Who Am I - 7. kapitola - Neočakávaná reakcia

27. prosince 2017 v 18:03 | Saya Mi

"Ty si pila, však?" potichu sa jej spýtal a neustále zvedavo na ňu pozeral. Saya nevedela, čo povedať. Ledva dýchala. "Saya?" oslovil ju ešte viac potichu, ak sa to vôbec dalo.
Vypleštila naňho oči: "Prepáč, ale túto reakciu som nečakala," ledva zo seba vydala takmer bezhlasne. Kazuki sa začal smiať. Tak toto je pre Sayu psycho. Ona to ledva rozdýchala a ten trkvas sa rozrehotal. To je dobre, či zle?
"Ach, to mal byť vtip. Prečo by som sa na teba hneval?" spýtal sa jej ešte so smiechom, pričom nechápavo na ňu hľadel. Vystrel sa, no oči z nej nespúšťal.
"Pre to, čo som ti povedala. Mala som pocit, že si ty mal pocit, že sa to týkalo teba," odvetila mu stále prekvapene, ale začala byť celkom rada, že takto zareagoval.
Kazuki sa medzi tým prestal smiať a odkašľal si: "Saya, to je všetko v poriadku," ubezpečil ju tak pokojne, až jej to vyrazilo dych.
"Naozaj?" naklonila hlavu na bok, ale svoje vypleštené oči upierala len a len naňho. Kazuki sa na ňu zapozeral a v tom ho napadlo, čo mu povedal Byou.

"Kamoš, tú čoskoro dáš v posteli. A nedostupné ženské sú najlepšie." Zamrmlal mu do ucha Byou a potľapkal ho po pleci.

Pri takom dievčati ako je Saya, ho napádali dosť hriešne myšlienky na to, aby niečo skúšal. No, keď sa na ňu pozrel, bola taká milá, nevinná a rozkošná a zároveň odhodlaná, je iná.
"Kazuki?" oslovila ho Saya opatrne a vystrela hlavu naspäť. Jej oči boli tej správnej veľkosť a neboli v stave "vypleštené, z jamôk vypadajúce".
Kazuki sa prebudil zo svojich myšlienkových pochodov: "Áno? Prepáč, ja už budem musieť ísť hore do hotela. Ja... uži si zvyšok večera a... uvidíme sa," rozlúčil sa s ňou trhaným hlasom, na Sayu začal pôsobiť odmerane.
"Ďakujem, aj ty. Tak sa maj," rozlúčila sa s ním, otočila sa mu chrbtom a pomaly kráčala naspäť do vedľajšej miestnosti. Kazuki sa vybral k výťahu, no ešte pred tým sa za ňou obzrel. V tej chvíli sa otočila aj Saya. Obaja sa na seba pousmiali a pokračovali ďalej. Keď dievčatá videli, aspoň z diaľky, čo sa odohralo, boli veľmi zvedavé, čo v skutočnosti sa dialo.

"Saya?" oslovili ju, keď podišla bližšie k stolu.
"Chcete vedieť, čo sa stalo?" spýtala sa za nich, sadla si za stôl a hľadela na všetky tri.
"Samozrejme," pritakali zborovo.
"Iba som sa mu ospravedlnila a on sa zasmial ako keby sa nič nestalo a potom sa zamyslel a bol ako vymenený a tak sme sa rozlúčili," zhrnula to do jednej vety, mykla plecom a odpila si.
"Ou... aha. Ale to je predsa dobre, nie?" ozvala sa Kayo energickým hlasom.
"Určite. Saya, vedel, prečo tak zareagoval. Len už toľko nestresuj zbytočne," povedala Izumi vyrovnaným a zároveň odhodlaným hlasom a vážne sa na ňu pozerala.
"Dobre dobre, okej, prejdime na inú tému. Počujte, vy ste boli pekne na mäkko, keď nás takto prepadli tí.. muži," povedala akoby omámene a všetky sa rozosmiali.
"No tak vieš, takýto prepad sa nestáva každý deň a ešte k tomu od takých známych ľudí, ale inak? Veľmi pekné spestrenie večera, ešte aj Mayumi oslavuje, tak toto bol taký bonus darček. Čo povieš Mayumi?" otočila sa k nej Kayo a nahodila veľmi nebezpečný diabolský výraz.
"Inými slovami: čerešnička na torte," nadvihla pri tom obočie a nahodila žiarivý úsmev. Znova sa rozosmiali.
"Ach dámy, je mi s vami naozaj úžasne," povedala Izumi spokojne a na všetky sa milo usmiala.
"Určite takéto stretnutie niekedy zopakujeme, nebojte sa," odvetila Mayumi nadšene. Všetkým sa tento večer neskutočne vydaril. Saya na všetko pritakala, lebo po tom, čo sa porozprávala s Kazukim a vďaka dievčatám zistila, že to nie je také hrozné ako to vyzerá, bola konečne spokojná a dokázala sa odviazať.
"Ospravedlňujem sa vám, ale pomaly vás opustím," oznámila im Izumi, keď skončili ich vtipný rozhovor.
"Ani som si neuvedomila, koľko je hodín. Myslím, že sa pridám k Izumi," ozvala sa Saya pozerajúc na náramkové strieborné hodinky. Nakoniec sa všetky postavili a vzali si svoje veci.
"Som rada, že ste prijali moje pozvanie a skvelo si to so mnou užili," povedala Mayumi šťastne a neustále sa usmievala.
"My sme radi, že sa ti takto podarilo docieliť to, čo si chcela," odvetila Kayo šťastne.
Všetky dievčatá sa nakoniec rozlúčili a pomaly odchádzali z miestnosti. Niet divu, že sa podaktorí mladí muži za nimi otáčali. Keď všetky vyšli von, Kayo s Mayumi odišli taxíkom preč. Izumi ihneď zastavila Sayu.
"Deje sa niečo?" prekvapene sa jej spýtala.
"Nie, len Manabu má pre teba to CD-čko, ktoré ti pred pár dňami sľúbil. Má ho hore spolu s ostatnými vecami, sú v hoteli, to predsa vieš. Tak poď," potiahla ju za ruku, ale Saya stála na mieste. Len tak pozerala na svoju kamarátku a v tom si spomenula.

"Tak ty sa venuješ tancu!" povedal Manabu spevavým hlasom.
V tom sa Saya rozosmiala a prikývla na to: "Tak to si píš, kámo. Zháňam akurát nejaké CD-čka, kde sú rôzne mixy songov, aby som mohla trénovať na rôzne typy. Vlastne, nie je to až taký veľký problém, ale všetko to sťahovať na internete a podobne, nie je na to čas. Hlavne, keď študujem a pri tom brigádujem a ... tak ďalej," mávla nad tým rukou a pousmiala sa.
"Ja mám celkom dobré kontakty, takže nie je problém ti niečo priniesť alebo po Izumi poslať," mykol plecami akoby to nič nebolo.
"Naozaj?" neveriacky sa naňho pozrela.
"Naozaj!" snažil sa napodobniť ženský hlas a znova sa ozývali po miestnosti smiechy.
"Tak to si ma potešil, budem ti vďačná," milo sa usmiala a v tom za nimi pribehla Izumi: "Tak čo vy dvaja? Aké kšefty tu preberáte?"

"Izumi, nemyslím si, že je to vhodné ísť do hotela o takomto čase," ospravedlňujúco na ňu hľadela a začala hľadať mobil v kabelke.
"Prosím ťa, nerob z toho drámu, práveže teraz je to vhodné, lebo im sa skončilo stretnutie a nám zas oslava," mávla rukou akoby to bola bežná vec. Nakoniec Saya súhlasila a išla spolu s Izumi naspäť na recepciu a odtiaľ sa odviezli výťahom na desiate poschodie.
"A čo ak tam budú všetci?" spýtala sa jej potichu Saya.
"Aj keby, pôjdu preč," zamrmlala.
"Prečo by išli?" zašepkala.
"A prečo by nešli?" otočila sa na ňu Izumi s jej typickým nechápavým pohľadom.
"Eh... prečo šepkáme?" Saya nahodila tento krát ešte nechápavejší pohľad. Obidve chvíľu na seba hľadeli a rozosmiali sa.
"Večné deti," povedala Izumi so smiechom a pokrútila hlavou. V tom sa výťahové dvere otvorili a obidve sa pomaly prestali smiať a vyšli na chodbu. "Tadiaľto," ukázala doprava a pomalými krokmi prechádzali okolo dverí.
"Toto sú apartmány?" zvedavo sa spýtala Saya.
"A ty si stratila pamäť, či čo? Jasné, že sú. Veď tento hotel patrí medzi najluxusnejšie v Japonsku. Saya, nebuď už toľko nervózna a nehanbi sa. Veď keď si so mnou a s Manabuom, tak si bez stresu," zafrflala Izumi nervózne, až prišli na koniec chodby, kde bolo niekoľko dverí. Podišli bližšie k najbližším dverám a Izumi v momente zaklopala.
"Izumi, ale ja vás nechcem rušiť," povedala Saya potichu. Izumi sa pomaly na ňu otočila s prižmúrenými očami a v tom sa Saya potichu zachichotala. Nakoniec sa na ňu usmiala a otočila sa naspäť. Dvere sa otvorili dokorán a na prahu stál Manabu.
"Izumi," vyslovil jej meno láskyplne.
"Manabu," opätovala rovnakým tónom v hlase.
"Eh.." potichu vydala zo seba Saya, ktorá sa cítila dosť... zmiešano.
"Saya! Mám pre teba to CD, tak poďte ďalej, milé dámy," privítal ich Manabu so žiarivým úsmevom. Izumi v momente vošla dnu a Saya pomaly spravila krok vpred.
"Akosi je vás tu... veľa," vydala zo seba potichu. Dvere sa za ňou zatvorili a nastalo ticho. Všetci členovia kapely boli v apartmáne. A tento apartmán nevyzeral vôbec zle. Obrovský balkón, obrovská obývačka, kuchyňa... a to nevidela spálňu a kúpeľňu. Nádherný luxusný nábytok, kožené bledohnedé sedačky, obrovský televízor. Ďalej sa Saya radšej neobzerala, aby nepootvorila ústa.
"Zdravíme vás," pozdravili ich ostatné členovia. Izumi so Sayou si vyzuli topánky a obidve si vydýchli.
"Tá úľava," vydýchla Saya nahlas.
"Súhlasím," pritakala Izumi, ktorá sa tvárila rovnako.
"Sadnite si a cíťte sa ako doma a Saya, zbehnem ti po CD. Mám tu veľa vecí, musím ho nájsť," vysvetlil jej nevinným hláskom a poškrabkal sa vzadu na hlave.
"Jasné, ďakujem," usmiala sa a spolu s Izumi si sadli na sedačky oproti chalanom. Kazuki sledoval Sayu až príliš zamysleným pohľadom a ona mu to opätovala rovnako. Byou sledoval neustále tých dvoch, až to začalo byť podozrivé. Izumi zatiaľ rozbehla konverzáciu s Yuutom.
"Aké ste mali stretnutie?" zvedavo sa spýtala Yuuta.
"A tak, klasika, Izumi. Plány, programy a dohody. Čoskoro nám začnú koncerty v Japonsku, potom v Kórei," odpovedal jej vyrovnaným hlasom a odpil si z pohára.
"Uf, takže nabitý program," povzdychla si.
"Ako inak. Mimochodom, nedáte si niečo na pitie?" pozrel spýtavo na obidve.
"Nie, ďakujem," slušne odvetila Izumi a nahodila úsmev.
"Ja si tiež neprosím," pokrútila hlavou.
"Ale keby niečo, nehanbite sa. Je tu toho dosť," prižmúril oči na obidve a zasmiali sa. Atmosféra nebola napätá, ale zvláštna. Byou svoj postoj nezmenil, Kazuki sa prispôsobil situácii.
"Izumi, tvoja kamarátka je akási nesvoja," ozval sa Jin a v tom všetky pohľady sa zamerali na Sayu.
"Prosím? To určite nie, naozaj, ja len nie som zvyknutá, teda som prekvapená, ja som spokojná," zakoktala sa a ešte viac znervóznela. To si mala čo povedať, Saya. Pomyslela si.
"Pozri, nikto ťa tu nepokúše a dáš si niečo na pitie," povedal Jin rozhodným hlasom a zaviedol ju do kuchyne.
"A Izumi, ty..." otočil sa a spýtavo na ňu hľadel.
"Nie, ja vážne nič nebudem," odvetila pokojným hlasom. Blondiačik na to len prikývol a spolu so Sayou podišli bližšie ku kuchynskej linke.
"Minerálka? Nejaký alkohol?" otočil sa k nej a nadvihol obočie.
"Minerálka, neperlivá," vydala len zo seba a ruky sa jej triasli. Čo je to s ňou? Takéto stavy už dávno nemala. Aha, vlastne vôbec. Ani si neuvedomila, že už Jin čaká na to, kedy si od neho vezme pohár.
"Saya, si v poriadku? Viem, že sa dlho nepoznáme, ale ak sa tu necítiš dobre, tak tu nemusíš byť."
"Prosím? Ja sa ti veľmi ospravedlňujem," sklopila pohľad, vzala si od neho pohár a ihneď sa z neho napila. Zhlboka sa nadýchla a zhlboka vydýchla.
"Kazuki mi o tebe rozprával a mal pravdu," ozval sa a vážne na ňu hľadel. Saya pomaly upierala naňho pohľad a vypleštila oči. "Si taká rozkošná!" vydal zo seba nadšene celý vysmiaty.
"Prosím?" neveriacky sa ho spýtala.
"Hlavne nebuď nervózna. Sme len tiež ľudia. Kazuki mi porozprával o tom, ako sa ti venoval, keď si sa necítila dobre. Dúfam, že ti naša spoločnosť nevadí," povedal ustarostene pozerajúc jej do tváre.
"Samozrejme, že nie. Ja som len zo začiatku veľmi hanblivá," vyletelo jej z úst ako nič a vyčarila úsmev.Aj keď sa rozprávajú prvý krát v živote, Jin vyzeral byť celkom mierumilovný človek. A čo ju ešte prekvapilo, Kazuki opileckú verziu zrejme nevykecal.
"Tak, poď si sadnúť, hádam tu nebudeme len tak stáť," priateľsky sa na ňu usmial a hnedovláska len na to s úsmevom prikývla a vrátili sa naspäť za ostatnými.
"Saya, tu je to CD. Potom daj vedieť, či je dobré. Kamoš by chcel vedieť," podišiel k nej Manabu hneď, ako ju videl a už aj jej podával CD-čko.
"Jasná vec, ešte raz ďakujem," vzala CD-čko, sadla si za Izumi a pohár aj s CD-čkom položila na stôl.
"Tak, ja sa poberiem do svojho apartmánu. Mám robotu," ozval sa Byou odmerane a vstal.
"Jasné, maj sa," mávli mu rukou a Byou len kývol hlavou.
"Ak dovolíte," vstal aj Yuuto a slušne sa so všetkými rozlúčil.
"Pridávam sa," ozval sa Jin. Medzi tým, ako všetci postupne vychádzali preč z apartmánu, Saya dopila pohár, položila ho na stôl a pozrela na Kazukiho, ktorý pozeral niekam do neznáma.
"Kazuki?" opatrne ho oslovila a nastalo ticho. Chalani sa ešte nenápadne otočili, no nakoniec odišli preč.
"Hm?" vydal len zo seba a pozrel na ňu skúmavým pohľadom.
"Môžeme sa porozprávať?"
Kazuki v momente vstal, vzal CD-čko a Sayu za ruku a pomaly prešiel okolo Izumi a Manabua.
"Kazuki!" zavrčala Izumi.
"Izumi," oslovil ju, pozrel na ňu bezvýrazne a ani sa nenazdali a boli na chodbe.
"Kam ideme? A nemám topánky," povedala nevinným hláskom.
Kazuki zastal a slušne zaklopal na dvere, ktoré sa v momente otvorili. "Topánky. Sayine topánky," povedal bezvýrazným tónom v hlase. Izumi ich vzala a podala ich Saye.
"Ďakujem. Ozvem sa ti!" rýchlo povedala ešte pred tým, než sa dvere zatvorili.
"S tým počítam," vyrapotala zo seba s úškrnom a zavrela dvere.
"Kam ideme?"
Kazuki jej na to neodpovedal a prechádzali okolo dverí, až zastali na konci chodby. Jeho apartmán?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama