Protector - 6. kapitola - Spomienky

27. prosince 2017 v 16:08 | Saya Mi

Nastalo hrobové ticho. Hajime pozrel niekam inam. Haku sklopil pohľad a Kohaku na oboch hľadel skúmavo.
"Nemám jednu sestru, ale dve sestry. Jedna sa volá Ayano a tá druhá sa volá Asami," začal rozprávať Haku vážne a v tom sa Hajime naňho prekvapene pozrel.
"Asami?" zopakoval akoby bol omámený. Nemôže tomu uveriť.
Prikývol na to, pričom sa nenápadne pozrel na Kohaka, ktorý bol len ticho a pozorne ich sledoval aj počúval. Nakoniec sa jeho oči vrátili k Hajimemu. "Áno, tá Asami, ktorú poznáš, je tiež moja sestra. Moja pokrvná sestra a..."
"Ja som brat ich matky. Som Hakov, Ayanin a Asamin strýko," prerušil ho Kohaku s povzdychom. "O svojich vzťahoch sme v skupine nerozprávali, pretože to nebolo podstatné a bolo lepšie, keď o tom vedelo čo najmenej ľudí. Svoje city sme skrývali, aj keď sme vedeli, že hocikto z nás môže hocikedy zomrieť," nepustil Hajimeho k slovu, prinútil ho, aby ich len počúval, aby pochopil ich situáciu a to, že to tajili. Hajime mal silné puto s Asami a tak má právo vedieť o tom. Tí šialenci zomreli. Jediné, čo ich otravuje sú médiá a vláda, avšak aj to časom utíchne. "Ayano je najstaršia z detí, Haku sa narodil potom a neskôr Asami. Spočiatku to bola krásna rodina. Minako bola skvelá sestra a milujúca a starostlivá matka..."

Asami nebola vždy taká drzá a panovačná. Neskrývala svoje skutočné pocity. Bolo to milé dieťa, ktoré videlo vzor v Hakovi a Ayano. Ak bol hocijaký problém, tí dvaja ju ochránili, boli nebojácni a veľmi statoční.
"Neotravujte moju sestru a nechajte jej psa na pokoj!" zreval malý hnedovlasý chlapec s tmavohnedými očami až do čierna, ktorý nemal viac ako 8 rokov. Postavil sa pred svoju mladšiu sestru a bol pripravení sa aj pobiť.
Traja chlapci, ktorí boli približne v Hakovom veku sa len uškŕňali a začali po nich hádzať kamene.
Haku nezaháľal, nebál sa ich a tak sa po nich nahnevane rozbehol.
"Haku!" zvolalo čiernovlasé dievčatko s copíkmi po stranách vystrašene pevne držiac svojho malého bledohnedého psíka.
"Zostaň tam, kde si! Ja si s nimi poradím!" zakričal a počas jeho behu za nimi ho veľakrát trafili hlavne do rúk, ktorými si chránil tvár. Keď sa konečne dostal k nim, udrel toho čiernovlasého chlapca v strede do líca tak silno, že spadol na zem.
Zvyšní chalani vystrašene pozreli na Haka, avšak prekonali svoj strach a vrhli sa naňho.
"Haku, nie! Uteč!" skríkla roztrasená Asami a s vypleštenými očami ich sledovala.
V tom jedného z chlapcov schytila niečia ruka a buchla ním o zem. "Čo to..!" zdvihol hlavu a vystrašene hľadel na dievča s krátkymi hnedými vlasmi, ktoré mu venovalo hrozivý pohľad a bolo od nich staršie minimálne o 3 roky. "Vypadni odtiaľto, ty padavka..." naklonila sa k nemu a jej oči sa hrôzostrašne rozšírili od toľkého hnevu, "inak sa stanem tvojou najhoršou nočnou morou a budem ťa prenasledovať až do tvojho posledného dňa," dokončila hrozivým šeptom. V tom chlapcovi vyhŕkli slzy, začal prikyvovať a už ho nebolo a tých ďalších kumpánov tiež.
Haku sa otočil k svojim sestrám a zaškeril sa na ne. "Keď sme spolu, tak nás nikto nepremôže!" zvolal bojovným hlasom a vystrčil päsť do výšky ako nejaký superman.
Asami vyjavene hľadela na tých dvoch, no nakoniec im venovala vďačný pohľad, pričom si pomojkala svojho psíka tak, že ho hladkala svojim líčkom. Keď k nej podišli obaja bližšie, všimla si, že Haku má niekoľko rán od kameňov a v tom len smutne zabodla pohľad do zeme.
"Neboj sa! Vôbec ma to nebolelo! Som odolný voči akémukoľvek útoku! Som váš superhrdina!" povedal hrdo a veselo na obidve hľadel.
"Dobre ty superhrdina. Spolusuperhrdinka Ayano ti tiež pomohla," postrapatila mu hlasy pozerajúc naňho zhora a s veľkým úškrnom, "Nemáš začo!" dodala a vyplazila naňho jazyk.
Haku sa na to zachechtal a nevedel, kam sa má pozrieť. "Ja viem, ja viem! Ďakujem!" venoval jej milý úsmev.
"Ďakujem vám, naozaj veľmi..." ozvala sa Asami vážne pozerajúc na tých dvoch zdola držiac si svojho psíka, ktorý ju práve oblizol. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Je tak rada, že sa im nič nestalo a že to dobre dopadlo a zároveň ju tak veľmi mrzí, čo sa stalo Hakovi. "Ošetrím ti rany, braček," povedala potichu, pustila psíka a potiahla Haka za ruku. "Odvďačím sa vám za to, že ste ma ochránili. Ayano, poupratujem ti izbu, dobre?" pozrela na ňu s nádejou, že to bude dostačujúce.
"Šibe ti? Na to zabudni! Rok by si z toho bordelu nevyšla! Také to tam je!" vysvetlila jej jednoducho a v tom sa rozrehotala až tak, že to prišlo vtipné Hakovi, ktorý sa začal hurónsky smiať a nakoniec sa rozosmiala aj Asami.

Haku prezradil jednu z jeho spomienok na ich detstvo. Hajimeho výraz zmäkol a konečne nebol plný nenávisti. Kohaku sa začal usmievať a zahrialo ho pri srdci. Chcel by ich ešte raz vidieť všetkých troch pokope. Začal s ďalšou spomienkou, o ktorú sa chcel podeliť. Chce, aby vedeli, že nie je všetko tak, ako to na prvý pohľad vyzerá.

"Braček?" oslovil ho nežný detský hlások patriaci jeho mladšej sestre.
Obaja sedeli na záhrade sledujúc oblohu.
"Hm?" vydal zo seba a ďalej pozoroval oblohu plnú nádherných hviezd zobrazujúce rôzne tvary a znamenia.
"Rozhodla som sa, že budem raz taká ako vy!" zvolala rozhodným hlasom.
V tom sa k nej pomaly otočil a prekvapene sa na ňu pozrel.
"Chcem byť ako ty a Ayano! Obaja ste silní a statoční! Ničoho a nikoho sa nebojíte! Ste moji skutoční hrdinovia!"
Na Hakovej tvári sa zjavil široký úsmev, jeho oči zažiarili a srdce zaplesalo po tom, čo mu jeho sestrička povedala. "Naša maličká Asami!"
"Nehovor mi tak, už nie som malá!" urobila naňho grimasu a prekrížila si pritom ruky na hrudi.
Vyzerala pritom tak rozkošne a tak vtipne, že sa Haku zasmial. "Vždy budeš moja malá sestrička! Budeme ťa ochraňovať, aj keď vyrastieš! Nič nás nerozdelí a nech budeš kdekoľvek, ja budem vždy na blízku!" hovoril rozhodne, až to Asami vyznelo tak, ako keby rozprával dospelý človek. V tom sa jej slzy nahrnuli do očí a venovala mu snáď najmilší úsmev aký kedy videl.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama