Protector - 9. kapitola - Zostaň alebo uteč

27. prosince 2017 v 16:14 | Saya Mi

"Teraz už vieš všetko," rozhodil rukami a venoval jej pritom rozpačitý pohľad.
Asami podišla bližšie k nemu a zahľadela sa mu do jeho hnedých prenikavých očí. Zdvihla ruku, ktorou mu prešla po líci a smutne sa naňho usmiala, "To všetko bolo kvôli mne?" Nie je naňho nahnevaná. Nie len on si prechádzal zlým obdobím, aj keď... mrzí ju, že Haka udrel neprávom, avšak celé to bolo len nedorozumenie. Haku mu nemohol zavolať, lebo by sa prezradil a polícia by tu bola hneď. V správach ukazujú každú chvíľu Hakovu fotografiu a preto nevychádza von.
Hajimeho výraz zmäkol a prikývol, "Mrzí ma, že som udrel Haka. Mal som sa ovládať..." pozrel niekam inam a podišiel bližšie k oknu, "Neuvedomil som si... Asi som prestával veriť, že si..." hľadal vhodnejšie slová, no nič ho nenapadlo a tak sa k nej pomaly otočil. Než stihol čokoľvek urobiť, Asamine pery sa spojili s tými jeho, pričom si omotala ruky okolo jeho krku. Čo sa stalo, stalo sa. Už to nezmenia a hlavné je, že sú tu teraz spolu a nechce strácať čas zbytočnými rečami. Chápe ho, nehnevá sa. Nemyslí na to. Myslí iba naňho a na to, ako úžasne chutia jeho pery.
Ich prvý bozk si obaja užívali natoľko, že sa prehĺbil. Rukami zašiel do jej havraních vlasov a začal jej masírovať hlavu. Krv sa mu hromadila všade, kde sa dalo, avšak nakoniec skončila tam, kde aj každému inému mužovi. Obaja ledva na sekundu prerušili bozk a jediné, čo zo seba vydali, bol tichý ston. Venovali si pritom krátky pohľad, ktorý hovorí za všetko ostatné, slová nie sú potrebné.
Hajime sa k bozku ihneď vrátil a Asami nenamietala. Začala ho ťahať za tričko do postele, už len to bolo preňho vzrušujúce. Jazykmi sa oboznámili so všetkými zákutiami ich úst. Čiernovláska sa na ňom obkročmo usadila a rukou mu zašla pod tričko. Konečne si užívala jeho vôňu a teplo jeho pokožky viac a viac. Ale, aj on chcel byť iniciatívny. Rukami jej jemne zašiel pod tričko, ktoré následne na to začal vyhŕňať, až jej ho nakoniec vyzliekol a ona len spolupracovala. Zahľadel sa na jej ranu, ktorá sa nachádza na ľavej strane tesne vedľa hrudného koša. Stehy už mala vytiahnuté, avšak jazva a malé ranky sú tam stále. Bruškami prstov sa dotkol toho miesta a veľmi jemne a opatrne po jazve prešiel, pričom občas zacítil maličké chrasty. Po chvíli mu Asami dvoma prstami zdvihla hlavu, opäť sa k nemu naklonila a ich ústa znovu našli to vášnivé, priam elektrické prepojenie.


"Kde je Asami? Kde je Hajime?" starší mocný muž priam vletel do obývacej miestnosti rozhliadajúc sa naokolo.
Haku ihneď vstal zo sedačky a položil knihu, ktorú čítal, na stolík, "Čo sa deje?" zvedavo sa ho spýtal.
"Volali mi."
"Kto?"
"Tajná služba."
"Čo si im povedal?" spýtal sa ho vážne muž s veľkou hlavou.
Kohaku sa nervózne pozrel niekam inam, až nakoniec len potriasol hlavou, "A čo si myslíš, čo som im povedal? Musel som im pravdivo odpovedať a to som urobil. Vedia, že som v Kyote. Idú sem, aby ma osobne vypočúvali, či som tu náhodou nevidel teba. Zrejme si vypočuli môj rozhovor s Erin, keď mi volala, aby mi oznámila, že Hajime sa vybral do Kyota hľadať odpovede," vysvetlil mu rázne a nakoniec bezmocne rozhodil rukami, "Mám napichnutý telefón. Ak by som klamal..."
"Musíme odísť," prerušil ho ráznejšie ako chcel, no vrátiť to späť nemohol.
Kohaku sa svojmu synovcovi zahľadel do tváre a povzdychol si, "A čo máš v pláne? Utekať celý život?" spýtal sa ho pochybovačne.
"Dokým sa situácia nezlepší," odpovedal jednoducho.
"To nie je správne, Haku," pokrútil nad tým hlavou a začal sa pomalými krokmi prechádzať po obývačke, "Musíme vymyslieť vhodnejšiu stratégiu. Musíte žiť normálne a nie sa večne skrývať. Treba sa problému postaviť čelom," zahrmel tým jeho hrubým hlasom a rukou si pritom prešiel po vlasoch.
"Ale dovtedy potrebujeme byť v bezpečí a to bez prítomnosti polície a tajnej služby," trval na svojom.
Kohaku zastal a otočil sa k nemu, "Fajn. Dostaneme sa odtiaľto. Nájdeme vhodné miesto a prestanete utekať. Toto je posledný krát," ukázal pritom naňho prstom a zabodol doňho taký chladný pohľad, že sa Haku nezmohol na nič iné ako len na prikývnutie. "Kde sú?" nadvihol obočie.
"Počul som ich sa večer rozprávať v jej izbe. Pred chvíľou som sa bol pozrieť do hosťovskej izby, ale nebol tam," odvetil nervózne a nevedel, kam sa mal pozrieť.
"Mohol by si odpovedať priamo?!" vyzval ho otrávene a mal chuť mu dať za takéto vyhýbavé odpovede preplesk.
"Zostal u Asami na noc!" vyprskol zo seba potichu, aby to náhodou spomenuté osoby nepočuli a nakoniec po svojom strýkovi zazrel.
Kohaku zostal v miernom pomykove, no rýchlo to predýchal a nakoniec prikývol, "Aha, fajn.. Tak.. Keď sa zobudia, oznámime im to," šomral ako malé dieťa, ledva bolo vidieť, že otvára ústa. Vyzeral pritom veľmi komicky a Haku si to všimol. Víťazoslávne sa na svojho strýka usmial.

Všetci štyria sedeli za stolom a v tichosti raňajkovali. Asami sem-tam očkom pozrela po Hajimem, ktorý jej venoval priam tajomný úsmev. Haku ich pritom pozoroval a pomaly paličky prikladal k ústam, ktoré otváral ešte pomalšie a vložil do nich ryžu, ktorú len trošku prežul a ihneď prehltol. Kohaku všetkých troch nenápadne pozoroval a cítil sa, ako keby bol na psychiatrii. Jeho synovec sa správa ako zombie a jeho neter hádže sexuálne úsmevy na Hajimeho, ktorý by ju aj pohľadom zjedol. Nakoniec radšej od nich odvrátil pohľad, aby bol schopný dojesť ten zvyšok ryže. Potom sa zmohol na prvé slová ohľadom situácie, ktorá nastala. V tom všetci spozorneli, najmä Asami a Hajime a zabodli pohľad na Kohaka. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval vo vysvetľovaní.

Čiernovláska si balila svoje veci do cestovnej tašky, keď v tom do izby niekto vošiel. V momente sa otočila a na tvári sa jej zjavil milý úsmev, "Ahoj Ayano," pozdravila ju, odvrátila od nej pohľad a pokračovala vo svojej činnosti.
"Pomôžem ti," podišla k nej bližšie, sadla si vedľa nej a rýchlo jej začala baliť veci.
Asami prestala a len ju prekvapene sledovala. Ayano sa tvárila neutrálne a ruky jej len tak "lietali". Ani sa nenazdala a jej staršia sestra už aj zatvárala cestovnú tašku.
"Čo sa deje?" zvedavo sa jej spýtala.
Hnedovláska si potichu vzdychla a otočila sa k nej, "Nemáte veľa času. Nejakí muži v oblekoch prehľadávajú už túto časť. Chodia z domu do domu a pýtajú sa ľudí."
"Sú rýchli..."
"Zastavili sa aj u nás, lenže ja už som bola na ceste k vám. Nevšimli si ma," povedala jej vážne pozerajúc jej priamo do očí, "Nemám z toho dobrý pocit," povedala so strachom v očiach.
Asami sa naklonila a začala ju objímať. Ayano jej objatie opätovala a uľavilo sa jej. Nie je nad to mať rodinu. Mať oporu. Nechce o to všetko prísť znova.
"Neboj sa. Všetko dobre dopadne," ubezpečovala ju jej mladšia sestra, ktorá ju následne na to pustila a venovala jej povzbudivý úsmev.
Ayano jej úsmev opätovala a nakoniec prikývla, "Pomôžem ti s tou taškou."
Obidve vstali a každá z nich vzala jednu cestovnú tašku. Ayano vzala tú väčšiu, keďže Asami by to nemala ešte preháňať. Nakoniec vyšli z izby a v tom začuli buchnutie dverí. Zľakli sa a vymenili si spýtavé pohľady. Chvíľu tam len tak stáli na chodbe, keď začuli kričiaceho Hajimeho z vonku: "Ukážte nám preukazy! Kto ste!" Ayano v momente chytila Asaminu ruku.
"Nemôžeš ísť von," šepla vystrašene.
"Nenechám ich v tom samých," zvolala rozhodným hlasom a potiahla Ayano, aby išla za ňou, "Haku schoval pár zbraní. Budeme ich potrebovať," zavrčala a v tom zacítila nepríjemný tlak v hlave. Sykla od bolesti a zastala.
"Asami, si v poriadku?" spýtala sa jej zmätene.
Čiernovláska sa k nej pomaly otočila a uškrnula sa, "Nemôže mi byť lepšie."
Ayano sa na ňu nechápavo pozrela. Asami sa celkom zmenila. Odkedy sa vrátili domov, zbrane nechcela vidieť a nie to ich ešte aj držať, keď samozrejme nemusela. Ale žeby si to chcela vybaviť s tými chlapíkmi vonku takýmto spôsobom? Nie, nezdá sa jej to. Je to naozaj tá Asami, ktorú pozná?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama