Protector - 8. kapitola - Tretí súrodenec

27. prosince 2017 v 16:12 | Saya Mi

Obaja sedeli pri jej posteli bez slova na ňu pozerajúc akoby to ešte stále predýchavali. Kohaku si niekoľko krát pošúchal tvár, aby nebolo vidieť, že aj jemu vyhŕkli slzy. Lakte si oprel o stehná, pričom si poprepletanými prstami zakrýval spodnú časť tváre. Hajime mal dlaň položenú na tej Asaminej a taktiež z nej nespúšťal oči.

Zabudli na to, koľko je hodín, či aký je deň. Nerušene tam len tak sedeli v tichosti užívajúc si tú skutočnosť, že naozaj žije. Haku za nimi neprišiel, avšak sem-tam bolo počuť kroky, no nevenovali tomu pozornosť a obzvlášť, keď sa Asami začala pomaly prebúdzať. Mierne pootočila hlavou a jej ruky sa pritom presúvali z jednej strany na druhú akoby si išla zívnuť. Hajime ju automaticky pustil a jeho tep opäť vyskočil natoľko, že si srdce cítil v krku.

Pomaly otvorila oči a jej, ešte ospalý, pohľad padol na tých dvoch. V tom prekvapene zažmurkala a začala zrýchlene dýchať.
"Hajime? Strýko?" oslovila ich mierne chrapľavým hlasom.
Obaja sa na ňu začali usmievať od ucha k uchu a prikývli. Kohaku sa neovládol, vstal, naklonil sa k nej a začal ju objímať tak pevne, až ju pritom pomaly posadil. Spomenul si na to, ako sa jej venoval, keď bola ešte dieťa, ako ju videl hrať sa s jej súrodencami a akí boli šťastní. Toto objatie mu to všetko pripomenulo a dalo mu nádej na nový život, ktorý im prinesie len šťastie a bezpečie. "Asami moja malá," šepol šťastne a tento krát sa vykašľal na to, že plače. Zacítil ako mu objatie opätovala.
"Som rada, že ste v poriadku," vydala horko-ťažko zo seba, keďže zadržiavala slzy šťastia. Po chvíli sa pustili a v momente sa ocitla v jeho náručí. "Hajime..." šepla a ako aj Kohaku, ďalej slzy nezadržiavala. Nemohla to aj naďalej v sebe držať a tak sa pevne objímali. Cíti sa v bezpečí viac ako kedykoľvek predtým. Oprela si hlavu o jeho plece, rukami objímala jeho krk, pričom ho niekoľko krát po ňom jemne pohladila.
Hajime si pomaly vzdychol a hladil ju pomaly po chrbte. "Veľmi si mi chýbala, veľmi..." povedal potichu roztraseným hlasom a jeho vnútro nevedelo, čo skôr robiť. Snažil sa upokojiť, no nešlo to. Má pocit akoby bol stále vo sne a čo chvíľa sa prebudí a nebude tu. Nepúšťal ju, chcel sa ubezpečiť, či to nie je len sen.
"Aj ty mne. Všetci ste mi veľmi chýbali. Mrzí ma čo ste si museli prežiť po tom, čo sa stalo," povedala so smutným tónom v hlase a sklopila pohľad.
Nakoniec sa obaja pustili a Hajime sa usadil naspäť na stoličku.
Asami si začala Hajimeho premeriavať. Zmenil sa. Jeho hnedé vlasy sú dlhšie, ofina tiež a fúzy zostaršujú jeho tvár. Vyzerá to tak, že v poslednej dobe nedbal o svoj vzhľad. "Nechávaš si narásť dlhé fúzy?" spýtala sa ho prekvapene, pričom si ho neustále premeriavala.
"Čo?" ihneď si prstami prešiel po tom dlhšom strnisku a sám bol prekvapený, že to tam má. Svojmu vzhľadu nevenoval pozornosť. O hygienu dbal dostatočne, no nemal čas a ani náladu sa starať o to, či sa treba už ostrihať či oholiť.
"Tuším je sám prekvapený ako vyzerá," ozval sa Kohaku pobavene a v tom sa začali obaja smiať.
Hajime vyjavene na tých dvoch hľadel a nakoniec zo seba vydal niečo ako smiech, "Ha-ha, dostali ste ma," povedal už pokojnejšie.
Kohaku venoval krátky úsmev Hajimemu a nakoniec sa pozrel na svoju neter, "Ako sa cítiš, Asami?"
"Už dobre, keď ste tu aj vy," odpovedala s jemným úsmevom na perách, ktorý venovala obom.
V tom sa dvere otvorili a v nich stál "doktor s veľkou hlavou", "Ako si sa vyspala, sestrička?" spýtal sa jej veselo.
"Dobre, ale... Haku, ako si sa im ozval, aby sem prišli?" zmenila ihneď tému, len zvedavo hľadela na svojho staršieho brata.
"No..." nevedel kam sa má pozrieť a tak vkročil do izby a zavrel za sebou dvere, "Mohli by sme to prebrať, keď ti spravím prehliadku? Ayano už chystá obed, za chvíľu bude hotový. Preberieme to pri stole."
Hajime s Kohakom, aj keď neradi, vyšli z izby.

Netrvalo dlho a vošli do kuchyne, ktorá sa nachádza o dvoje dvere skôr ako Asamina izba. Ihneď si všimli hnedovlasú ženu, ktorá bola nižšia len o niekoľko centimetrov od tých dvoch. Otočila sa k Hajimemu a predstavila sa. Potom sa privítala s jej strýkom, ktorý ju vyobjímal a opýtal sa jej na manžela a prácu. Hajime zostal v pomykove a nemohol uveriť vlastným očiam. To je predsa tá žena, s ktorou sa omylom "zrazil" na ulici a ešte k tomu si ju pomýlil s Asami. Konečne má nádej, že nie je až tak celkom zrelý na psychiatriu. Naozaj sú si podobné, až na tie vlasy a výšku. Tento krát je Ayano oblečená v béžových trojštvrťových nohaviciach a tmavofialovom jednoduchom tričku. Vlasy má zviazané do konského chvostu. Na tvári sa jej zjavil malý úsmev a keď si všimol jej pery, vrchnú peru má užšiu. Avšak jej tmavohnedé oči sú priam identické s tými Asaminmi a zrejme preto si ju pomýlil.
"My sme vtedy do seba narazili, však? Pomýlil si si ma s mojou segrou," ozvala sa a jej úsmev sa nevytrácal.
"Áno, prepáčte..." zahľadel sa jej do očí, ktoré sú plné pokoja a bezstarostnosti. Nenašiel v nich nič temné, nič tajomné. Je to veselá žena, ktorá neprežila takú traumu ako jej súrodenci. Aspoň to z nej vyžaruje z jeho pohľadu.
"Pokojne mi tykaj, až taká stará nie som," mávla rukou a zasmiala sa. "Tak, posaďte sa. Obed je hotový," ukázala smerom na stôl, na ktorom boli taniere s príborom a pohármi nachystané. Ayano pôsobí bezstarostne a je plná energie. Dokonca ešte niekoľkokrát zažartovala ohľadom toho Hajimeho pomýlenia ju s Asami, avšak nemyslela to v zlom. "Ešte sa mi nestalo aby si ma niekto pomýlil s mojou drsnou sestrou. Je to celkom vtipné. Vždy takáto nebola a my sme boli tí, čo boli drsní, no ona nás ešte aj predbehla podľa toho, čo som počula. S katanou som sa nenaučila bojovať, ale možno by som nejaké to karate zvládla, čo povieš strýko? Keď sú v našej rodine takí bojovníci, nemala by som zaostávať," rapotala veselo, keď nalievala každému polievku do misky.
Hajime sa na ňu prekvapene pozrel, avšak po chvíli odvrátil od nej pohľad, ktorý venoval miske plnej polievky. Vie, že to myslí dobre. Je to na nej vidieť. Zrejme sa snažila o to, aby odľahčila napätú atmosféru. Ich pohľady sa stretli a venovala mu priateľský úsmev.
"Bol by z teba dobrý vyjednávač, keď toľko rozprávaš a my sme radi, že ťa stíhame počúvať," poznamenal Kohaku pobavene, až sa nakoniec začal smiať.
"Vyjednávač?" pozrela na strýka a nadvihla obočie, " A čo myslíš? Koho nasledovala Asami s tými bojovými praktikami? " spýtala sa ho s úškrnom, ktorý venovala Kohakovi.
"Samozrejme, že mňa," ozval sa Haku vážne a v tom hneď po ňom prišla Asami, ktorej mykalo kútikmi úst. "Zabudla si, že som superhrdina?" zastal pred stolom a prekrížil si ruky na prsiach.
"Na to sa nedá zabudnúť," prevrátila očami.
"Asami? Ty by si nám mohla povedať ako to je," vyzval ju Kohaku so širokým úsmevom na tvári.
"Nasledujem oboch mojich súrodencov," odpovedala mu na otázku s milým úsmevom na tvári, ktorý venovala všetkým v miestnosti. Avšak jej úsmev sa čoskoro vytratil pri pohľade na Hajimeho.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama