Who Am I - 6. kapitola - Večera

27. prosince 2017 v 18:02 | Saya Mi

Sobota 17:00
Saya sa postavila pred zrkadlo, niekoľko krát sa pomaly otočila neustále pozerajúc sa na seba. Tmavomodré priľahlé krátke večerné saténové šaty perfektne zvýrazňujú Sayinu postavu. Jej pohľad sa zastavil na ramienkach, ktoré sa vzadu na krku spájali. Napravila si ich, aby boli rovnomerne. Menšia brošňa s tenkou striebornou retiazkou obohacovali Sayin pás. Nechýbali doplnky ako prsteň, prívesok, či náramok. Saya sa naklonila bližšie k zrkadlu a skontrolovala si tvár. Tiene, špirála, očná linka a make-up - toto všetko bolo namaľované veľmi jemne na tvári, aj keď... modrina, ktorá sa jej ešte zväčšila je vidieť. Ihneď pribehla do kúpeľne, aby si to rovnomerne zatrela. Povzdychla si a vrátila sa naspäť do izby. Účes nebol tiež na zahodenie. Väčšie kučery obohacovali jej tvár. Prstami si opatrne prešla po pramienkoch až nakoniec si podaktoré pramienky vzadu vypla striebornou sponou. "Nachystaná," povedala rozhodným hlasom a vyšla von z izby. Keď bola na chodbe, vytiahla strieborné sandálové topánky na vysokom opätku. Keď vstala, mierne sa zatacakala. "Ach. Teraz si zopakovať chodenie v štekloch," povedala si nahlas sama pre seba, pár krát sa prešla po chodbe, až nakoniec opustila svoj dom.

Krátko pred šiestou hodinou sa všetky dievčatá zišli v reštaurácii pri recepcii. Všetky na seba nahodili milé, ale za to prekvapené pohľady. Navzájom si chválili šaty a doplnky. Nakoniec si všetky spoločne sadli za jeden väčší okrúhly stôl. Neustále, ale nenápadne sa obzerali po miestnosti.
"Je to tu.. úžasné, krásne, skvelé, dokonalé," vymenovala Izumi nadšene.
"Úplne."
"Perfektné," pritakali ostatné dievčatá a potom venovali pohľady Mayumi.
"Pozvala som vás na večeru na počesť toho, že ma vo firme povýšili na zástupkyňu riaditeľa," oznámila im veselo pozerajúc na ne.
"Mayumi! Gratulujeme!" povedala nadšene Kayo.
"To je úžasné!" ozvala sa Saya.
"Tvrdo si predsa pracovala a snažila sa," dodala Izumi nadšene.
"Ďakujem vám, teraz zo začiatku si musím zvyknúť na prácu, budem chodiť po služobných cestách a pripravovať projekty, ale... docielila som to, čo som chcela," povedala spokojne, vysmiata od ucha k uchu. O chvíľu k ich stolu podišlo niekoľko čašníkov a podávali im jedlá, alkoholické nápoje a nealkoholické nápoje. Mali si z čoho vybrať. Stôl bol takmer celý zaplnený.
"Mayumi, toto si predsa nemusela. Mohli sme to osláviť aj inak," ozvala sa Kayo s úsmevom.
"Ja si to uvedomujem, ale samozrejme, že s touto pozíciou išiel plat oveľa vyššie, tak sa nehanbite a najedzte sa do sýtosti!" zvolala takmer bojovým hlasom a v tom sa potichu zasmiali. Predsa neboli v miestnosti sami. Keď sa občas nenápadne obzreli, bolo tu pomerne veľa ľudí. Dalo by sa povedať, že z väčšej časti "smotánka". Dievčatá sa pomaly pustili do jedla a pri tom viedli rôzne rozhovory.
"Mimochodom Saya, ak nechceš, nemusíme to tu rozoberať, ale ten tvoj bývalý by si zaslúžil riadny preplesk za to, čo urobil, vieš o tom?" povedala Kayo s plnými ústami.
"Nie si jediná, ktorá mi to povedala," odvetila na to a pokojne jedla svoju porciu.
"Narážaš na Kazukiho?" nadvihla obočie Izumi, paličkami si naložila ryžu a dala do úst.
"To je kto?" zvedavo sa spýtala Mayumi.
"Známy, jeden, známy..." mykla plesom Saya a odpila si.
"Môjho priateľa kolega, ten Kazuki," spresnila Izumi, keď prehltla kúsok lososa.
"Óha! Ten je ale vážne fešák!" zachichotala sa Kayo. Izumi si chcela capnúť rukou po čele, ale keďže boli na mieste, kde by to vyzeralo skutočne divne, ovládla sa, povzdychla si a odpila si.
"Kazuki sa o mňa postaral hneď po tom, čo mi dal výprask môj... bývalý tak zvaný... priateľ," pomaly a trhane odvetila Saya a snažila sa tváriť neutrálne.
"To bolo od neho veľmi milé, Saya," usmiala sa Mayumi.
"Súhlasím, aj keď, mohli sme sa aj my o teba postarať," povedala Kayo opatrne pozerajúc do svojho jedla.
"Samozrejme, všetky tri by sme na seba šabľu hodili a bolo by," uškrnula sa Saya a v tom sa všetky zasmiali.
"Ale nie ženy, ide o to, že sme všetky tri boli tak na tom, že každá sme potrebovali pomoc od triezveho a ďalšia nevýhoda je taká, že nemáme tú istú cestu domov. Takže si nikto z vás nemusí vôbec nič vyčítať, lebo ak by som nešla za tým... no tým, tak by sa nič nestalo, nuž ale mala som niečo na srdci, povedala som mu to a jeho sa to zjavne dotklo natoľko, že mi to musel spočítať fyzickým spôsobom. A aby ste vedeli, prečo sa tak Izumi otrávene tvári, je to tým, že Kazuki nie je ten typ, ktorý by vydržal pri jednej, ak viete na čo tým narážam a preto mala nervy, keď som jej povedala, že som uňho prespala, ale doslova prespala, vôbec nič nebolo, ani nič neskúšal a ani sa o nič nepokúšal. Chvalabohu, bola som v takom stave, že si to všetko pamätám," vyrozprávala im Saya, pričom si vymieňala pohľady so všetkými kamarátkami. Nakoniec sa na seba všetky pousmiali.
"Hlavné je, že všetko dobre dopadlo," dodala Izumi spokojne.
"Tak to má byť!" ozvala sa Kayo s úsmevom od ucha k uchu.
"Ou a mimochodom, aké máš teraz plány, Mayumi?" spýtala sa Saya zvedavo.
"Rozbehnúť sa v práci, cestovať, spoznávať nových ľudí... a tak ďalej, a tak ďalej," odpovedala celá vysmiata od ucha k uchu.
"Teraz máš skvelé možnosti na to, aby si to zrealizovala," ozvala sa Izumi. Rozhovor pokračoval ďalej a dievčatá si to skvelo užívali. Jedli, popíjali, smiali sa a ústa sa im nezatvorili.
"Mayumi, ty si niekedy neskutočná už len pre to, čo dokážeš niekedy povedať," neustále sa smiali.
"Ale no ták! Niekedy treba spraviť rázne nie, aby si si vytvorila rešpekt u tých, čo vymýšľajú," povedala so smiechom.
"To určite! Tak toto ti ide najviac v práci, čo?!" spýtala sa Saya so smiechom.
"Ha, komu by to nešlo, čo?" ozvala sa Kayo s diabolským výrazom na tvári.
"To je pravda, ale je to nezvyk, lebo všetci sa automaticky k tebe správajú inak, ale už sa stalo, že som musela s niektorými pracovníkmi spraviť poriadok," vysvetlila im Mayumi a nahodila pri tom anjelský výraz.
"Tak poriadok..." zopakovala Izumi a začali sa smiať.
"Tu je ale rušno," prerušil ich konverzáciu známy mužský hlas. Všetky pohľady smerovali na Izuminho priateľa.
"Manabu! Zlato, čo tu robíš?" spýtala sa ho Izumi prekvapene.
"Mal som s kolegami, našim manažérom a ďalšími ľuďmi schôdzku ohľadom nášho programu," mávol rukou ako keby to nič nebolo. Saya vypleštila oči. S kolegami? Mala nutkanie sa obzrieť, ale prekonala sa a neurobila to. Teraz nie je vhodný čas na to riešiť to... čo vlastne mohla vyriešiť hneď.
"Saya! Ako sa máš?" otočil sa k nej Manabu.
"Ou! Dobre, fajn! Lepšie! Super!" odvetila trhane a snažila sa pri tom upokojiť.
"To som veľmi rád," milo sa na ňu usmial a ďalej sa pýtal ostatných dievčat ako "pravý gentleman".
"Manabu, ty by si nás chcel pripraviť o takéto stretnutie?" ozval sa ďalší mužský hlas, ktorý patril Jinovi. Všetky dievčatá pomaly odsunuli stoličky a vstali, keďže sa situácia schyľovala k predstavovaniu. Ostatní členovia skupiny postupne poprichádzali tiež. Áno, samozrejme, že bol medzi nimi aj Kazuki. Saya si zachovala chladnú hlavu, aspoň na chvíľu. Všetky si snažili zachovať chladnú hlavu. Obzvlášť, keď sa v ich hlavách ozývalo: ,,KAZUKI! JIN! YUUTO! MANABU! BYOU! Ó BOŽE!!!" V ich hlavách to vrieskalo neustále. Samozrejme, až na Izumi a Sayu. Keď sú všetci pokope, vyzerá to komicky.
"Milé dámy, rád by som vám predstavil svojich kolegov. Kazuki, Jin, Yuuto, Manabu... teda ja a Byou," zasmial sa a pokrútil hlavou: "Nehnevajte sa, že som to len vymenoval, ale hlavne sa nám, teda hlavne mojim kolegom predstavte vy," vysvetlil im s nevinným úsmevom na perách.
"Nakashi Izumi," začala Izumi ako prvá, mierne sa uklonila a vymenila si pohľady takmer so všetkými členmi skupiny. Tiež nepoznala všetkých členov, preto by sa patrilo predstaviť.
"Hideko Mayumi," predstavilo sa nižšie dievča s priateľským úsmevom na tvári.
"Hajima Kayo," pokračovala s nadšeným výrazom na tvári.
"Katsumi Saya," predstavila sa ako posledná pozerajúc na všetkých členov. Mala pocit, ako by podaktorým bola až príliš známa. Samozrejme, nepočíta Kazukiho a Manabua. Jin sa zatváril ako keby: "Už som o tebe počul." Ale tváril sa milo. Byou nahodil pohľad: "Uf." A Yuuto sa tváril rovnako na všetky dievčatá, teda príjemne, našťastie.
"Veľmi nás teší," povedali chlapi postupne a ani sa nenazdali a začali sa rozprávať. Saya sa zapozerala na Kazukiho a Kazuki zas na ňu. Aké nečakané. Dobre, toto je už trochu nepríjemné, lebo si plánovala, že príde za ním a vysvetlí mu to a nie... takto... zvláštne?
"Ospravedlňte ma," ozvala sa mierumilovným hlasom, pričom na moment odvrátila pohľad od Kazukiho, ospravedlňujúco sa na ostatných pozrela a odišla. Ihneď smerovala na toalety. Kazuki nespúšťal z nej oči, ale bol príliš nápadný na to, aby si to niekto nevšimol. V tom sa mu zdalo, akoby Saya kráčala veľmi pomaly. Premeriaval si ju celú. Od hlavy, až po päty. Tie tmavomodré šaty je neskutočne seknú, je v nich neskutočne sexy, zvýrazňujú všetko, čo majú. Predok, aj zadok. Ako tak išla v topánkach na opätkoch, mierne hýbala bokmi zo strany na stranu. Kazuki si veľmi všímal detaily. Ale nebol jediný, kto si všímal tieto detaily.
"Kamoš, tú čoskoro dáš v posteli. A nedostupné ženské sú najlepšie," zamrmlal mu do ucha Byou a potľapkal ho po pleci.
"To nemám v pláne," odbil ho a vtedy ľutoval, že mu niečo povedal. Jin započul niečo z ich rozhovoru a zatváril sa prekvapene. Manabu pozrel na tých dvoch a ďalej sa venoval spoločnosti.
"Ospravedlňujeme sa vám, ale budeme musieť vás opustiť. Dúfam, že sa niekedy oficiálne stretneme aj v takejto zostave," povedal všetkým Manabu a jeho kolegovia len pritakali.
"To je v poriadku, vaše pozvanie prijímame," ozvala sa Mayumi žartovne. V tom sa všetci zasmiali.
"Samozrejme, veď tak som to aj myslel," usmial sa Manabu a jeho očarujúci pohľad si vymenil s jeho milovanou. Saya pri tom videla, ako sa všetci smiali a pomaly sa blížila k nim. Toto je trapas... toto je trapas... nie to nie je trapas... V hlave sa jej hmýrili rôzne myšlienky. Prišla akurát včas, keď sa všetci lúčili. Manabu pošepkal Izumi niečo do ucha a pomaly odchádzal tiež. Saya tam len tak stála pri svojom mieste a keď už si chcela sadnúť, zastavil ju v tom niečí známy zamatový hlas.
"Saya, mohla by si na chvíľu...?" nedokončil otázku a hľadel jej priamo do očí, až ju to začalo znervózňovať.
"Eh..." pozrela zboku na kamarátky, ktoré jej nenápadne rukami naznačovali: "Choď! Makaj!" Vyzerali pri tom veľmi podarene a dokonca sa k nim pridala aj Izumi. Už sa jej nezdá až tak nebezpečný? Nakoniec svoj pohľad venovala len a len Kazukimu a prikývla.

Obaja vošli do vedľajšej miestnosti, kde je recepcia.
"Ja som sa ti chcela ozvať alebo prísť za tebou a vysvetliť ti a vlastne sa ti aj ospravedlniť, že to, čo som povedala, nebolo mierené, teda hovorené na teba, ale... na toho tam Kenjiho a bola som nervózna a vlastne zmätená a preto som to povedala tebe, aj keď sa ťa to asi dotklo, pretože máš pocit, že to je z časti pravda aj o tebe, čo asi aj je, teda ja to posudzovať nechcem, aj keď som v klube videla niečo, teda naozaj len niečo, ale chcela som tým povedať, že je to čisto len naozaj tvoja tvoja tvoja vec," zopakovala a vyrapotala s vypleštenými očami. Nemala by to toľko prežívať, ale pomohol jej, nevyužil to a bol milý. Mala by sa naučiť niečo o sebaovládaní. Kazuki podišiel bližšie k nej a...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama