Who Am I - 8. kapitola - Zostanem tu

27. prosince 2017 v 18:04 | Saya Mi

"Nemyslím si, že je to dobrý nápad," ozvala sa Saya nahnevane.
Kazuki na ňu pozrel a nadvihol obočie: "Ako chceš, zopakujem ti to podobne, ako v tú noc čo si prespala u mňa. Nebudem na teba nič skúšať, neznásilním ťa..." začal vymenovávať, no v tom ho prerušila.
"Nie si násilník. Nemysli si, že si niečo také o tebe myslím a fajn, tak môžeme ísť do tvojho apartmánu, ale nezdalo sa mi to vhodné preto, lebo zajtra máš určite veľa práce a hádam tu obaja o bulvár nestojíme," vysvetlila mu odhodlane, až nakoniec bola sama prekvapená, že všetok stres z nej opadol.
"Práce mám vždy dosť, ale nezabraňuje mi to v tom, aby som si sem pozval... e...eh..." zakoktal sa a hľadal tie správne slová.
"Kamarátku?" dokončila zaňho a spýtavo naňho pozrela.

"Kamarátku?!" Izumi s Manabuom potichu zopakovali, keďže nenápadne počúvali za dverami. Tí dvaja viedli celkom dosť hlasnú konverzáciu a boli jediní, ktorí sú na chodbe.

Kazuki na ňu vypleštil oči, keďže kamarátky mal, keď bol malý a to tiež, skôr kamarátov. A ako to tak s ním išlo vekom, tak jedinú kamarátku čo mal, bola tak zvaná: Kamarátka s výhodami. Dokonca ani to nie. Nemal žiadnu. Zrejme štetky sa nepovažujú za kamarátky. To určite nie. Napuchli mu od toho líca a potom z nich vyfučal vzduch z úst: "Napríklad aj to!" ukázal na ňu prstom. To je pre neho až také ťažké vysloviť?

"No ja mám dosť," vydýchol Manabu.
"Ja som spokojná, zo Sayi opadol stres a keby niečo, nedá sa a Kazukimu zatiaľ rozum dobre slúži. No nič, už ich nemusíme počúvať," mykla plecom a pomaly sa vzďaľovala od dverí bojovým krokom.
Manabu ju chvíľu pozoroval, až mal tik v oku a začal sa smiať. Po chvíli prestal a zvážnel: "My sme ich nemali vôbec počúvať."

Kazuki sa presunul spolu so Sayou do apartmánu.
"Tak si urob pohodlie," slušne jej povedal, pričom jej topánky položil na chodbičke.
"Ďakujem," povedala potichu a sadla si na sedačku.
"Prečo si bola taká vystresovaná?" ozval sa za ňou a spoza jej pleca sa k nej naklonil.
Saya vypleštila oči a pomaly a nenápadne vzďaľovala svoju hlavu od tej jeho. Ten hlupák je príťažlivý. "Lebo som mala pocit, že o mojom podnapitom stave si nevedel len ty, Izumi a Manabu a moje dve kamarátky, ale dúfam, že o tom naozaj nikto nevie. Som rada, že Jinovi si konkrétne nespomenul, prečo mi bolo zle," venovala mu vďačný pohľad, ku ktorému sa po chvíli pridal úsmev.
Kazuki nahodil samoľúby úsmev a posadil sa vedľa nej.
"Prečo sa tak tváriš?" spýtala sa ho nervózne a usadila sa do tureckého sedu smerom k nemu.
Kazuki prikývol. "Jin mi volal skoro ráno, keď si ešte spala. A ja tiež. Mal som byť už na fotení. Tak som ho poprosil, nech ho presunie. Pýtal sa ma prečo a že mu to musím vysvetliť, tak som sa s ním dohodol, že o 2 hodiny budem tam s vysvetlením. Jin je leader skupiny a ja som brzdil fotenie. A keď som mu to vysvetlil, mal pre to pochopenie. Povedal som mu, že si mala zlé obdobie a preto ti bolo zle. A potom, keď sa s tebou zoznámil, tak som videl na ňom, že je to fajn. Nie je zvyknutý ma vídavať s takou spoločnosťou ako si ty. A keď už ti toto vysvetľujem, tak ľutujem, že som o detailoch tvojho zlého stavu povedal Byouovi. Vždy som ho bral ako najlepšieho kamoša, ale bol som na nervy zo všetkého, tak som sa mu vykecal. A nie že by to niekomu hovoril, ale skôr... uhm, niekedy sa stará až príliš," pri tom, ako rozprával, sa usadil tiež do tureckého sedu oproti hnedovláske. Stále má v hlave zmätok. Stále je nervózny.
Saya si capla rukou po čele a pokrútila hlavou: "Fajn, vlastne to je jedno, veď sme dospelí ľudia. A nič v zlom, ale ten Byou je vážne divný," vyhŕklo z nej rýchlosťou svetla.
"To je jedno," mávol rukou a povzdychol si.
"Prečo som v apartmáne cudzieho chlapa?" ozvala sa Saya po chvíli ticha, pričom sa obzerala okolo seba.
"Prečo ma nazývaš cudzím chlapom, keď si mi pred niekoľkými minútami povedala, že si moja kamarátka?!" nechápavo sa jej spýtal a rozhodil rukami.
Saya sklonila hlavu a zhrbila sa: "Lebo na začiatku som si myslela, že si otrasný úchylák, potom sa ožeriem a volám ti, aby si mi pomohol, ale veď sme sa nevideli až tak... aaaaaaaaa!!!" zakričala, pričom hlavu nasmerovala na strop a nakoniec naňho. Kazuki pootvoril ústa a nadvihol jedno obočie. Saya si ho premerala. Kazuki zas ju. Nakoniec sa rozrehotali.
"Tak toto bolo naozaj divné, ale túto vec máme spoločnú," povedala so smiechom.
"Dobrý začiatok," podotkol Kazuki a na jeho tvári sa zjavil úsmev.
"To je síce pekné, ale je veľa hodín a už by som mala ísť," pozrela na náramkové hodinky a povzdychla si.
"Máš zajtra niečo na pláne?" zvedavo sa jej spýtal Kazuki, vstal zo sedačky a podišiel bližšie k plazmovej televízii, pričom si kľakol, otvoril skrinku a začal hľadať DVD-čka.
"Hm... doobeda tréning a poobede prednášky," odvetila zamyslene a ľahla si na sedačke. Jej oči zablúdili po jej novom, asi kamarátovi a nakoniec mierne naklonila hlavu zo sedačky.
"O koľkej máš tréning? A vlastne, aký tréning?" zahrnul ju otázkami a nakoniec vytiahol niekoľko DVD-čiek a zavrel skrinku.
"Venujem sa tancu. Hip-hop štýl a tak podobne, plus ďalšie štýly, ktoré sa s tým spájajú. Ale po pravde, keď máme viac času, trochu sa venujeme aj brušným tancom. Je to sranda. A celkovo, tanec ma celkom naplňuje, robí mi radosť a tým si aj udržiavam kondíciu. Má to celkom veľa výhod, ale na druhej strane, mám k tomu veľký vzťah. A zvyčajne cez týždeň mávame tréningy o 9:00. Niekedy každý deň a niekedy každý druhý. Tréner nám vždy dá vedieť včas," vysvetľovala mu, priam mu rapotala a ruky si dala za hlavu a zahľadela sa na strop.
"Wow, si celkom flexibilná, vieš o tom?" odvetil priam diabolským hlasom, vstal a vybral sa k Sayi.
"Ďakujem a teší ma to," povedala s úsmevom od ucha k uchu a do jej výhľadu vstúpil Kazuki.
"Tak čo si pozrieme?" spýtal sa jej nevinným hláskom a nahodil neskutočný anjelský pohľad. Saya sa naňho prekvapene pozrela a začínala mať pocit, že čoskoro jej tvár nadobudne inú farbu.
"Nechcela som už ísť?" nadvihla obočie pozerajúc naňho. Kazuki pokrútil hlavu a zazubil sa.
"Ale ja mám tréning, Kazuki. A nezmeškám ho," pomaly vstala.
"Odveziem ťa," mykol plecami.
"Ale ja musím ísť domov sa prezliecť," venovala mu vážny pohľad a nakoniec pozrela niekam inam.
"Hovorím ti, odveziem ťa. A včas. Kedy budeš chcieť," prosebne na ňu hľadel, aj keď sa Saya snažila hľadieť niekam inam. Veď naňho sa nedá pozerať! Pomyslela si, ale musela sa naňho pozrieť.
"Týmto mi navrhuješ, že mám tu v tomto apartmáne prespať... s tebou?" spýtala sa ho pomaly a trhaným hlasom.
"Už si prespala so mnou a dokonca v mojom dome," povedal víťazoslávne.
"Lebo som bola tak opitá, že som nebola schopná ti povedať svoju adresu," zamrmlala nahnevane.
"Mám ti opakovať to, že..."
"Nebudeš na mňa nič skúšať?" dokončila jeho otázku a snažila sa zatváriť ako on. V tom sa začal smiať. Saya ho chvíľu pozorovala a trochu sa zasmiala. "Dobre, fajn. Veď... sme priatelia. Ale naozaj, Kazuki. Potrebujem tam byť včas a ak by si náhodou nemohol, pokojne si vezmem taxíka," ukázala naňho prstom a prižmúrila oči.
"Vstaneme včas, nachystáme sa včas, odveziem ťa včas a sme dohodnutí," vystrel sa pri tom, ako keby bol na vojenskom výcviku. Ak ich aj niekto počúval zvonku, boli len počuť samé smiechy.
"Tak? Ktorý film? Akčný, mysteriózny, sci -fi, horor..." začal si prezerať obaly DVD-čiek.
"Horor!" prerušila ho spontánne, nastalo ticho a obaja na seba hľadeli.
"Si si istá? Mám tu niekoľko..." čítal zadné obaly niekoľko hororov, pričom ostatné filmy položil na stolík.
"Hlavne dobrý. Fajn, super, taký riadny," prerušila ho znova. Kazuki sa znova na ňu pozrel, ale po pravde? Pre Sayu to bol neskutočne milý pohľad.
"Uf, nevedel som, že si tak nadšená z takéhoto žánru," vzdychol si, no ďalej to nepreberal, otočil sa, podišiel bližšie k DVD prehrávaču, kam vložil film a vzal ovládač do rúk. Saya si sadla na strednú sedačku, z ktorej to vyzeralo tak, že bol najlepší výhľad na TV. Kazuki si sadol vedľa nej a pustil film. Po chvíli ho už aj zastavil.
"Čo sa deje?" nechápavo naňho pozrela.
"Až teraz som si uvedomil, že si stále v týchto šatách. Sú naozaj nádherné na tebe, ale nechcela by si niečo pohodlnejšie, keď tu prespíš?" spýtavo na ňu hľadel, aj keď občas pri jeho otázkach mal starosť, či si to nevysvetlí inak.
"Ou!" vydala len zo seba, pozrela na svoje šaty a potom naspäť na Kazukiho.
"Máš pravdu, naozaj by to chcelo niečo pohodlnejšie. Hádam nebudem spať v šatách," zasmiala sa a vstala. Kazuki si potichu vydýchol a usmial sa na ňu. "Možno Izumi niečo bude mať , idem sa jej opýtať, ale... ne... hádam ich nevyruším," zamyslene hľadela na Kazukiho. Ten len mávol rukou a potiahol ju za ruku.
"Určite ich nevyrušíš, za pokus nič nedáš, neboj sa," zaškeril sa veselo, ale zároveň... vlastne potom sa to začalo podobať skôr na diabolský úškrn.
"Keď to povieš ty," mykla plecom a nechala a spolu s Kazukim sa pobrala na chodbu, prešli okolo dvoch dverí a už aj klopali na Manabuove dvere. Obaja hľadeli pred seba, nič nevraveli. Z apartmánu nebolo počuť nič, o chvíľu už len kroky. Vo dverách sa zjavil Manabu a vypleštil na tých dvoch oči tak, ako keby mu išli z jamôk vypadnúť.
"Manabu, si v poriadku?" prižmúril naňho oči Kazuki.
"Nechcem byť neslušný a nechcem sa do vás starať, ale... vy dvaja ste spolu?" ledva sa spýtal, keďže má pocit, že sa mu to asi sníva. Kazuki takýto nebýva. To musí byť druhý Kazuki.
"Čo?!" vyštekol Kazuki nechápavo.
"To ťa ako mohlo napadnúť, samozrejme, že nie, Manabu," vyrapotala zo seba Saya vážnym a rozhodným hlasom.
"Tak prečo sa držíte za ruky?" ukázal na ne a tváril sa ako dieťa, ktoré to nabonzovalo pani učiteľke. Obaja sa naraz pozreli dole a v momente sa pustili.
"Ja som ju potiahol za ruku, aby sa išla spýtať Izumi, či nemôže Sayi požičať niečo na spanie," vysvetlil Kazuki nervózne a celý čas si držal ruku, ktorá sa dotkla tej Sayinej.
"Presne tak, asi sa pozabudol, lebo sme nechceli neskôr vyrušovať. Teda, už je aj tak dosť neskoro," nervózne sa zasmiala a nevedela, kam sa má pozrieť.
Manabuov pohľad preskakoval raz na jedného, raz na druhého a pomaly prikývol. "Áha, tak poďte ďalej, hádam nebudete čakať na chodbe," otvoril dvere tak, aby vošli dnu.
"Ďakujeme," mierne sa poklonili a vošli dnu.
"Izumi!" zakričal Manabu a zatvoril za nimi dvere. Hneď na to pribehlo nižšie čiernovlasé dievča a pohľad jej padol na Sayu a Kazukiho.
"Ahojte, je všetko v poriadku?" spýtala sa ich ustarostene a podišla k nim bližšie.
"Všetko je v poriadku, ja som sa ťa len prišla opýtať, či by si mi nepožičala nejaké oblečenie na spanie. Teda necháp to zle! Ale s Kazukim sme začali pozerať film a ráno ma odvezie domov a nič sa nedeje a..." zakoktala sa a s vypleštenými očami na ňu hľadela. Nevedela, ako to má správne vysvetliť, keďže nič s Kazukim nemá, ale predsa... to vedia.
"Nemusíš mi to vysvetľovať, Saya. Som rada, že nie si sama, hlavne po tom všetkom, čo sa prihodilo, takže zmena prostredia ti prospeje. A určite sa niečo nájde, len poď za mnou. Ja som tu na pár dní s Manabuom, takže som nachystaná," prerušila ju a pri tom sa na ňu povzbudivo usmievala.
"Ďakujem ti veľmi pekne a ospravedlňujem sa ti, že takto neskoro otravujem," obidve sa pomaly od chlapov vzďaľovali, až sa nakoniec dvere do spálne za nimi zatvorili a bolo počuť už len ich tlmené hlasy. Obaja ich pri tom všetkom pozorovali a nakoniec pozreli na seba.
"Kazuki, sľúb mi, že neurobíš nič, čo by..."
"Daj s tým pokoj," zafrflal a zamračene pozrel niekam inam.
"Čuduješ sa mi? Je to nezvyk! A ešte k tomu, Saya je Izumina najlepšia kamarátka a Izumi už chvalabohu je pokojnejšia, keď vidí, že sa bavíte... normálne len tak. A ja tiež. Izumi mi hovorila, čo sa stalo Sayi a nepotrebuje pri sebe ďalšieho debila. Ak je to tvoja slabá chvíľka a prestalo ťa baviť preťahovať tie isté štetky..." rapotal zo seba, ale pokojne a potichu.
"Nemusíš mi to vysvetľovať a hlavne nie to, čo robím so štetkami. Saya nie je štetka a tak ju aj beriem," zamrmlal a zamračil sa naňho.
"To je bohovské. Saya nie je štetka a tak ju aj beriem!" napodobnil ho a v tej chvíli mal Kazuki chuť mu streliť poza ucho.
"Ha-ha, si vtipný. Nič jej neurobím, jasné? Keď už aj Izumi skrotla, tak by si mohol aj ty. Bože! Veď to dievča spalo u mňa, v mojej posteli a vedľa mňa a nemali sme spolu ani sex, tak to už je čo povedať! A ani sexuálne hrádky," rozhadzoval pri tom rukami a začal sa pomaly okolo prechádzať. Manabu sa naňho zamyslene pozeral a prekrížil si ruky na hrudi.
"Fajn, viem, v pohode. To bolo len upozornenie. Je to vaša vec," povedal ešte pokojnejším hlasom a celého si ho premeral. Ten chlap, čo sa okolo prechádza, jeho kolega, je nervózny. Ale z čoho?

"Vidíš to, Saya. Toto je úplne pohodlné a bude ti to aj dobré a to je jedno, kedy mi to vrátiš," otvorili sa dvere zo spálne a obidve dievčatá vyšli von pozerajúc na seba a neustále rapotajúc. Izumi držala v rukách Sayino oblečenie, ktoré neustále premeriavala.
"Ďakujem," usmiala sa.
"Ale pšt, Saya. To je dobré. Keď budeš mať čas, tak sa mi ozvi. Zajtra máš ale toho dosť, však?" nadvihla obočie. Obidve sa pomaly približovali ku vchodovým dverám a chlapi pomaly išli za nimi.
"Tréning a prednášky. Nič extra, tak ešte raz ďakujem a ozvem sa ti," vďačne sa na ňu pozrela.
"Nemáš za čo. Uži si film," milo sa na ňu usmiala a podala jej oblečenie.
Saya sa pozrela na Kazukiho a v tichosti sa pobrali do jeho apartmánu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama