Who Am I - 3. kapitola - Nemilé zistenie

27. prosince 2017 v 17:45 | Saya Mi

Ubehlo niekoľko dní a Saya sa nedokázala zbaviť toho nepríjemného pocitu - je sama, bez neho. Aj keď jej padlo dobre, že sa porozprávala s Izumi a dostala to všetko zo seba. Musí naňho zabudnúť. Vošla do obchodu s potravinami a pozrela na papierik, kde mala napísané veci, ktoré má kúpiť. Áno, musí si to zapisovať, keď má plnú hlavu toho imbecila, ktorý jej dal košom pred pár dňami. Zastavila sa pri jednom z regálov a naklonila sa dopredu, aby lepšie videla na nápisy. Múka... Vzala do rúk stredne veľký balíček a pokračovala ďalej. Ryža... Maslo... Jahody... Puding... Piškóty... Nevnímala okolie, sústredila sa len a len na nákup. Nakoniec prezrela veci, ktoré mala v košíku a nakoniec si prikývla sama pre seba. Mala by som mať všetko. Pomaly sa vybrala k pokladni a keď odbočovala, zastala. Je tu. Naozaj je tu. Stojí len niekoľko metrov od nej, práve berie niečo z regálu a dáva to do košíka. Neudržala sa a vybrala sa odhodlane za ním. Už išla niečo povedať, no v tom ju zastavil niečí ženský hlas. "Kenji, miláčik..." a ďalej už nepočula. Jej výraz tváre sa zmenil na kamenný a jej oči sa naplnili nenávisťou. Ani si neuvedomila, že si ju všimol, no pokračoval vo svojej činnosti.
"Zlato, stalo sa niečo?" spýtala sa ho opatrne.
"Nie, všetko je v poriadku," ubezpečil ju a nahádzal veci do košíka.
Nízka blondínka odrazu podišla bližšie k vyššiemu hnedovlasému dievčaťu: "Och, ty si tá Kenjiho bývalá? Som Harumi, teší ma," poklonila sa jej a nahodila na ňu milý úsmev.
Saya na ňu hľadela zhora a ani sa zo svojho miesta nepohla. A neunúvala sa ani len trochu pokloniť. Ale konečne pochopila hlavnú príčinu konca ich vzťahu. Ďalej ju už nevnímala, odvrátila od nej pohľad a pokračovala v ceste k pokladni.


Keď sa vrátila domov a spamätala sa z toho, čo sa stalo v obchode, už aj začala vyťukávať číslo na mobile, ktorý si nakoniec priložila k uchu.
"Kayo? Zdravím, to som ja Saya. Išla by si dnes do baru? Potrebujem sa odreagovať."
"Jasné, že hej. Len mi povedz kedy a kde sa stretneme," odvetila nadšene.
"O 19:00 pred Xen barom?"
"Budem tam čakať."
Rozhovor s Kayo sa skončil a po chvíli nastal ďalší, ktorý prebehol v poriadku. Dnešný večer si užije na plno a zapije to. Človek si predsa raz za čas môže dovoliť "vyhodiť z kopýtka", no nie? Bude to perfektná dámska jazda. Aspoň v to Saya dúfa. Tieto dve opice zbožňuje. S Kayo aj Mayumi sa dokáže dohodnúť na nejakej akcii v priebehu niekoľkých sekúnd. Žiadne zbytočné predĺžené rozhovory cez mobil. Posledný hovor venovala Izumi.
"Áno, tu Izumi," ozvalo sa po chvíli zvonenia.
"Ahoj Izumi, máš dnes niečo na pláne?"
"Prepáč mi, Saya. Dnes idem s Manabuom na večeru."
"Eh.. aha. To je v poriadku, tak si to uži."
"Ďakujem. Ale naozaj mi prepáč. Viem, že prežívaš ťažké obdobie," z jej hlasu vycítila smútok.
"Hovorím ti, že to je v poriadku. Tak niekedy nabudúce."
"Samozrejme a čo si chcela ísť niekam?" vyzvedala.
"Áno, mám v pláne ísť do baru s Kayo a Mayumi."
"Dúfam, že to tam nepreženieš," zavrčala do mobilu.
"Je to len na odreagovanie, neboj sa. Tak sa maj," zasmiala sa a vypla hovor.
Izumi si musí myslieť, že je blázon. Hlavne, keď sa smeje a ani sama nevie prečo. Mobil položila na stôl a vytiahla potraviny, ktoré začala schovávať do skriniek.


Večer
Hnedovláska sa na seba pozrela do zrkadla, či sa jej podarilo aspoň trochu zo seba spraviť človeka. A predsa len, nie je to až také zlé. Pousmiala sa a vybrala sa do obývačky, kde sa ešte rozvalila na gauč. Zahľadela sa na mobil, ktorý je položený na stole. "Hm.." vydala len zo seba a natiahla za ním ruku. To jej pripomenulo... A naozaj ho tam má. Kazukiho číslo. Odvtedy ako s Manabuom odišli na fotenie, s ním nie je v kontakte. Ale čo viac sa dalo čakať. Ona má svoj život a on svoj. Je to celebrita, má iné veci na práci ako sa starať o to, či ženská, ktorej dal z ľútosti číslo, je v poriadku. A na čo by mu aj volala, keď o zábavu má vždy postarané. O tom sa presvedčila v klube, keď videla tie štetky ako ho zabávajú. Na čo sa zaoberať takým chlapom. Sama má dosť svojich starostí.

O hodinu neskôr
Saya rýchlo prebehla cez cestu a zabočila doprava. Z diaľky videla rozsvietený bar a dve postavy stojace pred ním. Na jej tvári sa zjavil spokojný úsmev a začala im kývať.
"Ahojte!" pozdravila ich, keď dobehla a objali sa.
"Už sme sa báli, že to zrušíš na poslednú chvíľu," ozvalo sa vyššie dievča s krátkymi tmavomodrými vlasmi po koniec krku.
"Tak na to zabudni, Mayumi. Po tom čo sa dnes stalo..." nedokončila vetu a zahryzla si do spodnej pery.
"No poď, porozprávaš nám o tom vnútri," potiahlo ju za ruku dievča, ktoré mohlo byť len o niekoľko milimetrov nižšie od nej.

"Ten parchant si našiel ženskú?" neveriacky sa jej spýtala Kayo.
"Presne tak," prikývla Saya bezvýrazne.
"A to som si myslela, že Kenji je dobrý chlap," zamrmlala Mayumi sklamane.
"Tak na to rovno zabudni. Tá zakrpatená fuchtla ešte ku mne prišla a predstavila sa mi, ako by sa nič pred tým nestalo! Ešte mala tú drzosť ísť za mnou!" zavrčala rozzúrene.
"Nech sa páči," podišiel k stolu čašník a položil pred ne tri štamprlíky, tri poháre piva a fľašu Vodky: "Ešte si želáte?" spýtal sa ich milo.
"Ďakujeme vám, to je všetko," ozvala sa jedna z nich a potom sa ich pohľady zamerali na Sayu.
"Tak moja milá, na toto si treba vypiť," všetky tri vzali štamprlíky a vypili ich hneď na prvý krát. Potom to zapili pivom. Konverzácia pokračovala ďalej a ústa sa im nezastavili. V bare vládla príjemná atmosféra a okolití ľudia sa tiež bavili. Mayumi, Kayo a Saya pokračovali v ich zapíjaní a každým štamprlíkom ich nálada a výrečnosť stúpli.
"Tak a viete čo som urobila, keď som tú malú mrchu zazrela?!" spýtala sa ich Saya bojovým hlasom.
"Čo také?" ledva vydali zo seba, keďže sa im plietli jazyky čoraz viac a viac.
"Ani som sa na ňu nepozrela! Ani som sa na ňu nepozrela a prešla som okolo nej!" odvetila pripitým hlasom a začala sa smiať.
"Tak to má byť! Ignorovanie je v tomto prípade... naj-le.. najl..epšie!" dokoktala Mayumi.
"Súhlasím s Mayumi, zachovala si sa véľmi dobre! Chválim ťa!" pritakala Kayo.
"Ale tak.. to viete.. ten bezcitný sviniar to proste... n-nemal.. urobiť!" buchla päsťou po stole a s privretými očami pozorovala Kayo a Mayumi, ktoré boli v rovnakom stave ako aj ona. Začínala mať pocit, že sa jej krížia oči a to nie je všetko. Ani jedna z nich si neuvedomila, že vedú tú istú konverzáciu už, minimálne, tretí krát.
"Nemal Saya, ale jeho chyba! Takú dobrú ženskú už nebude mať! A tak mu treba!" ozvala sa Mayumi, pričom sa snažila tváriť inteligentne, čo sa jej vôbec nedarilo.
"Ale to je hovadina... jemu je to jednooo... úplne jedno..." zamrmlala Saya a podoprela si bradu rukou.
"Netrep! Si silná sebavedomá samostatná žena, tak si povedz!" zavelila Kayo zvýšeným hlasom.
"Som... som..." začala Saya až sa jej zahmlilo pred očami. Obidve na ňu zvedavo hľadeli, pričom ich hlavy klesali raz na jednu, raz na druhú stranu. "...to, čo si povedala," dokončila a v tom sa všetky tri začali smiať.
"Ach ženy..." zapišťala popri smiechu a dopila pivo. Po chvíli ich smiech utíchol a nastala chvíľka ticha. Všetky tri sa snažili vnímať okolie, no hlavy sa im točili o stošesť. Nakoniec sa jedna z nich postavila.
"Neviem ako... ako... v-vy..." ledva začala Kayo a húpala sa raz do jednej, raz do druhej strany.
"Pochopili sme..." zamrmlala Mayumi a vstala tiež.
"Snažme sa byť nenápadné..." povedala Saya tichším hlasom, nakoniec sa postavila a podišla bližšie k nim. "Pšššt!" priložila si ukazovák k perám a vypleštila oči. Mayumi s Kayo to zopakovali po nej a začali sa potichu chichotať, pričom pomalými krokmi prechádzali cez miestnosť.
"Už sme skoro..." začala Kayo.
"...tam!" zapišťala Mayumi a znova ten výbuch smiechu. Keď vyšli z baru, všetky tri sa rozlúčili a nenápadne sa vytratili tackavými krokmi.
"A idem navštíviť môjho milovaného bývalého..." oznámila si Saya sama pre seba a vybrala sa opačným smerom. Keď zašla za roh, podopierala sa o zábradlie domov a pomaly kráčala. S privretými očami sa obzerala okolo seba, pričom jej hlava klesala na všetky strany. Do reality ju vrátilo buchnutie o stenu domu. Prešla okolo neho a pozrela na zvonček. Hlavou sa oprela o dvere a rukou nahmatala zvonček. Pár krát po ňom buchla a urobila pár krokov dozadu, až sa takmer potkla. Po chvíli sa začali otvárať dvere a Saya sa snažila zaostriť zrak pred seba, čo sa jej bohvieako dobre nedarilo.
"Ty čo tu chceš?!" zakričal po nej podráždene.
"Kenji, čo sa deje?" pricupitala k nemu nízka blondínka v spodnom prádle. Čiernovlasý muž privrel dvere a niečo nezrozumiteľne povedal. Saya podišla bližšie k dverám a keď ich chcela otvoriť, dvere sa prudko otvorili. Rozzúrený muž ju zdrapol za rameno a ťahal ju preč od domu.
"Au! To bolí!" zvreskla a v tom ju pustil tak, že spadla na zem.
"Ty mi nedáš pokoj, čo?" spýtal sa jej nervózne a urobil pri nej niekoľko krokov.
Saya sa pozbierala, rukou sa pridržala o stenu a pomaly vstala: "Tá zakrpatená snobská štetka ti vyhovuje, čo? To už nemáš v sebe ani kúska hrdosti? Ja som sa na tebe aspoň nepriživovala ako ona," vyrapotala zo seba, pričom pohľad upriamovala naňho, aj napriek tomu, že ju vlastná hlava neposlúcha.
Kenji sa k nej otočil a vlepil jej facku: "Drž hubu, ty úbohý cudzinec!"
Saya sa ledva spamätala a zacítila ďalší úder do líca. Zvreskla od bolesti.
"Ešte budeš drzá?!" zavrčal a viac krát jej vlepil facku až tak, že po poslednej dopadla na zem. Čiernovlasý muž si pri nej odpľul, otočil sa jej chrbtom a bez slova odišiel preč. Hnedovláska sa otočila na chrbát a už len zacítila, ako jej stekajú slzy po spánkoch. Cudzinec... ozývalo sa v jej hlave. Niektorí ľudia sú hlúpi. Doteraz jej Kenji nezazlieval, že je napoly Japonka a Kórejka. Aké úbohé. Bez ohľadu na národnosť, všetci sú ľudia. Natiahla ruku za kabelkou a vytiahla z nej mobil. Ledva videla na tú malú obrazovku a pohľad jej padol na Izumi. Nie, tej zavolať nemôže. Nebude jej kaziť večer, ktorý má stráviť s Manabuom. Prechádzala ďalej v kontaktoch až sa napokon zastavila. Stlačila tlačidlo a priložila si mobil k uchu. Zvoní to. Saya zatvorila oči a chytila si ubolené líce.
"Prosím?" ozval sa ten známy mužský hlas.
"Kazukiii..." zatiahla hnedovláska takmer bez života.
"Saya?" prekvapene ju oslovil.
"Bingooo!" vydala zo seba nadšene a silene sa zasmiala.
"Ty si pila?" spýtal sa jej opatrne.
"Znova bingooo!" no tento krát do toho toľko nadšenia nedala.
"A kde si? Si v poriadku?"
Na túto otázku neodpovedala, len vydala zo seba vzlyk. Už ďalej nevládze.
"Saya, počuješ ma? Prídem pre teba, len mi povedz, kde si."
"Xen bar... dve ulice ďalej... tam je ulička.. tam.." ledva vydala zo seba a pustila mobil z ruky. Po chvíli ju začala premáhať únava a bolo jej jedno, že ešte stále leží na ceste. Aj keď nikto nepríde, prespí to tých pár hodín a potom sa zobudí na bolesť hlavy. Bude triezva, pozbiera sa a pôjde domov. Nič komplikované.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama