Who Am I - 2. kapitola - (Ne)milé prekvapenie

27. prosince 2017 v 17:44 | Saya Mi

Ospalá Saya ledva natiahla ruku za zvoniacim budíkom a vypla ho. Potom ho položila naspäť a rukami si pošúchala tvár. Musí si to všetko v hlave urovnať. Včerajšok: príchod do klubu, kde to žilo, atmosféra bola skvelá. Potom si všimla príťažlivého chlapa, ktorý sa jej nakoniec prihovoril a zistila, že je to Kazuki zo Screw. Ale sklamalo ju, keď zistila, že okolo neho pobehovali štetky. Potom sa dozvedela, že jej kamarátka má za priateľa Manabua zo Screw, teda Kazukiho kolegu. Koho by pri toľkých novinkách nevystrelo? Lebo ona sama má práve na mále. Ale keby sa nad tým viac zamyslela, mohla mať aspoň tušenie, že by to mohol byť chlap, ktorý je mediálne známy. Predsa len, pozvala ju do klubu, do ktorého sa hocikto nedostane a nerozprávala jej o detailoch. A dnešok: stretnutie s Kenjim. Pri pomyslení na ich stretnutie ju striasa. Musí so sebou niečo robiť. Nakoniec sa posadila na posteľ a pohľad zabodla do zeme. O dve hodiny sa s ním stretne, o dve hodiny ho konečne uvidí. Nech sa stane čokoľvek, nech jej povie čokoľvek, musí byť pripravená na všetko. Pomaly vstala a vybrala sa do kúpeľne, aby sa potrápila so zmenou na človeka.

Po hodine je konečne hotová. Má hodinu na to, aby sa dostavila na miesto. To je pre ňu vyhovujúci čas. Dovtedy sa psychicky pripraví a nemusí sa ponáhľať na miesto stretnutia. Popri jej neustálom premýšľaní a dumaní nad tým, čo jej asi chce povedať, sa dostala z domu, pričom za sebou zamkla. Pomalými krokmi sa vzďaľovala od svojho malého šikovného domčeka, pričom si prstami jemne prešla po mierne kučeravých vlasoch stiahnutých do konského chvosta. Po ceste do kaviarne dostala sms od jej starostlivej kamarátky. "Izumi Izumi..." pousmiala sa nad tým a mobil schovala do kabelky.
Posadí sa na stoličku v malej kaviarni spolu s mužom, ktorý má vlasy uviazané do maličkého konského chvostu.
"Naozaj si myslíš, že by som udržal vzťah s tebou? To by som bol asi blázon," začal rozprávať rázne a prebodával ju jeho zamračeným pohľadom.
Saya naňho vypleštila oči a nemohla uveriť tomu, čo práve povedal.
"Bol to nezmyselný vzťah... A varujem ťa... nezapleť sa znovu do môjho života. Ak to urobíš, tak ťa zabijem," dokončil to zvýšením hlasu a vstal.
Hnedovláska pootvorila ústa a spamätávala sa zo slov, ktoré vyšli z jeho úst. Pomaly prešiel okolo nej a v tom ho chytila za ruku. Už išla niečo povedať, no jeho šklbnutie rukou a rýchly odchod bolo dostačujúce na to, aby pochopila, že nemá význam sa k tomu vyjadrovať. Otočila sa naspäť a sklopila pohľad. Do očí sa jej nahrnuli slzy a už len začula ľudí, ako si niečo šepkali. Roztrasenými rukami chytila kabelku, ktorú si prehodila cez plece a vstala. Vybehla z kaviarne až tak, že takmer narazila do čašníčky, ktorá vošla dnu. Toto je rana pod pás. Nemôže tomu uveriť. Nemôže uveriť tomu, čo jej pred chvíľou povedal, čo pred chvíľou urobil. Po vzťahu, ktorý trval jeden rok... Nie, niečo nie je v poriadku. Aj keď sa v poslednej dobe správal odmerane, musel mať na to nejaký dôvod. No v tejto chvíli je to už jedno. Myslela si, že je pripravená na to najhoršie, ale mýlila sa. Taká naivná...


"Tak čo takto ma oboznámiť s programom na dnešný deň?" vyzvedala nízka čiernovláska, ktorej melír obohacoval jej vlasy.
"Dnes máme fotenie. Začali s prípravami, takže o chvíľu budeme musieť odísť. Večer sa ti potom ozvem," povedal jej Manabu ešte stále ospalo a takmer mu hlava padla na Kazukiho plece.
"A ostatní sú kde?"
"Už na mieste," zamrmlal ospalo.
"A prečo je tu aj Kazuki?" nadvihla jedno obočie a po chvíli sa na jeho kolegu ospravedlňujúco pozrela: "Nič v zlom," uistila ho a potom sa naspäť pozrela na svojho milovaného.
"Odviezol ma sem. Čudujem sa, keďže to uňho v noci žilo," vysvetlil jej bez výrazne.
"Hej! Nemusíš komentovať môj sexuálny život!" zavrčal zamračene a prekrížil si ruky na hrudi.
Izumi len nad tým pokrútila hlavou, už išla niečo povedať, no v tom ju prerušilo zvonenie mobilu: "To bude asi Saya.." povedala si skôr sama pre seba, aj keď to bolo nahlas. V rýchlosti svetla to zdvihla a zahrnula ju otázkami: "Ako to dopadlo? Čo ti povedal? Ste teraz spolu?"
"Izumi..." povedala potichu roztraseným hlasom.
Nízka čiernovláska sa otočila k tým dvom a nevedela, ako sa má tváriť: "Kde si?" takmer vyštekla.
"Si doma?" odvetila jej otázkou.
"Samozrejme, že som doma. Ale kde si ty? Prídem pre teba, tak kde si?"
"Nemusíš pre mňa chodiť. Ja to prejdem, aspoň si vyvetrám hlavu."
Obaja pozorovali Izumi a po chvíli počúvania jej venovali len nechápavé pohľady.
"Vyvetráš si ju až tak, že ťa niekde niečo prejde. Tak kde si?"
"O chvíľu budem u teba. Nerob si starosti," ukončila to týmito slovami a hovor sa vypol.
Izumi ešte chvíľu držala mobil pri uchu a s vypleštenými očami hľadela pred seba. Potom ho položila na stôl a vrátila sa do obývačky.
"Izumi, si v poriadku?" oslovil ju Manabu ustarostene.
"Ja áno, ale neviem, či ona hej," odvetila akoby omráčene a sadla si oproti nim.
"Ako to myslíš? Kto ona?" pridal sa aj Kazuki, keď už ho Manabu dotiahol až sem.
"Saya," odvetila potichu.
"Niečo zle s tým chalanom?" opatrne sa jej spýtal Manabu.
"Podľa jej hlasu som si domyslela, že to dobré určite nebude," zamrmlala s povzdychom.
"Ach tak.." vydal len zo seba a nastalo ticho.
Kazuki sa pozrel na hodiny a potom na Izumi, ktorá pozerala niekam do neznáma. Onedlho už len začuli niekoho zvoniť. Čiernovláska vystrelila z gauča a ihneď otvorila dvere.
"Je koniec," privítala ju týmito slovami.
Čiernovláska na ňu neveriacky zažmurkala a pustila ju dnu.
"Nezdržím sa dlho," povedala potichu, keď sa vyzula.
"Môžeš sa zdržať dokedy len budeš chcieť. Tak... mi pekne všetko porozprávaš. Musíš to dostať zo seba, dievča. Inak sa ti neuľaví," potľapkala ju po pleci: "Tak poď do obývačky, chalani už aj tak odchádzajú."
"Chalani?" zopakovala prekvapene a pozrela na ňu cez slzavé oči. Medzitým vošla do obývačky a v tom nastal náraz. Hnedovláska pomaly zdvihla hlavu a vypleštila naňho oči: "Prepáč, nechcela som..." vykoktala zo seba a slzy jej začali stekať po lícach. Izumi s Manabuom si pri tom vymenili prekvapené pohľady. Kazuki nevydal zo seba ani len hláska, len jej hľadel do tváre. Jeho ľahkomyseľný výraz sa zmenil na, v jeho prípade, neidentifikovateľný.
"Poď sem," potiahol ju za ruku do vedľajšej miestnosti.
"Hej! Kazuki! Ale už musíme ísť!" zakričal po ňom Manabu.
"Len chvíľu!" začul z vedľajšej izby a s Izumi si vymenili vyjavené pohľady.
"Je bezpečné ich nechať samých?" spýtal sa skôr sám seba.
"Jasné, že hej. Myslíš si, že Saya by po ňom veselo skočila a automaticky by zabudla na Kenjiho?! Inak chlapec si verí, je tu prvý krát a trafil sa do izby," prekrížila si ruky na hrudi.
"Nebuď taká podráždená," zakňučal a venoval jej smutný pohľad.
"Nerob... tie oči.." vykoktala zo seba a nedokázala z neho spustiť pohľad.
Manabuov výraz sa zmenil na víťazoslávny a spokojne sa oprel o stenu ako najväčší gangster: "Vedel som, že toto na teba platí," poznamenal samoľúbo.
"Pf!" vydala len zo seba, ale nakoniec sa obaja na seba usmiali.


Kazuki medzitým posadil roztrasené dievča na kraj postele. Potom si kľakol oproti nej a ruky si položil na jej kolená.
"Saya?" oslovil ju potichu.
"Hm?" venovala mu nešťastný pohľad a znova sa jej do očí nahrnuli slzy. Znova sa v jej hlave premietla tá chvíľa, kedy sa to skončilo. Vlastne, na čo sem prišla? Na čo ju sem ťahá? Aj tak sa nepoznajú. Stihli sa len zoznámiť, tak čo od nej chce?
"Hlavne neplač..." začal potichu a utrel jej slzy, ktoré pomaly stekali po lícach.
"Vieš aké to je, keď ti povie osoba, ktorú miluješ, že ak sa mu budem pliesť do života, zabije ma? Vieš aké to je?! Po roku mi povie, že je to nezmyslený vzťah. To tu nikto nemá už v sebe ani len kúska citu?!!" zvýšila naňho hlas a pozrela naňho cez slzavé oči. Všetko to na ňu doľahlo. Mala toho až po krk. Už bolo toho dosť. Tá podlá bezcitná sviňa povie, že ich vzťah bol nezmyslený. "Mal by si už ísť. Boli ste už na odchode. O mňa sa nestaraj. Viem, že chceš pomôcť, ale je to môj problém a teba sa to netýka. Mrzí ma, že som na teba..." nedokončila vetu, keď videla, ako sa tvári. Sklopil pohľad smerom k zemi a nič jej na to nepovedal. Saya sa snažila tváriť vyrovnane a konečne zastavila nával sĺz. Zhlboka sa nadýchla a zhlboka vydýchla.
"To nevadí. Nemusí ťa nič mrzieť. Ale keby si potrebovala pomoc, môžeš sa obrátiť aj na mňa," povedal vyrovnaným hlasom a začal vyťukávať do mobilu.
Hnedovláska prekvapene zažmurkala a až teraz jej docvaklo, do ktorého mobilu vyťukáva.
"Hlavne sa netráp," zašomral ako malý chlapec, vstal a podal jej mobil. Saya ho vzala do rúk a obaja si vymenili ich vážne pohľady. Kazuki sa jej otočil chrbtom a rýchlymi krokmi opustil izbu.


V tom Izumi a Manabu podišli bližšie k nemu a spýtavo naňho hľadeli.
"Meškáme," zavrčal na svojho kolegu, na Izumi sa ani len nepozrel. Len sa rýchlo obul a vzal si veci. Obaja naňho nechápavo hľadeli a nevydali zo seba ani hláska. Manabu bez slova prešiel okolo čiernovlásky, rýchlo navliekol na nohy topánky a "vyletel" von, pričom sa dvere za ním zatvorili.
"Kazuki!" zakričal naňho, no jeho kolega už nastúpil do auta. Manabu prešiel okolo prednej časti auta a sadol si na miesto spolujazdca.
"Fotenie sa zrejme predĺži, keďže prídeme neskoro. Mal som pár neprijatých hovorov od Jina. Bude zúriť," oznámil mu ráznym hlasom a dupol na plyn. Pri jeho poznámke sa tváril, že to meškanie nie je kvôli nemu a netýka sa ho. Irónia.
"Čo si jej povedal?" spýtal sa ho zvedavo, akoby ani nepočul jeho oznámenie.
"Komu?" spýtal sa ho bezvýrazne neustále hľadiac na cestu.
"Nerob sa väčším idiotom ako si a odpovedz mi," zahundral namosúrene.
"Neobťažoval som ju, neboj sa."
"To dobre viem!"
"Tak čo chceš vedieť?"
"Všetko!"
"Chcel som ju upokojiť, ale zrejme toho chlapa naozaj miluje. Hm, keď sa tak nad tým zamyslím, asi nie. Inak by sa toto nestalo. A potom som jej dal číslo. Ešte niečo? Hej... správaš sa ako ženská," odvetil mu vyrovnanie bez zbytočných emócií.
"A čo si si myslel, že bola s ním rok len tak?! A dal si jej číslo?!" spýtal sa ho vyjavene, až mu žili na spánkoch navreli. Tú poslednú poznámku radšej odignoroval.
"Hej. Manabu nestresuj, o nič nejde," zamrmlal si popod nos.
"O nič nejde? To sa mám tváriť, že sa nič nestalo? No jasné! Len tak si ju zatiahol do izby a odrazu ťa zaujíma, čo sa deje s dievčaťom, ktoré nepoznáš! HA-HA! Veď to je u teba úplne bežná vec! Je to prvá ženská, ktorú si nespoznal cez jej rozkrok!" vyhŕklo z neho, ani sám nevedel ako, ale konečne to zo seba dostal. Potom sa zahľadel na svojho kolegu, ktorý nejavil záujem sa baviť o tejto téme.
"Moju mamu som nespoznal cez jej rozkrok. Ani..." začal Kazuki pokojne.
"Dobre vieš ako som to myslel.." zamrmlal beznádejným hlasom.
"Uvidíme čo z toho bude. Kto vie čo si zmyslí," povedal napokon a na jeho tvári sa zjavil úškrn.
"Ty si vážne idiot, Kazuki. A to som si myslel, že sa v tebe niečo zlomilo a že zmeníš svoje správanie k ženám," povzdychol si a pozrel niekam inam.
Kazuki hľadel celý čas na cestu a jeho pokojný a vyrovnaný výraz sa nezmenil. Manabu mu príde ako prehnaný starostlivý romantik. Mal by sa vrátiť do reality.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama