Who Am I - 11. kapitola - Malá veľká chyba

27. prosince 2017 v 18:08 | Saya Mi

"Pôjdeme do obchodu," zavelil Kazuki, keď dal misku do umývačky.
"Veď si len teraz vstal a aj si pil!" vyhŕklo zo Sayi.
"Už som triezvy, tak čo sa bojíš?" nevinne sa na ňu usmial a prešiel okolo nej.
"Potom mi konečne povieš, ako si zvládol ten rozhovor?"
Kazuki sa zastavil a otočil sa: "Len som mal na sebe čierne slnečné okuliare, prikyvoval a bol opretý. A bol ďalej," uškrnul sa, znova sa otočil a vyšiel von z kuchyne.
Saya z jeho odpovedí začala mať tik v oku, ale ďalej to neriešila.

O pár minút neskôr
Kazuki spolu so Sayou sa blížili k najbližšiemu obchodu.
"Čo uvaríme?" zvedavo sa ho spýtala Saya.
"Máš rada Dorayaki?" odpovedal jej otázkou pozerajúc pred seba.
"Vieš to spraviť?" zboku sa naňho pozrela.
"S tvojou pomocou určite, len začínam pochybovať o tom, že máš rada palacinky," vyrapotal zo seba a keď boli pred obchodoch, podržal Sayi dvere, aby vošla. Na Japonca nezvyčajné, aby podržal dvere dievčaťu.
"Samozrejme, že ich mám rada, ja to jedlo zbožňujem a máš šťastie, viem to aj spraviť," vyplazila naňho jazyk a vzala košík.
"Výborne," uškrnul sa a pomaly prechádzal okolo regálov.
Saya vzala krabičku, v ktorej boli vajcia. Kazuki si odskočil k ďalšiemu regálu, kde vzal cukor a med. Takto ďalej pokračovali s ostatnými ingredienciami. Keď Saya dala prášok do pečiva do košíka, všimla si až príliš známu osobu. A samozrejme, že mal aj spoločnosť. Presne tak, ako aj minule. Zastala a rozmýšľala, či sa má radšej otočiť, keďže ho vídava na tréningoch. Ale, prečo by to robila? Predsa sa nemieni obmedzovať kvôli nemu.
"Baf!" chytil ju za boky Kazuki tak, aby ju pošteklil a v tom sa Saya zľakla a hneď na to rozrehotala.
"Kazukí!" zatiahla so smiechom a otočila k nemu hlavu.
"Presne takto som to plánoval, hahá!" povedal so smiechom a obaja pokračovali. V tom nastal malý náraz dvoch košíkov.
"Uhni!" zavrčal známy, ale nepríjemný mužský hlas. Saya s Kazukim stíchli a pozreli naňho.
"Nechcem byť drzá, ale ideš v protismere, Kenji," povedala Saya chladným hlasom a na jej tvári neboli vidieť žiadne známky emócií.
"To je..." nedokončil Kazuki a nevedel ako sa má tváriť.
Kenji sa ani nepohol a jeho priateľka medzi tým pokojne brala veci a dávala ich do košíka.
"Ou! Práve ma napadlo, múdrejší ustúpi..." nedokončila, cúvla a s košíkom prešla okolo neho: "...hlúpejší zostáva," mykla plecom, odvrátila od neho pohľad a keď sa pohla ďalej, zdrapol ju za rameno.
"Ty..." ani nedokončil a v tom Kazuki zdrapol jeho.
"Pusti ju, inak zavolám ochranku. A k Sayi sa takto správať nebudeš," zahrmel nahnevane.
Všetci traja si vymenili rôzne pohľady a Kenjiho priateľka len pootvorila ústa. Mali šťastie, že v tejto uličke medzi dvoma regálmi boli sami. Kenji zagánil na Kazukiho a pustil ju.
"Kenji, poď už..." ozvala sa jeho priateľka a snažila sa ho od nich dostať čo najďalej.
Saya si pošúchala rameno a so sklonenou hlavou pokračovala v ceste.
"Počkaj," zastavil ju a otočil si ju k sebe: "Si v poriadku?" pozrel jej ustarostene do očí.
Mykla plecom, otočila sa, vzala košík a začala kontrolovať, či majú všetko. Kazuki sa pozrel tiež do košíka a zamyslel sa.
"Máme všetko," ozvala sa vyrovnaným hlasom.
"Tak môžeme ísť," obaja sa pobrali k pokladni, kde vyložili svoj nákup.
"Ďakujeme za návštevu!" ozval sa mladý chlapec pri pokladni a mierne sa uklonil, keď už odchádzali. Saya s Kazukim mu úklon opätovali a vybrali sa domov.

Hneď, ako sa vrátili ku Kazukimu, pustili sa do varenia. Obom to išlo skvelo, dokonca si pri tom pustili hudbu a neustále sa smiali. Saya takmer zabudla už aj na to, čo sa odohralo v obchode. Kazuki takmer zabudol na to, ako sa dnes luxusne opil. Keď bolo jedlo hotové, sadli si oproti sebe a pustili sa do vydareného jedla. Ústa sa im pri tom nezastavili, neustále sa rozprávali a menili témy. Keď bolo všetko zjedené, upratali po sebe, vošli do obývačky, sadli si na gauč a v tom Kazukiho niečo napadlo.
"Neviem, či to o mne vieš, ale mám slabosť na videohry," povedal akoby detinským hláskom a Sayi pri tom mykalo kútikmi úst.
"Už viem, keď si mi to povedal. Tak na čo čakáš? Poďme na to!" vyhlásila so smiechom, dobrá nálada fungovala na plné obrátky. Ich stretnutie dopadlo skvelo. Saya sa spokojne vrátila domov a Kazuki bol spokojný ako malé dieťa. Najedol sa a pohral sa, ale tento krát nie v posteli.

Na druhý deň: Večer 18:00
Bledovlasé dievča s medovými očami, ktoré boli plné obáv vošlo do reštaurácie a hneď na to zaregistrovala, ako jej niekto kýva. Izumi. Ihneď sa vybrala k nej, zložila si veci a sadla si oproti nej. Tmavovláska nebola na tom dobre. Jej oči boli plné smútku a starostí. Takúto Izumi veľmi dlho nevidela.
"Ospravedlňujem sa ti, že som ti nezavolala skôr," začala vyrovnane, ale na jej tvári bolo poznať, že je to len pretvárka.
Saya bola ticho a hľadela na ňu spýtavým pohľadom. Čašníčka pri tom prišla za nimi a v momente si objednali zelený čaj.
"Je to dosť osobné a nerada ťa zaťažujem práve takýmito vecami, ale už nejaký ten čas chodím s Manabuom, to predsa vieš..." začala veľmi ťažko, snažila sa s ňou udržiavať očný kontakt, no bola natoľko nervózna, že niekedy musela odvrátiť pohľad.
Saya len na to prikývla a jej pohľad sa zmenil na zvedavý.
"Ja... beriem tabletky..." stíšila hlas natoľko, aby to počuli iba ony. Bližšie sa k nej naklonila. "Antikoncepciu.. a.. ja som si nedala 1 tabletku, ja.. som si myslela, že dala, ale nakoniec som zistila, že nedala... a... čo ak som tehotná?" ledva vydala zo seba, takmer bezhlasne, vyrovnala sa naspäť a začala mať slzy v očiach. Mierne si kusla do pery, slzy zadržala, až nakoniec nevybehla ani jedna.
Saya na ňu neveriacky zažmurkala a ešte raz si prehrala v hlave to, čo jej povedala: "Ja.. nemám s tým skúsenosti. Ale potom si môžeš spraviť test. Ale pochybujem, že by sa niečo také stalo, keď si si zabudla dať 1 tabletku, Izumi," odvetila trhaným hlasom.
"To mám čakať ešte 2 týždne?!" zahrmela potichu a prekrížila si ruky na hrudi. Pri ich tichom rozhovore im čašníčka priniesla čaj a obidve začali pomaly popíjať.
"Máš snáď lepší nápad?" nadvihla obočie bledovláska a znova si odpila z čaju.
"Nie," povzdychla si smutne a sklopila pohľad.
"Nechcem mať múdre reči, ale nemala by si robiť unáhlené závery. Aj keď, asi by každá žena na tvojom mieste takto stresovala, ale aspoň sa o to pokús. Ak nepociťuješ na sebe žiadne zmeny, tak je to určite dobré znamenie. Nezameriavaj sa tak na to, len si urob ten test, alebo navštív doktora," vysvetľovala jej pokojnejším hlasom a povzbudzujúco sa na ňu usmiala.
Izumi sa pri jej slovách zhlboka nadýchla, potom vydýchla, odpila si z čaju a zahľadela sa na ňu, myslela na jej slová neustále a po chvíli ticha prikývla.
"Ale, povedala si o tom tvojmu priateľovi?" zvedavo sa jej spýtala a nadvihla jedno obočie, lebo jej kamarátka bola natoľko vystrašená, že silne pochybuje, že by sa s tým zdôverila Manabuovi. Aspoň nie hneď.
Tmavovláska si povzdychla a nakoniec pokrútila hlavou.
"Neuraz sa, ale si trafená," zafrflala Saya nahnevane a dopila čaj.
"Prosím?" neveriacky na ňu zažmurkala.
"Možno ste sa nerozprávali o deťoch, možno ani o zásnubách, svadbe, celkovo budúcnosti, ale ste predsa spolu, lebo sa máte radi a dôverujete si, hádam. Nemáš dôvod mu to tajiť. Tebe by sa tiež nepáčilo, keby on tebe niečo tajil," povedala ráznejším hlasom. Takéto hlúposti by nemala robiť.
"Ale uňho nehrozí, že by otehotnel," ohradila sa Izumi a Saya nahodila pri tom tupý výraz.
"To myslíš vážne, čo si práve povedala?" capla si po čele a pokrútila nad tým hlavou.
"Nikdy to nedopadne dobre, keď si vo vzťahu dvaja ľudia niečo taja. Ak sa to nedozvie od teba, dozvie sa to od niekoho druhého," vyrapotala zo seba zamračene pozerajúc na ňu.
"Ty mu to chceš povedať?" vykoktala zo seba tmavovláska vystrašene pozerajúc na svoju kamarátku.
"Nie, je to vaša vec. Nie len tvoja, ale aj vaša. Ak nie si tehotná, je to v poriadku. Ak si, to dieťa nebude mať nie len mamu, ale aj otca," vysvetlila jej vážne.
"A ty odkiaľ berieš takéto reči?!" omráčene na ňu hľadela, ale po pravde? Má pravdu.
"A ja viem? Proste to zo mňa vyšlo, ale niečo na tom bude. Nejakej tej pravdy. Nemyslíš? Ja viem, teraz ti tu mudrujem, keď nie som v takej situácii a som dokonca nezadaná..."
"A čo Kazuki?" zvedavo sa jej spýtala.
Saya na ňu nechápavo hľadela. Táto otázka ju celkom zaskočila. Čo tým myslela? S Kazukim sú dobrí priatelia. Je vylúčené, aby v tom bolo niečo viac, keď Kazuki je stále ten blbec, ktorý vymetá bary. "Nechoď od témy. Snažím sa ti len poradiť. Je na tebe, čo spravíš, ale nezatajuj. Niekedy sa ti to môže vypomstiť."
"Máš pravdu. Nejako to už predsa dopadne," pritakala Izumi, aj keď vyzerala celkom dosť zmätene. Akoby stále neverila tomu, že stačí jediná chybička a môže jej to zmeniť celý život.

Izumi zaklopala na Manabuove dvere. Po včerajšom rozhovore so Sayou sa rozhodla, že mu to nakoniec povie. Nebude situáciu zbytočne komplikovať. Nemieni svojho priateľa zaťažovať, ale táto vec sa týka aj jeho. Aj keď pochybila len ona.
"Láska, prečo klopeš, keď máš kľúče?" vytrhol ju z myšlienok ten známy príjemný sexy mužský hlas.
Izumi sa nervózne zasmiala a vošla dnu.
"Stalo sa niečo?" zvedavo sa jej spýtal.
"Tak trochu," odvetila potichu a obaja sa presunuli do obývačky.
Manabu na ňu len zvedavo hľadel, lebo Izumi zbledla.
"Ja..." začala a hlas sa jej roztriasol. Nevedela, kam sa má pozerať. "...som si zabudla dať... tabletku... antikoncepciu... ale iba jednu tabletku! A my sme vtedy... Možné je, že som tehotná."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama