Who Am I - 9. kapitola - Pokušenie

27. prosince 2017 v 18:05 | Saya Mi

Saya sa prezliekala v Kazukiho spálni a keď sa pozrela do zrkadla, spokojne sa na svoj odraz usmiala: "Pohodlné," rýchlymi krokmi prešla do kúpeľne, kde sa odmaľovala, sponky dala dole, až nakoniec mala rozpustené vlasy. Vzala hrebeň. "Kazuki má hrebeň? A vlastne, tá jeho hriva," neustále mrmlala a začala si pomaly česať vlasy. Na jej dlhých bledých vlasoch zostali už iba väčšie jemné kučery. Dlhšiu ofinu si upravila viac do boku, aby jej nezavadzala. Potom prešla potichu do obývačky.
Kazuki sa otočil a pousmial sa. "Tak, film čaká."
Saya prikývla a sadla si vedľa neho. Kazuki pustil film, ktorý začínal záhadne a akčne.
"Čo robíš, keď nemáš žiadne turné a fotenie?" spýtala sa ho Saya pozerajúc na film.
"Uhm, relaxujem... rôzne," zamrmlal a v tom si spomenul na vymetanie barov a okolo neho samé štetky. A po jeho boku Byou v takom istom stave.
"A ty?" ozval sa po chvíli.
"Hm, turné nemávam," urobila grimasu a Kazuki sa zasmial.
"Tak mimo školy a tréningov."
"Rôzne. Teda, neviem, teraz. Aj s kamarátkami von. Občas niekam na výlet. Dosť času mi vyplňoval Kenji," zamrmlala a nespúšťala oči z filmu. Nastalo to, čoho sa bála. Na takéto horory nikdy nebola. Ledva potom spala. V tričku a šortkách je začínalo byť teplo od nervozity.
"Je ti teplo? Otvorím okno?" spýtal sa jej, no ani sa na ňu nepozrel.
"Uhm, bolo by fajn," potichu odvetila, vzala do rúk ovládač a zvýšila hlasitosť. Kazuki vstal, prešiel zozadu okolo Sayi a pootvoril okno. Nakoniec sa vrátil naspäť a v tom sa ich pohľady stretli. Sadol si vedľa nej a ani nevedeli prečo, zapozerali sa na seba.
"Dúfam, že to nepochopíš zle, ale..." nedokončil a všimol si, ako sa jej pery rozšírili do milého úsmevu. Je krásna, ale keď videl jej modrinu... Kazuki vie, aký je debil, ale nie taký debil, že by udrel takéto dievča. "...máš nádherné medové oči. Myslím, že takéto oči som ešte nevidel," dokončil akoby bol v tranze. Naozaj má jedinečné oči. Saya začala naberať červenú farbu v tvári. Mohla len dúfať, že to nie je vidieť, keďže je všade zhasnuté a svetlo ide len z TV.
"To som nečakala... ďakujem. Možno je to tým, že som tak trošku miešaná. Japonka a Kórejka v jednom, no z našej rodiny sa dali niektorí dokopy v Európe, takže v podstate z veľmi malej časti ešte trochu miešaná," úsmev sa z jej tváre nestratil. Vyzerala byť úplne pokojná. Kazuki sa vpíjal do jej očí.
"To je zaujímavé," povedal po chvíli a keď si uvedomil, čo robí, ihneď odvrátil od nej pohľad, ktorý upriamil na film. Saya sa zamerala na film a nakoniec si ľahla smerom ku Kazukimu a rukou si podoprela hlavu. Sedačka bola pomerne dosť veľká, takže obaja mali dosť miesta na to, aby si ľahli. Film bol rozbehnutý na plné obrátky a keďže to bol jeden z tých brutálnych hororov, Saya sa nevedomky pomaly, ale isto približovala ku Kazukimu a hlava jej pomaly klesla na sedačku. Kazuki ju zboku pozoroval a samoľúbo sa usmial.
"Silné scény, čo?" vydal zo seba a pokojne sledoval film ďalej.
"Tak trochu," potichu odvetila a schúlila sa do klbka.
Keď sa film skončil, Saya si pomaly sadla a zhlboka dýchala. Kazuki medzitým vstal, vybral DVD, ktoré schoval a všetko povypínal. Potom zažal lampu, ktorá je pri sedačkách.
"Nezdá sa mi, že by si bežne pozerala takéto horory," ozval sa a uškrnul sa na ňu.
"Prečo si tak ďaleko?" spýtala sa ho takmer bezhlasne a ani sa nepohla. Kazuki prešiel zozadu okolo nej a prisadol si bližšie k nej.
"Prečo si chcela pozerať takýto film, keď teraz vyzeráš ako kamenná socha?" nadvihol jedno obočie pozerajúc na ňu.
"Bolo to z trucu. Chcela som sa na niečo iné sústrediť a nie na to, že sa pred nedávnom skončil ročný vzťah s Kenjim, ale toto mi pomohlo až tak, že... chápeš," povedala vyplašene.
"Podľa mňa by sa našlo aj lepšie riešenie ako toto. Nemyslíš?" premeral si ju od vrchu až po spodok. Je zvyknutý si to rozdať so ženskou hneď a poriadne, ale toto je iný prípad. Musí sa ovládať, ale po tom, ako bol s ňou v ten večer, nemôže vôbec. Musí to dostať z hlavy. Je iný, ale nevie, či sa mu to páči.
"Asi máš pravdu," sklopila zrak a preplietla si prsty na oboch rukách.
"Tak, ak budeš unavená, tak spálňa je celá tvoja," odkašľal si a vstal.
"Mne stačí, keby som prespala aj tu na sedačke," pozrela naňho zdola.
"Čo si malá?" pokrútil hlavou.
Saya vstala a podišla bližšie k nemu: "Veru, od teba som," vyplazila naňho jazyk a obaja sa rozosmiali.
"Ale vážne, pekne spať do spálne. Aj sa tie dve slová k sebe hodia," povedal rozhodným hlasom a potiahol ju za ruku.
"Áno a v tvojom prípade sa aké dve slová budú k sebe hodiť?" nadvihla jedno obočie. Kazuki otvoril dvere do spálne, obaja vošli a zatvoril za nimi.
"Obývačka a spánok," mykol plecami. Saya nad tým pokrútila hlavou a pozrela na tú veľkú posteľ, ktorá je pred ňou.
"Tu sa ale musí spať," povedala zasnene.
"Hovorila si niečo?!" zakričal z kúpeľne. Ani si neuvedomila, kedy tam odišiel.
"Ale nič!" zakričala naspäť a ľahla si na posteľ, na ktorej sa rozvalila. "Voňavá, čistá, jemná... veľká posteľ," povedala potichu a zapozerala sa na strop. Kazuki vyšiel von len teplákoch. Dal si ofinu viac dozadu, aby mu veľmi nepadala do tváre. Saya sa pomaly otočila a snažila sa netváriť... prekvapene? Vydesene? Nastalo hrobové ticho. Kazuki podišiel ku skrini a schoval si veci.
"Nevadí, že som takto?" spýtal sa jej potmehúdskym hlasom. Všimol si, že akosi znervóznela, keď sa objavil v spálni hore bez. A uvedomoval si aj to, že nie je vychudnutý, ale ani tučný. Telo mal dosť slušne vypracované, lebo posledné roky mal v pláne na sebe zamakať, čo sa mu aj podarilo.
"Ale čoby," nervózne sa zasmiala a mávla nad tým rukou.
"Fajn," diabolsky sa usmial a nakoniec sa otočil k nej.
"Tak ja už pôjdem teda," ukázal palcom vedľa.
"Uhm, nechceš sa porozprávať? Teda len tak, chvíľu pokecať a potom spať," vykoktala zo seba.
"V pohode," jeho diabolský úsmev sa nestratil, človek by pri ňom mal pocit, že niečo chystá. Kazuki si ľahol na druhú polovicu postele a Saya sa pri tom k nemu otočila. Obaja na seba pozerali a v tom sa spustila ich konverzácia. V spálni sa ozývali smiechy a rôzne vtipné hlášky.
"Páni, ty máš 28? Tak to aby som mala pred tebou rešpekt," doberala si ho a pri tom robila grimasy.
"Páni, ty máš 22? Tak to aby som ti prečítal rozprávku na dobrú noc," vyplazil na ňu jazyk a v tom sa naňho zamračila, no myklo jej kútikmi úst, ale úsmev zadržala.
"Som dospelá a zodpovedná sama za seba, tú rozprávku..." nedokončila, sadla si a rozstrapatila mu vlasy: "si niekam strč a..." v momente sa začala rehotať, keď išla dať ruky z jeho vlasov preč, Kazuki jej ich zadržal.
"Maj úctu k starším!" zahriakol ju so smiechom. V tom sa začali rukami pretláčať.
"Toto je domáce násilie... dieťaťa!" zapišťala.
"Ó, tak už odrazu nie si dospelá a ani zodpovedná sama za seba?" spýtal sa jej takmer spevavým hlasom a znova vybuchli od smiechu.
"Ty ma mýliš!" odula sa a snažila sa ho pretlačiť, čo sa jej nedarilo.
"Nezvaľuj to na mňa, ty si si to sama doplietla," ohradil sa Kazuki a pretláčal ju tak, že sa posadil.
"Fajn! Som mladá žena!" vyhlásila bojovo a v tom sa Kazuki rozosmial.
"Ach, sladkých 22," povzdychol si a zažmurkal na ňu.
"Toto je čistá provokácia!" zamračila sa naňho a v tom sa ich ruky dali od seba a tváre mali len niekoľko milimetrov od seba. Obaja na seba prekvapene hľadeli a nič nehovorili. Po chvíli zvážneli. Saya mala pocit, že celé brucho má preplnené motýlikmi. Kazuki pomaly dýchal a snažil sa upokojiť fyzicky, ale aj psychicky. Ich ruky klesli dole a pomaly sa pustili. Kazuki zdvihol ruku a pohladil ju po líci, kde má veľkú modrinu a menšiu chrastu. Ak bolo niečo počuť, tak to bol rýchly tlkot ich sŕdc. Saya sklopila zrak na jeho pery. Ten piercing mu naozaj ide, no ju okrem toho napadlo niečo iné. Nemala by to robiť. Je zmätená, šťastná, smutná, hotový mix. Potrebuje čas, aby myšlienky nechala ďalej prúdiť a nevracala sa do minulosti, v ktorej bol Kenji. Keď zacítila, že jej prstami prešiel pomaly po brade, musela sa veľmi ovládať. Ani si neuvedomila, že jej ruka blúdila od jeho krku k hrudi. Je to správne? Spoznala sa s ním v bare. Dosť zvláštnym spôsobom. Nakoniec zistí, že takýto ľudia sa môžu časom zmeniť. Možno aj nie. Ale táto chvíľa trvala dlho. Obaja boli myšlienkami niekde inde. Kazukiho hormóny by veľmi radi zapracovali, no tie hlavné časti musel veľkým úsilím stopnúť. Ale miatlo ho niečo iné. Takto sa doteraz nesprával. Možno si práve takúto chvíľu vynahrádzal dosť iným spôsobom. Vie, ako na ženy. Vie veľa vecí, ale toto? Ani si neuvedomil, že práve drží v objatí Sayu, ktorá nevyzerala úplne prítomne. Začal ju pomaly hladkať po chrbte.
"Prepáč mi to," zašepkala a snažila sa upokojiť.
"Nemám ti čo prepáčiť," odvetil potichu, nechápe, prečo odrazu zmenila tón v hlase.
"Neviem, čo si mám o tomto myslieť. Niekedy mi je dobre, potom mi zas prepne a myslím na toho blbca," zafrflala potichu.
"Nebol som v tvojej situácii, ale časom to prejde. V takýchto veciach sa nevyznám. A nechcem ti klamať, ale ty... aby si sa nemala dobre kvôli takému blbcovi?" nechápavo sa jej spýtal a pokrútil nad tým hlavou.
"To určite nie, takú radosť mu hádam nespravím," povedala nahnevaným hlasom.
"Tak to má byť," obaja sa pomaly pustili a ľahli si na posteľ.
"Nebudem ti klamať a ani sa tváriť, že sa nič nestalo, ale chcela som ťa pobozkať," vydala zo seba, ani nevedela ako. Zakryla sa až tak, že si polovicu tváre zahanbene zahalila.
"Ja začnem tým, že som ťa chcel pobozkať a ďalej to asi netreba menovať," vydýchol si a zakryl sa po pás. Saya vypleštila oči a nevedela kam sa má pozrieť.
"Ja neviem čo povedať," odokryla sa tak, že paplón mala po brucho.
"Mala si pocit, že na teba niečo skúšam?" spýtal sa jej zvedavo pozerajúc na ňu.
"Nie, to ja som mala pocit, že na teba niečo skúšam," odvetila pozerajúc zboku na vankúš.
"Myslím, že to bolo vzájomné. Ja mám ale trochu iný problém ako ty. Preto som rád, že sme skončili len pri rozprávaní."
"Aký problém?" zdvihla pohľad smerom k nemu.
"Som blbec z baru, ktorý by pretiahol toľko štetiek, koľko sa len dá, len preto, aby som nad ničím nepremýšľal a aby som si užíval," odvetil jednoducho a sklopil pohľad.
"Hm, blbec si, ale si fajn," povzbudivo sa naňho usmiala.
Kazuki sa na ňu znova pozrel a zasmial sa: "Ďakujem."
"Ale už asi nie si až taký blbec z baru," povedala zamyslene.
"Ale blbec som. Ale ty si naozaj fajn a nechcem to využívať preto, že sa s tebou rozišiel Kenji alebo preto, že mi niečo chýba. Hm... je mi s tebou dobre, Saya. Ale je lepšie, keď to takto zostane," rozprával pomaly, ale plynule, pričom pohľadom skúmal okolie. Nakoniec pohľadom zablúdil po Sayi, ktorá už zrejme bola vo svete snov. Pousmial sa. Je taká milá. Už len preto by jej to nemal komplikovať. A ani sebe. Aj tak sa dobre nepoznajú, ale tento večer si obaja spríjemnili. Aj keď nastala slabá chvíľa, je to takmer neuveriteľné, že sa Kazuki ovládol.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama