hrozné si vypočuť, že by aj tohto bol niekto schopný len pre vlastný úžitok. Natsumin žalúdok sa skrútil. Pociťovala nepríjemné napätie a nevedela, ako sa mala vyjadriť k tomu, čo si od Shouta vypočula.
"Mrzí ma to..." vyšlo z nej pošepky. Na nič vhodnejšie sa nezmohla. Nič iné ju nenapadlo. Vedela, že mu nemôže pomôcť. Čo sa stalo, stalo sa. Čas sa nedá vrátiť späť.
Todoroki len pokrútil hlavou, zahľadel sa na svoju pravú ruku a zamyslel sa. Zhlboka sa nadýchol a potom vydýchol. Jedine Midoriya vedel o tom, čo sa stalo. A teraz to vie už aj Natsumi. Uľavilo sa mu. Len trochu sa mu uľavilo, no vďaka tomu sa mu lepšie dýchalo. Počas ich rozhovoru necítil žiadnu nepríjemnú atmosféru. Vzduch bol nasiaknutý zvláštnymi emóciami, ktoré neboli práve najšťastnejšie, no aj tak sa cítil lepšie.
Potom k nej zdvihol pohľad. Vyzerala utrápene. Už chcel niečo povedať, no Natsumi bola rýchlejšia.
"Si to jednoducho ty," riekla s istotou, "Nevidím žiadne dve strany."
Todorokiho oči sa rozšírili od prekvapenia a pootvoril ústa. Zachvel sa a aj keď chcel, nedokázal jej v tej chvíli na to nič povedať.
"Vidím Todorokiho Shouta. Môjho spolužiaka a doučovateľa," jej pery sa rozšírili do milého úsmevu.
Priviedla ho do pomykova. Zrazu zacítil, ako červeň napadlo jeho tvár a tak odvrátil pohľad od tej prívetivej vysmiatej dievčiny, aby sa dal dokopy. Ukázal jej viac, než Midoriyovi. Malo by mu to vadiť, ale nevadilo mu to. Vedel, že to bol dôvernejší rozhovor. A pocítil zvláštny pokoj. Bol to len maličký, nepatrný pokoj, ale predsa ho cítil.
Zrazu niekto zaklopal na dvere a následne na to vošiel dnu.
"Večera je na stole! Natsumi, tento krát sa tomu nevyhneš!" Fuyumi bola opäť tou energickou veselou Fuyumi. Obidom venovala milý úsmev a popoháňala ich, aby sa zdvihli a už aj išli k stolu.
Natsumi so Shoutom si vymenili rozpačité pohľady.
"Ďakujem, ale..."
"Zostaň na večeru," ozval sa Shouto neutrálne a vyrovnane hľadel pred seba.
Natsumi pozrela raz na Fuyumi, raz na jej brata a znervóznela. No ak obaja na tom trvali, snáď kvôli tomu nebudú mať zle od ich otca.
"Tak.. tak dobre," odpovedala váhavo a hneď po tom obaja nasledovali Shoutovu sestru až do kuchyne, kde sa usadili za stolom. Po chvíli sa k nim pridal ich otec, ktorý sa ani len neunúval ju prísť pozdraviť, keď k nim prišla, no Natsumi to nijako nerozhodilo. Dôverovala Shoutovi a jeho sestre a snažila sa zamerať len na nich, i keď si musela priznať, že výraz ich otca nebol práve nadšený.
Fuyumi nebola vo svojej koži, no aj tak sa nenechala odradiť prítomnosťou ich otca a ticho prerušovala neustále, až kým nezmizlo úplne. Do rozhovoru zapojila Natsumi aj Shouta a pýtala sa ich na to, čo všetko sa za posledné tri dni naučili a aké informácie dostali ku skúškam. Obaja jej odpovedali, aj keď viac rozprávala Natsumi, ako Shouto.
Endeavor sa začal mračiť čoraz viac a viac, no nemienil sa zapojiť. Bola to strata času. Jeho syn sa mal venovať výhradne vlastným povinnostiam a nezaoberať sa zbytočnosťami, medzi ktoré patrilo to dievča sediace krížom oproti nemu.
"Ďakujem vám veľmi pekne za večeru. Bolo to vynikajúce," Natsumi sa obom uklonila a jej pohľad sa stretol s tým Fuyuminym.
Todorokiho sestra k nej podišla bližšie a chytila ju za plecia, "Rado sa stalo!" zvolala natešene, "Dúfam, že nás prídeš opäť navštíviť," dodala a pozrela pritom na Shouta, ktorý jej venoval zamračený pohľad a nakoniec pozrel niekam inam.
Natsumi jej venovala rozpačitý pohľad, no nakoniec sa na ňu usmiala, "Rada som ťa videla, Fuyumi."
"Veľa šťastia pri skúškach!" zaželala jej priam bojovým tónom v hlase, pustila jej plecia a pobrala sa preč z miestnosti.
"Ďakujem," Todorokiho sestra vedela, kedy má dodať pozitívnu energiu. Natsumi sa chvíľu len tak usmievala, potom si prehodila ruksak na chrbát a otočila sa k svojmu spolužiakovi, ktorý ju odprevadil von.


Čo hovoríte na takýto dôverný rozhovor medzi Shoutom a Natsumi?
Čo sa podľa vás stalo medzi Natsumi a jej rodičmi?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 23. února 2018 v 17:03 | Reagovat

Dnes neskoro, ale tu som :D
Pekná ale zároveň smutná kapitola. Páčilo sa mi, aká bola Natsumi, keď skončili doučovania a Toki, že zamrmlal. Ňúúú on ju má už rád! :D
Inak ma mrzelo, ako sa bavili o rodičoch. A akože Tokiho matka, že ho obliala vriacou vodou?! Wtf? Akože... dobre, nepáčila sa jej strana jeho otca ale ved on chudačik za to nemohol :( Bila by som ju! Bila! (Ok, Sayka sa ide nadýchnuť a vráti sa dopísať koment)
(Ok ukľudnila som sa. Proste ja viem, že je to storka, ale také veci ma desne vytáčajú :D)
Som zvedavá, ako tie skúšky nakoniec dopadnú. Kks teraz bude prvá!
Inak, vôbec si netrúfam povedať, čo sa medzi ňou a rodičmi stalo. Je tu toľko parents-children problems že fakt netuším, ale som zvedavá! :)

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 23. února 2018 v 19:47 | Reagovat

[1]: Hlavne, že si. ^^ He-he O:-) Doučovanie zbližuje. :D Čo sa týka Shoutovej matky, tak mal to kruté a aj to ako sa zachovala, ale jeho otec tiež nie je žiadne neviniatko. No skúšky budú zaujímavé, uvidíme, ako sa s tým Natsumi popasuje. :) Tak to máš pravdu, teórii by bolo dosť na to, ale raz sa k tomuto dostaneme. ^^

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 24. února 2018 v 5:40 | Reagovat

[2]: ^^ Aj ja by som chcela také doučovanie. By mi aj pomohlo. Jo, to sa dalo cítiť z minulej kapitoly, že je dosť veľký chumaj :D

4 adís adís | E-mail | Web | 26. února 2018 v 19:18 | Reagovat

aaaaaagh!
to je úžasnéé x33
aaagh! ale moc nemusím tody x oc! :D :D Nechceš něco napsat i na ship Yaoyorozu x Tody? :333333
Jinak povídka vypadá hezky x3

5 Sayami Sayami | E-mail | Web | 26. února 2018 v 21:40 | Reagovat

[4]: Ďakujem. ^^ Yaoyorozu a Todoroki ako pár neuznávam, preto na nich nepíšem. :)

6 adís adís | E-mail | Web | 27. února 2018 v 15:41 | Reagovat

[5]: Tyjo, to slyším poprvýýý xD
Ale jo, beru, promin za takový můj útok! :D

7 Sayami Sayami | E-mail | Web | 27. února 2018 v 16:08 | Reagovat

[6]: To je v poriadku, veď každý má rád niečo iné. :)

8 Kanato Megumi Sakamaki-Kaname Kanato Megumi Sakamaki-Kaname | Web | 2. března 2018 v 3:08 | Reagovat

[2]: úžasné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.