Protector - 15. kapitola - Zmätená

27. prosince 2017 v 16:35 | Saya Mi

Zahľadela sa na svojho staršieho brata, ktorý sa nemohol pohnúť zo svojho miesta. Tie gorily mu dĺžku reťaze skrátili, aby nebol príliš blízko. Len tak tam stál a musel sa pozerať na to, ako jej Tanaka vymaže pamäť.

Nakoniec jej pohľad opätoval, hľadeli si priamo do očí.
Jej výraz zmäkol, bolo zbytočné sa pretvarovať.
Haku stisol pery podobne ako to robieva ona.

Začula už len "Začnime."
Na monitore sa zobrazila kolónka, ktorá ukazovala len analýzu. Potom "vyskočilo" ďalšie okno, ktoré začalo ukazovať načítavanie procesu.
Asami hlavu naklonila raz na jednu stranu, raz na druhú. Cíti, ako jej všetky nervy priam pulzujú. Cíti svoju bezmocnosť, no za to Raininu zlosť.

"A znova si tu," začala rozprávať Raina a na jej tvári sa zjavil spokojný úsmev, "Potrebuješ ma," povedala hrdo a hlavu vztýčila na hor ako keby práve vyhrala významnú celosvetovú súťaž.
Asami sa na ňu zamračila. Opäť stoja oproti sebe, opäť na seba hľadia, avšak každá celkom iným pohľadom.
Pravá majiteľka tela sa tvári ustarostene a myslí len na to, ako by mohla zachrániť súrodencov, avšak na to potrebuje najprv zachrániť seba. Jej zreničky sa priam mihotajú, pery sú skrivené. Nozdry sa jej pravidelne rozširujú a po chvíli zužujú.
Rainin výraz je samoľúby, na tvári sa jej pohráva víťazoslávny úsmev. Hlavu pomaly naklonila na bok a po celý ten čas hľadí na Asami.
"Prečo si tak zúrila, keď som sa rozprávala s Tanakom?" spýtala sa jej zvedavo, pričom ju pozorne pozoruje.
"To je zbytočná otázka, nemyslíš?" nadvihla jedno obočie, hlavu vystrela a prekrížila si ruky na prsiach.
"Ale..."
"Žiadne ale," prerušila ju rázne a podišla k nej bližšie, "Hovoríš, že nás delí táto stena..." zmenila odrazu tému a očami sa snažila zachytiť to, čo ich drží od seba ďalej. Nakoniec ale pohľad zaostrila naspäť na Asami, "Nerada to priznávam, ale... predsa len..." položila prst na neviditeľnú stenu pred nimi, "...máme niečo spoločné."
Asami na to nič nepovedala, len sa sem-tam obzrela akoby sa snažila odtiaľ dostať preč. Ale, keď už tu je, rada by si ju vypočula, keď si myslí, že majú niečo spoločné. Možno sa Raina zmenila a chce spolupracovať. Zhlboka sa nadýchla a zhlboka vydýchla pozerajúc na seba samú, aj keď to v skutočnosti ona nie je.
"Nechceme, aby niekto nami manipuloval. Nechceme byť ovládané niekým druhým, je tak?" povedala zamyslene prechádzajúc sa vedľa steny a s prstom položeným na tom. Keď bola približne dva metre vzdialená od Asami, pomaly sa otočila a prst vzdialila od steny. Nakoniec začala robiť kroky naspäť k Asami s druhým ukazovákom položeným na stene.
Ich pohľady sa stretli.
"Áno," ozvalo sa po chvíli ticha, "Ty..." nedokončila a pozrela niekam inam, "Ty vieš ako mi ubližovali," dokončila zamyslene.
"Viem? Viem?! Ja som tam bola tiež! Nehraj sa na chuderu, Asami! Naše utrpenie si užívali!" zrevala nenávistne a v tom sa Asami okamžite otočila k nej a so strachom očiach ju začala pozorovať.
"Dobre si na to pamätám... Časom som si spomenula na každý jeden detail..." zasyčala a odvrátila od nej pohľad, "Tanaka už vtedy chcel zo mňa niečo viac, ale bola som len silou zo skúmavky... Ako si mi to povedala..." ruku spustila dole a otočila sa jej chrbtom.
"Neviem čo ti mám na to povedať..." šepla Asami, ktorá následne na to urobila krok dozadu. Potom sa pozrela na svoje nohy akoby sa ich chcela spýtať: "Čo ste to urobili?", ale nakoniec sa len zahľadela na Rainu, z ktorej sa jej strach stupňuje každou sekundou. Nevie prečo ju zrazu prepadli také pocity.
Je prekvapená, že už vtedy bola schopná Raina vnímať. Myslela si, že sa "ukázala" až po tom, čo ju Haku zbavil jej schopností. Aspoň tých, ktoré by ju mohli zabiť.
"Ako by ťa mohol zbaviť schopností, keď tu stojíme oproti sebe," zareagovala na jej myšlienky Raina posmešným tónom v hlase a ani len ju nenapadlo sa k nej otočiť čelom.
"Takmer ma to zabilo. Naordinoval mi liečbu, počas ktorej sa dostávali škodlivé látky z tela von," vysvetlila jej Asami zarazene.
"Áno, to uznávam. Tvoj brat ťa zachránil. Pravdepodobne sa už nedostaneš do tej formy, čo kedysi," poznamenala zamyslene a nakoniec bolo počuť ako si potichu odfrkla, "Ale niečo predsa v tebe zostalo a to niečo som ja. Obývam tvoju hlavu. Počujem ťa vždy," povedala víťazoslávne, "Akurát škoda, že nemám prístup k tvojim spomienkam. Rada by som sa pobavila."
"Nemáš právo ich vidieť," zvolala nahnevane a zamračila sa na jej chrbát.
V tom sa Raina rozosmiala a pokrútila nad tým hlavou, "Musím uznať, že tvoj brat nie je hlúpy a pomohol ti so mnou bojovať a zachovať si pri tom spomienky len a len pre seba... ale aj tie sa mi raz odomknú..."
"Nedokážeš prekonať ani len tú bariéru medzi nami," odvetila Asami spokojne, "Na tvojom mieste by som nad spomienkami niekoho druhého ani len neuvažovala."
V tom sa Raina otočila a zaostrila na pravú majiteľku tela jej chladné svetlomodré oči. Na jej tvári sa zjavil úškrn, "Myslíš?" nadvihla jedno obočie a začala sa blížiť pomaly k bariére.
Asami pootvorila ústa a jej zreničky sa rozšírili. Rainine oči nadobudli farbu, ktorá nepripomína nič dobré. Naposledy, keď mala také oči, diali sa hrozné veci.
Rainin úškrn sa nestratil ani len na sekundu. Každý krok, ktorý urobila bližšie k bariére, si užívala.
Asami nevedela, čo robiť. Celý čas ju len pozorovala a zo svojho miesta sa ani len nepohla. Prepadli ju nepríjemné pocity a hlavne strach zo seba samej. Čo ak prekročí tú bariéru? Striaslo ju pri pomyslení na takú vec.

Urobila ďalší krok, ktorým ukázala pravej majiteľke tela, že už ich nedelí žiadna bariéra. Jej svetlomodré oči sa rozžiarili a zlomyseľný úsmev sa jej pohrával na tvári. "Ukážeme im, kto tu má skutočnú moc," zvolala nadšene a dotkla sa Asaminej tváre.
Asami stuhla, keď zacítila jej mrazivú ruku na líci. Už chcela niečo povedať, no ústa ju prestali poslúchať a boli pevne zavreté.
Raina podišla k nej bližšie, "Všetko zariadim tak, aby nám už nikto nestál v ceste," šepla, jej úsmev sa vytratil z tváre, no za to jej oči priam žiarili. Urobila ďalší krok a tak ich telá splynuli do jedného.
Pravá majiteľka tela sa roztriasla, keď do nej vstupovala a nezmohla sa na nič.

Čiernovlasá žena pomaly otvorila oči a jej žiarivé svetlomodré oči sa zamerali na Tanaku, ktorý stál vedľa nej a venoval sa monitoru. "Áno, Tanaka. Začnime," zahrmela nenávistne, vyskočila na rovné nohy, akoby tie kožené remene, ktoré ju mali držať, ani nezacítila. Odtrhla ich bez vlastného povšimnutia.
Vycerila na toho parchanta svoje zubiská a udrela ho do hlavy tak silno, že dopadol na zem a upadol do bezvedomia. Ďalej sa venovala zvyšným štyrom mužom, ktorí ju obkolesili a pokúšali sa ju omráčiť.
Vie, že majú zakázané ju zabiť a to za každých okolností. Preto to využila vo svoj prospech.
Prvý muž ju chcel zadržať a druhý si prichystal injekciu.
Raina sa uškrnula, zovrela ruku do päste a tomu prvému mala v pláne vraziť, avšak päsť jej zadržal a celou silou jej ruku natočil tak, že ju otočil chrbtom k sebe a pritiahol si ju s pomocou zvyšných dvoch mužov, ktorí sa na ňu priam nalepili a ich ruky ju držali za plecia a ruky. Štvrtý muž neváhal, odvážne k nim podišiel bližšie držiac injekciu.
Čiernovláska vystrela nohu a kopla ho tak silno do ruky, že mu injekcia "odletela" ďaleko od nich. V momente použila aj druhú nohu, ktorou kopla muža, ktorý ju držal za ramená a hlavou dozadu buchla do čela muža, ktorý ju ihneď pustil a začal si chytať hlavu od toľkej bolesti.
Nakoniec sa postarala o posledného muža. Chytila ho pevne pod krk, avšak on ihneď reagoval tak, že ju silno kopol do brucha a tak sa naklonila dopredu držiac si bruchu a urobila niekoľko tackavých krokov dozadu.
Neodradilo ju to, konala rýchlo a skočila po ňom tak, že obaja dopadli na zem, sadli si naňho obkročmo, chytila mu oboma rukami hlavu a silno buchla o zem. Konečne stratil vedomie a z opaska si vybrala jeho zbraň.
Potom vstala a otočila sa k tým zvyšným trom mužom, ktorí sa stihli spamätať a mierili na ňu zbraňami.
Každému jednému sa zahľadela do očí, z ktorých sršal strach, no zároveň aj odhodlanie splniť ich úlohu a držať ju tu.
Uškrnula sa, bolo jej jedno, že na ňu mieria. Pomaly naklonila hlavu na bok, pričom zdvihla ruku a namierila na jedného z nich. "Aj tak ma nemôžete zabiť," hlesla nevinným hláskom a venovala im povýšenecký pohľad.
"Ale toto môžeme...." ozval sa jeden z nich odhodlane a zbraň namieril na jej nohu.
Než stihla na to zareagovať, niekto vyrazil dvere a zastrelil jedného z tých mužov.
Raina využila situáciu a zastrelila toho muža, ktorý jej mieril zbraňou na nohu. O toho posledného sa postaral...
Otočila sa...
Stuhla a zbraň jej vypadla z ruky. Jej dych sa zrýchlil a v mysli si nadávala za to, že sa s Asami nevysporiadala lepšie. Jej myšlienky a pocity ju obmedzujú pri výkone.
V tom pocítila objatie. To objatie, ktoré tak... veľmi potrebovala. Nezachytila kedy k nej pribehol. Zahmlilo sa jej pred očami.
"Čo..." vydala zo seba a v tom si uvedomila, že to povedala Asami a nie ona.
"Asami, konečne sme ťa našli. Som rád, že sa ti nič nestalo. Už je dobre," rozprával Hajime tým jeho príjemným pokojným hlasom, ktorý jej tak veľmi chýbal.
"Prestaň!!!" zvreskla na Asami a až po chvíli si uvedomila, že to zvreskla nahlas a nie len vo svojej hlave. Nechce, aby ju tá dávka smiešnych pocitov oslabila a zmiatla.
V tom ju Hajime pustil držiac ju za ramená. "Asami, je koniec. Počuješ?"
Raina sa vyhýbala jeho pohľadu, len zmätene očami prečesávala miestnosť, až nakoniec bola nútená otočiť hlavu smerom k jej súrodencom, o ktorých sa práve stará Kohaku.
Ayano je živá, je v poriadku.
Kohaku potom s reťazami pribehol k Tanakovi. Využil to, že je ešte v bezvedomí a postaral sa o to, aby jeho nohy "zdobili" reťaze.

Nakoniec sa všetci otočili k nej a rozhodli sa ísť za nimi.

Čiernovláska vypleštila oči, spodná pera sa jej roztriasla a začala ihneď krútiť hlavou. "Nie.. nie..." mrmlala si popod nos ako pomätená, vytrhla sa Hajimemu a rozbehla sa preč.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama