Who Am I - 5. kapitola - Úprimnosť nadovšetko

27. prosince 2017 v 18:00 | Saya Mi

"Myslel som si, že tu na mňa nepočkáš," povedal Kazuki a posadil sa oproti hnedovláske.
"Povedal si, že prídeš, tak.. som počkala. Bolo by to z mojej strany.. eh.. neslušné..." začala nervózne a nevedela, kam sa má pozerať.
Kazuki len nadvihol jedno obočie a samoľúbo sa začal usmievať.
"...keby... keby... som odrazu odišla. Vieš, je v dnešnej dobe nebezpečné nechať odomknutý dom a... a aj tak som sa ti chcela poďakovať za všetko, čo si pre mňa urobil. Naozaj si to veľmi vážim," dokončila už pokojnejšie a vďačne sa naňho usmiala.
"Rado sa stalo. Kedykoľvek," mierne naklonil hlavu na bok a očami si ju začal premeriavať. O čo mu ide?!
"Tak keby si čokoľvek potreboval, stačí mi zavolať. Aby sme si boli kvit," tie jeho pohľady ju začínajú naozaj znervózňovať. Ak má svoju slabú chvíľku, tak nech ide za inou. Ona nie je štetka... a nie je hračka.
"Samozrejme. A teraz..."
"Pôjdem domov," skočila mu do reči a vstala.
"V poriadku, zaveziem ťa," vstal aj on nespúšťajúc z nej oči.
"Nemusíš si robiť starosti. Ja ten kúsok na stanicu prejdem," mávla rukou akoby to nič nebolo a vzala si veci.
"Chcem mať len istotu, že sa ti nič nestane," povedal za ňou a v tom zastala.
"Už som triezva, takže sa mi nič nestane. Ten debil, čo ma udrel, tak... to bolo tým, že som prišla sama od seba za ním. Už sa to viac nestane," povedala chladným hlasom, až to Kazukiho prekvapilo. Nevedel, čo povedať. Saya sa pomaly otočila k nemu. "Je úbohé, keď muž zaobchádza so ženou ako s nejakou hračkou s presvedčením, že nemá city. Muži priveľmi prirovnávajú ženy k nim a ani si to neuvedomujú," pokračovala v jej chladnom vysvetľovaní a jej pohľad sa zmenil na kamenný. "Kedy sa im zachce, tak ju odhodia a keď majú potreby, znížia sa na úroveň, v ktorej sa človek niekomu pchá do zadku. Alebo, v iných prípadoch, staré nahradia novším vydaním," pri jej rozprávaní Kazuki takmer nedýchal. "Alebo niektorým mužom nestačí len jedna. Potrebujú ich viac, aby si zvyšovali svoje ego. Vidia len..." Vyšší tmavovlasý muž len čakal, čo povie. Nenápadne naprázdno prehltol. Tie slová sa ho dotkli. V hlave sa mu hmýrilo toľko myšlienok, že začínal mať zmätok v hlave. "...cez rozkrok," dokončila vetu, otočila sa mu chrbtom a bez slova odišla. Kazuki tam len tak stál, nedokázal sa pohnúť. Uvedomuje si, že sa to týka aj jeho. Aj keď vie, že Saya narážala na svojho bývalého, ale mal pocit, že druhá časť patrila jemu. Z myšlienok ho vytrhlo zvonenie mobilu. Konečne sa pohol z miesta a zdvihol to.
"Čo je?" zamrmlal otrávene.
"Ale Kazuki, zastav sa u mňa na pohárik," povedal známy mužský hlas plný bezstarostnosti.
"Zas máš v sebe, Byou?" zafrflal.
"Ako zvyčajne, po robote si treba hrknúť. Tak čo? Prídeš?" vyzvedal.
Naozaj som to zo seba dostala. A to pred osobou, ktorá bola z časti do toho zainteresovaná, aj keď som v tej chvíli myslela len a len na Kenjiho. Mala by som zavolať Kazukimu a ospravedlniť sa mu za ten výstup. Nech je akýkoľvek, nech akokoľvek zaobchádza so ženami, o mňa sa postaral tak, ako by sa mal postarať správny chlap o ženu. Preboha, nad čím ja premýšľam?! Mala by som s tým už prestať, z toho rozchodu mi riadne preplo. V Sayinej hlave sa neustále hmýrili rôzne myšlienky, nápady a konštatovania. Popri jej činnosti sa prechádzala po chodbe a nevedela, čo má najskôr urobiť.
Vyšší čiernovlasý muž s červeným melírom zaklopal na dvere neustále premýšľajúc nad tým, či je dobré ísť práve teraz za svojim kolegom. Ani sa nenazdal a dvere sa dokorán otvorili.
"Kazuki!" vykríkol Byou nadšene, pričom si potiahol z cigarety, ktorú si nechal v ústach.
"Tak poď ďalej," zamrmlal a pustil ho dnu.
Byou bez slova vošiel a odvrátil od neho pohľad. "Bezohľadný, bezcitný, arogantný... celý ty, kamoš!" poznamenal so smiechom, prešiel okolo neho veselo poťahujúc si z cigarety.
"Ty si sa tiež vôbec nezmenil za tie dve hodiny, čo sme sa nevideli," odvrkol bezvýrazne a usadil sa oproti nemu a jeho spoločnosti - štetkám. Čiernovlasý muž sa len rozosmial, rozvalil sa na gauč a hneď na to si okolo neho, ale aj naňho, posadili mladé dievčatá. Kazuki z ich výrazov usúdil, že nie sú v triezvom stave.
"Čo je Kazuki? Mám ti požičať pár kusov na jednu noc?" spýtal sa ho lišiackym tónom v hlase a na jeho tvári sa zjavil úškrn. Keď dofajčil cigaretu, vrhol sa hneď na ďalšiu.
"Daj mi pokoj aj s tvojou háveďou," odbil ho nervózne, no nedalo mu to, musel si zapáliť. Takýto nervózny a zmätený nebol... bol vôbec niekedy takýto? Očami prechádzal po bezstarostnom spevákovi ich skupiny a po dievčatách, ktoré mali oči len pre Byoua, i keď občas zablúdili aj po ňom. Toto je presný obraz Kazukiho. Obaja sú rovnakí. Obaja majú takmer všetko spoločné. Odlišujú sa vôbec niečím?
"Nebuď toľko odmeraný, kamarát. Čo takto si niečo vypiť? Prospelo by ti to," rozhodil rukami, akoby mu patril celý svet, až sa nakoniec naklonil ku Kazukimu a nadvihol jedno obočie čakajúc na jeho odpoveď.
"Nemám náladu," odvrkol pozerajúc niekam inam.
"Ani na cigaretku?" naklonil sa k nemu ešte viac dúfajúc, že ho presvedčí.
Kazuki sa naňho otrávene pozrel: "Naval."
V tom sa Byou diabolsky uškrnul a Kazuki sa nenazdal a už ťahal pokojne z cigarety. Potom sa naklonil dopredu, prešiel si rukou po tvári a oprel sa o koleno, pričom druhou rukou držal cigaretu a každú chvíľu si ju prisal k perám.
"Čo je, Kazuki?" vyštekol naňho Byou.
"Hovno," zafrflal potiahol si z cigarety.
"Ale no ták, Kazuki! Som tvoj kamoš, nie?! Mne môžeš povedať všetko! Nebola nejaká dobrá v posteli? Alebo ti nedala?" vyzvedal, pričom na jedno zo svojej divokej spoločnosti, žmurkol.
Dievča sa len opito zachichotala a vstala: "Kde je tu záchod?!" otočila sa ku Kazukimu a naklonila sa k nemu až tak, že mal perfektný výhľad na jej hrudník, ktorý bol na Japonku nadmernej veľkosti. Umelé, ako inak.
Kazuki po nej zazrel a ďalej jej svoj pohľad nevenoval: "Prízemie. Chodba. Doľava, predposledné dvere," odpovedal stručne a jasne pozerajúc na svojho kolegu.
"Prízemie?" spýtala sa ho nechápavo.
Kazuki vypleštil oči, žili mu navreli na spánkoch a začal len precediť spomedzi zuby: "Tu... je... prízemie..."
Nastalo hrobové ticho, Byou a jeho spoločnosť na veľké prekvapenie stíchli tiež.
"Eh, áha.. tu," prikyvovala, zasmiala sa a už jej nebolo. Jej kolegyne si začali niečo pošepkávať, občas sa zachichotali a keďže nevenovali svojmu Byouovi veľkú pozornosť, začal sa rozhovor.
"Ale je sprostá, čo?" spýtal sa ho Byou pobavene, keď videl, že sa s jeho kolegom naozaj niečo deje.
"Keby len ona," odvetil nahlas, aby to počuli ostatné štetky, no tie im skutočne nevenovali pozornosť.
"Debil, čo je to s tebou? Ktorá ti nedala?" rýpal neustále do Kazukiho len, aby to z neho dostal.
"Zakaždým musíme viesť rozhovory, keď sú tu... hentie?!" zvýšil hlas nervózne a odvrátil od neho pohľad.
"Nevšímaj si ich... no tak?" nadvihol obočie. Kazuki dobre vedel, že na Byoua toto neplatí, tak sa narovnal a oprel sa o sedačku. Vytiahol si cigaretu z krabičky, ktorá bola na stole, zapálil si a potiahol si. Zatvoril oči a pokojne vydýchol.

O deň neskôr
"Ženy, nahoďte sa. Pozývam vás na večeru. Príďte zajtra večer o 18:00 do reštaurácie New Otani."
"Mayumi, reštaurácia, hotel,... New Otani?" prekvapene sa spýtala Izumi.
"Presne tak."
"To nám musíš vysvetliť, všetko, do detailov. Tá reštaurácia je neskutočne nádherná, úžasná, ale drahá!" ledva zo seba vydala Kayo.
"Bude to dámska jazda, ale v inom štýle ako... eh," vzdychla si Saya.
"Všetko vám vysvetlím, pozývam len vás, ste moje najbližšie kamarátky a v ten večer sme to prehnali, to si tiež musíme vyjasniť, ale nechajte sa prekvapiť a hlavne hlavu hore a dobrá nálada!" povedala Mayumi optimisticky, nakoniec sa rozlúčili a skupinový hovor sa vypol.
Saya nezabudla na včerajšok. Kazukimu sa neozvala a ani on jej. Neskoro si uvedomila, že to, čo povedala, sa týkalo jeho minimálne z polovice. Vlastne to, čo povedala, je pravda. Ale nemá právo niekoho súdiť. Je to jeho vec, čo robí a pomohol jej. Za to jej bývalý je ešte horší ako Kazuki. Mala by niekedy ísť za ním osobne a vysvetliť mu, ako to myslela. Nepotrebuje, aby si znepriatelila človeka, ktorý jej pomohol. A za tú chvíľu, čo Kazukiho pozná, zistila, že je pomerne silná povaha. Aspoň pred ňou. Celkovo je to prepojené. Kazuki je kolega s Manabuom a Manabu chodí s jednou z jej najbližších kamarátok. Vlastne, s najlepšou kamarátkou. Saya si celkom spomenula na to, ako sa správala a Kazuki bol celý čas pri nej. Postaral sa o ňu tak, ako sa patrí a pri tom sú si cudzí. Videli sa len... dva krát. Asi nie je rozumné volať cudzej osobe, ale kamarátky boli rovnako na tom ako ona a Izumi mala celý večer pre seba a jej Manabua. To im takto narušiť nechcela. Aj keď jej Izumi stihla už riadne vynadať, ale je rada, že si to užila. Ale dosť bolo o minulosti. Treba sa zamerať predsa na zajtrajšok. Mayumi sa muselo veľmi dariť, keď ich pozvala na také krásne miesto. Saya popri jej neustálych myšlienkových pochodoch vstala z postele, podišla k svojmu šatníku a začala sa v ňom hrabať. Každé jedny šaty, ktoré by sa hodili na takúto príležitosť, vytiahla zo skrine a dala ich na posteľ, poprípade zavesila na dvere, aby si mohla vybrať. Nie, že by bola zaťažená na módu, ale... je žena.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama