Who Am I - 10. kapitola - Alkohol robí svoje

27. prosince 2017 v 18:07 | Saya Mi

O niekoľko dní neskôr
"Kedy odchádzate?" spýtala sa ho Izumi vážne a začala si schovávať veci.
"O týždeň," zamrmlal Manabu.
"Skvelé," zafrflala potichu.
Manabu sa na ňu pozrel: "Cítim v tom iróniu."
"Trafil si sa," mykla plecom a keď mala veci schované, tašku si odložila na chodbu.
"Izumi, je to moja práca. Nemôžem si zobrať voľno, kedy sa mi zachce. A keď aj mám voľno, som rád, že si oddýchnem," vysvetlil jej pokojne.
"Turné, potom nový album, potom rozhovory, potom fotenie, vlastne celý čas fotenie, potom nejaké stretnutia. Vieš čo by ma zaujímalo? Dokedy takto toto všetko mieniš robiť," vyrapotala zo seba príliš energeticky, rozhadzovala rukami a chodila okolo neho.
Manabu si povzdychol, chytil ju za ramená a tým ju zastavil: "Mohla by si sa najprv upokojiť?" pozrel jej do očí a nepúšťal ju.
Izumi sa zamračene pozrela niekam inam, ale nakoniec prikývla.
"Výborne. Ja teraz musím ísť preč. Keď bude čas, porozprávame sa o tom," pustil ju a vzal si tašku, ktorú si dal cez plece.
"Kam ideš?" spýtavo naňho hľadela.
"Fotenie, rozhovor, stretnutie s manažérom. Ozvem sa ti hneď, ako sa mi bude dať. Sľubujem," v rýchlosti ju pobozkal a už aj išiel k dverám.
"Ach... tak nech ti to všetko vyjde, ahoj," kývla mu posmutnelo.

O deň neskôr
Saya sa už takmer týždeň s nikým nestretávala. Neustále mala tréning a prednášky. Bola rozbehnutá na plné obrátky, ale konečne sa dokázala perfektne uvoľniť. Najmä pri tanci a keď bola s niektorými ľuďmi so skupiny. Mala pocit, že už sa zbavila tých myšlienok o Kenjim. A predsa len, kedysi ho nepoznala a bolo jej dobre. Tak jej môže byť dobre aj teraz. Niekoľko krát už dokonca aj so skupinou vystupovali na niektorých koncertoch japonských, či kórejských známych skupín. Mala neuveriteľné zážitky, na ktoré môže spomínať aj prostredníctvom fotiek, ktoré si práve teraz ukladala do jej nového väčšieho albumu. Popri ukladaní fotiek robila k niektorým popisy a pri niektorých aj vtipné hlášky napísala. V tom jej začal zvoniť mobil. Saya sa začala obzerať po okolí. "Kde si mobil?" zamrmlala si popod nos a po štvornožky prešla cez celú izbu, až ho nakoniec našla na nočnom stolíku. Mobil vzala do ruky a prekvapene zažmurkala. "Kazuki?" vyslovila nahlas. Odvtedy, ako prespala uňho v apartmáne, ubehol týždeň. Potom sa stihli pár krát stretnúť, ale ich stretnutie netrvalo dlho. Kazuki mal fotenie a rozhovory, Saya buď tréning alebo prednášky. Ale, ako priatelia fungujú slušne. "Prosím?" ozvala sa hneď, ako to zdvihla.
"Ahoj, kedy by si si mohla nájsť na mňa čas?" spýtal sa jej akosi urýchlene a zvyšoval pri tom hlas. Pravdepodobne bol niekde v bare.
"Uf, ja mám skoro vždy plno, Kazuki. Ale na večer nič nemám. Vlastne... dnes je štvrtok. Uhm, nie, do konca týždňa mám večer voľno," odvetila zamyslene, popritom zdrapla do rúk diár, v ktorom sa hrabala.
"Skvelé! Príď ku mne, spravíme nejakú večeru, zahráme si video hry alebo čo," povedal rozkokošene.
Saya mierne pootvorila ústa a nadvihla jedno obočie a druhé oko zamračila: "Eh, nechcem vyzvedať, ale kde si?"
"Ále, mám hodinu čas, tak som v bare a potom niečo chce zas manažér alebo kto to je.. heh," ledva vydal zo seba.
"To si celý ty. Tak ti ešte zavolám."
"Výborne, moja. Ahóóój!" zakričal do mobilu a hovor sa vypol.
Saya položila mobil a nahodila kamenný výraz: "Je opitý."

Kazuki pozrel ešte na mobil, zaškeril sa a snažil si ho schovať do vačku.
"Tak čo? Zabrala?" spýtal sa ho známy mužský hlas, ktorý patril Byouovi.
Kazuki sa naňho pozrel a uškrnul sa: "Čo?"
"Kedy ju konečne pretiahneš?" spýtal sa ho znudene pozerajúc na svoj prázdny pohár.
Onedlho prišiel čašník a ihneď ho vzal.
"Ešte jeden!" zakričal Byou a pritiahol si bližšie k sebe svoju spoločnosť - dve štetky.
"A ja nechcem," pokrútil hlavou Kazuki a otočil sa k nemu.
"Ale neblbni, Kazuki. Je to kus!" potľapkal ho po pleci a zasmial sa
"To je, je fakt sexy," pritakal Kazuki, pričom sa pohrával s pohárikom. Nakoniec to dopil. "Vodku!" zakričal čašníkovi, ktorý makal ako o dušu. Zákazníkov tam bolo dosť.
"Tak čo ma klameš, že by si ju nepretiahol!" zafrflal Byou a keď mu čašník priniesol pohár plný piva, začal piť.
"Nechaj to tak, Byou. Na nezáväzné šukanie máme štetky," mávol rukou akoby to nič nebolo a ani sa nenazdal a už pri ňom bol štamprlík plný vodky. Hrkol to do seba všetko naraz a spokojne prázdny štamprlík položil na barový pult.
Byou pritom dopil tiež a pritiahol si k sebe jednu z dievčat: "Ach, mám úžasný život," vzdychol si spokojne.
Kazuki sa pozrel na strieborné náramkové hodinky: "Do riti, už by sme mali ísť... eh... Byou?" mrmlal a zahľadel sa naňho s prižmúrenými očami.
Jeho kolega neustále niečo šepkal, pričom ju hladkal po chrbte. Japonka, ktorá mala prefarbené vlasy na blond sa usmiala a pozorne počúvala. Nakoniec pomaly prikývla a podišla bližšie ku Kazukimu. "Pomôžem ti?" stála vzpriamene a hrdo, aj keď... nemala byť na čo hrdá.
"Ako by si mi ty chcela pomôcť?" spýtal sa jej so smiechom a pokrútil nad tým hlavou.
Blondínka sa len usmievala, nakoniec sa mierne naklonila k jeho uchu a šepkala: "Ty dobre vieš, ako ja pomáham. Nepamätáš si?" potom sa vyrovnala a celého si ho premerala.
Kazuki sa na ňu zboku pozrel a hlavu si podoprel rukou: "Byou, ideme," zavelil opito, zoskočil z barovej stoličky a blondínku odignoroval.
"Kam?" pobral sa za ním Byou aj s dievčatami.
"Ten rozhovor alebo čo to je..." zamrmlal, nenápadne vyšli von z klubu a zavolal taxík. "Hentie dve vynechaj," hlavou mykol smerom na dievčatá, ktoré viedli tichý rozhovor.
Byou sa k nim otočil tak, že skoro spadol, ale udržal sa na nohách: "Krásky moje sexuálne, vypadnite," vydal zo seba a oslňujúco sa na nich usmial.

O 3 hodiny neskôr
Saya vyšla zo školy a vytiahla z tašky mobil. Žiadny zmeškaný hovor od Izumi, ale 3 zmeškané hovory od Kazukiho. Akurát jej volal cez prednášku, kedy máva zvonenie na mobile vypnuté. Naozaj nie je triezvy. Saya si povzdychla a po ceste k metru mu zavolala. Chvíľu to len zvonilo a odrazu prestalo. Nikto sa neozval. "Kazuki?" oslovila ho a prešla dole schodmi k metru.
"Saya? Dojdi ku mne," zamrmlal.
"Ty si čo robil prosím ťa?!" nechápavo sa ho spýtala a hneď na to nastúpila rýchlo do metra.
"Já... neviém..." zatiahol.
"Ty si opitý?" potichu sa ho spýtala, keďže bolo okolo nej veľa ľudí.
"Já neviém..." zopakoval.
"Takže si," zamrmlala a mala chuť si plesknúť rukou po čele.
"Očakávam ťa... moja milá... kamarátka Saya... očakávam ťa... ouuuu... jéééé...." začal spievať a Saya vyplašene pozrela na mobil a potom si ho naspäť priložila k uchu a nahodila vystrašenú grimasu.
"Prídem, maj sa," a vypla hovor. Veď mal dnes mať rozhovor. Veď mal dnes fotenie. Kedy sa stihol dať takto dole?!
Keď prestúpila na metro, ktoré viedlo bližšie k časti Tokya, kde žije Kazuki, snažila sa dovolať Izumi, ktorá bola už niekoľko dní nezvestná. V najbližšie dobe sa musí za ňou zastaviť. Ani sa nenazdala a metro zastavilo. V momente vystúpila a poponáhľala sa hore schodmi a išla rovno. Áno, vie kde býva Kazuki, lebo už bola uňho raz na káve. Tú nevydarenú noc nepočíta, keďže vtedy nevedela, kde býva ona sama. Rýchlymi krokmi prechádzala okolo niekoľkých reštaurácii, kaviarní, barov, hotelov, až nakoniec zabočila do uličky, kde sú rodinné domy. Nakoniec zastala pred Kazukiho domom a začala zvoniť. Bez reakcie. Tak otvorila bránku, zatvorila ju a prešla ku vchodovým dverám, ktoré zas boli len privreté. Saya začala mať z toho tik v oku. Vošla dnu, riadne zavrela za sebou dvere, vyzula sa a veci si nechala na chodbe. "Kazuki?!" zakričala, aby vedela, kde sa nachádza. Nič. Nakoniec išla pomaly hore po schodoch a začula, ako sa niekto sprchuje. Nenápadne sa priblížila bližšie ku dverám, ktoré vedú do kúpeľne a hneď na to sa sprcha zastavila a vyšiel z nej... niekto. "Kazuki?" ozvalo sa za dverami.
"Hneď!" zakričal a rýchlo si omotal dlhší uterák okolo pása. Mierne sa zatackal, ale podišiel pomaly k dverám a otvoril ich. Mierne sa mu zatočila hlava.
Saya ihneď vypleštila oči.
"He?" vydal zo seba pripito a rozosmial sa.
"Koľko tej ceruzky a make-upu máš na sebe?" spýtala sa ho zhrozene, no nakoniec znervóznela pri pohľade na jeho takmer nahé telo. "A ten uterák si pripevni," zašomrala pozerajúc niekam inam.
Kazuki si ju premeral a na jeho tvári sa objavil typický samoľúby úsmev. "Hehe," vydal len zo seba.
Saya nadvihla obočie a capla si rukou po čele. "Obdivujem ťa, že si do tej sprchy sám vliezol," podišla k nemu bližšie očakávajúc, že sa otočí a pôjde si umyť tvár. Ale Kazuki stál na mieste ako prikovaný a hľadel na ňu zvrchu. Hnedovláska začala chytať nervy a radšej pozerala niekam inam.
"Ja viem, prečo sa na mňa nepozrieš, já to viem!" zatiahol celý vysmiaty a vystrčil na ňu ukazovák.
"Prosím ťa, nebľaboc a poď sa umyť," mierne ho potiahla za ruku a Kazuki sa začal pomaly otáčať.
"Dobre, mamí..." zamrmlal a posadil sa na menšiu stoličku, ktorú mu Saya posunula bližšie. Kazuki si sadol a sklonil hlavu.
"Nie je ti zle?" spýtala sa ho ustarostene, pričom vzala odličovacie tampóny a vrátila sa naspäť k nemu.
"Nié, len sa mi gebuľa točí," zafrflal.
Saya sa postavila oproti nemu a zahľadela sa naňho zvrchu. Povzdychla si a vyrovnala mu hlavu. "Drž, prosím ťa," prosebne sa mu pozrela do tváre a ich pohľady sa stretli.
"Uf..." vydal len zo seba, ale hlavu držal. Saya mu začala odličovať roztečenú ceruzku a make-up. Naklonila sa k nemu a skúmala jeho tvár.
Kazuki mal skvelý výhľad na jej výstrih, až sa mu hormóny ozvali. "Ty máš ale..." začal, ale Saya hneď pokrútila hlavou. Pokračovala vo svojej činnosti a špinavé tampóny položila na umývadlo. "...pevné prsia. Také do ruky," dokončil omámene a keďže sedel, oboma rukami si ju pritiahol k sebe a začal ju objímať okolo pása.
Saya sa vystrela, červeň v tvári prekonala a nahodila bojový pohľad. "Si opitý, Kazuki," zamrmlala a keď bol kompletne odmaľovaný a pustil ju, zahodila všetky špinavé tampóny do koša. Potom Kazuki vstal so Sayinou pomocou a prešli na chodbu.
"Obývačka? Spálňa? Kam chceš ísť?" spýtala sa ho vyrovnaným hlasom pozerajúc naňho.
"Do postele," zamrmlal a hlava mu išla pri tom odpadnúť. Saya bez slova s ním prešla do spálne, kde sa ihneď Kazuki zvalil na posteľ.
"Dobrú noc," zaželala mu potichu pozerajúc už na spiaceho Kazukiho. Fú, ten blbec je naozaj zlatý. Pomyslela si a podišla bližšie k oknu, ktoré otvorila dokorán. Potom vyšla von z izby a zavrela za sebou dvere. Povzdychla si, pokrútila len hlavou a zišla dole po schodoch. Vzala si veci, ktoré si uložila do obývačky. Pozrela na mobil, či jej náhodou nevolala Izumi. Samozrejme, že nič. Po chvíli vstala a vošla do kuchyne. Dvoma prstami si chytila bradu a s prižmúrenými očami skúmala okolie. Z vlastných skúseností si pamätá, že na opicu po alkohole pomáha polievkový vývar. Nevie, kedy sa zobudí Kazuki, ale zas až tak extrémne mimo nebol. Celkom vládal chodiť. Len bol nezvyk ho vidieť v podnapitom stave. Pri jej úvahách a neustálom premýšľaní si začala prezerať skrinky a nakoniec našla všetky ingrediencie, ktoré hľadala.

O niekoľko hodín neskôr
Kazuki sa začal pomaly prebúdzať. Nadýchal sa čerstvého vzduchu. Čerstvého vzduchu? Hlavu posunul na druhú stranu, keďže celý čas ležal na bruchu. Až teraz uvidel, že okno je dokorán otvorené. "Koľko je hodín?" zašomral si sám pre seba, pomaly sa otočil na chrbát a nakoniec sa posadil. Znova si oneskorene všimol, že hlavnú časť jeho tela skrýva uterák. Tvár si vložil do dlaní a pošúchal si ju. V tej chvíli si spomenul na všetko, čo sa stalo. Nemala by tu byť Saya? Nakoniec vstal a obliekol si na seba niečo pohodlnejšie. V kraťasoch a tričku pomaly vyšiel von z izby. Hlava sa mu už netočila a bol pomerne dosť čulý, dokonca ho ani nebolela hlava. Pomaly zišiel dole po schodoch a zacítil tú príjemnú vôňu polievky. Takže Saya tu je. Opatrne a nenápadne sa priblížil ku kuchyni. Uvidel nižšie bledovlasé dievča ako pobehuje po kuchyni tanečným krokom a pri tom varila. Keď sa zavrtela, Kazuki sa začal usmievať a vošiel dnu. V tom sa Saya prudko otočila, až sa musela pridržať o stôl.
"Kedy si prišiel?" vybehlo z nej automaticky a nakoniec sa upravila a ďalej sa venovala robote.
"Teraz. Pred chvíľou som sa zobudil," odvetil jej a sadol si za stôl, pričom si ruky položil na stôl.
"Ako sa cítiš?" spýtala sa ho zvedavo a do misky mu naložila polievkový vývar.
"Dobre. Nevypil som toho až tak veľa," mykol plecami.
Saya položila pred neho tanier. "Je to len polievkový vývar. Nikdy neuškodí."
Kazuki na to hľadel a prikývol. Vdychoval tú úžasnú vôňu. "Ďakujem," usmial sa na ňu.
Saya sa naňho zahľadela a pousmiala sa. Bol taký rozkošný! Rozstrapatené vlasy a úsmev ako tupec. Je to nevinné a milé a...
"Prepáč mi, ak som povedal niečo nevhodné," prerušil jej myšlienkové pochody.
Saya naňho prekvapene zažmurkala a mávla rukou. "Prosím ťa, to je v pohode, alkohol robí svoje," zasmiala sa a sadla si oproti nemu.
"Ale to som myslel vážne, len som nechcel, aby si to zobrala inak," odvetil a začal piť polievku z misky.
"No, aspoň viem, že si správne orientovaný. Teda, to už som zistila dávno, ale..." nedokončila, lebo nevedela čo povedať.
Kazuki vypil celý vývar až do dna. "Čo?!" nechápavo sa jej spýtal. V tom už len začuli vyzváňanie.
"To bude možno Izumi!" vyskočila zo stoličky a už jej nebolo. "Izumi?" takmer vykríkla, keď zdvihla.
"Máš čas sa zajtra stretnúť v Dennyho reštaurácii o 18:00?" spýtala sa jej vážne.
"Jasné, budem tam," hovor sa vypol. Saya sa pozrela na mobil a jemne si kusla do spodnej pery. Niečo sa muselo stať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.