Protector - 14. kapitola - Doktor Tanaka

27. prosince 2017 v 16:29 | Saya Mi

Tanaka sa zahľadel na jej krk, avšak netrvalo dlho a pohľad opäť venoval Asami. Ukázal na stoličku a ona sa automaticky posadila tváriac sa neutrálne.
V tom vytiahol z vrecka bieleho plášťa injekciu, ktorú rozbalil.
"Čo to má znamenať?" vyštekla naňho a prekrížila si ruky na hrudi. Jej srdce sa vďaka rýchlemu búšeniu dostalo až do krku. Aspoň tak to cítila.
"Je to len nepatrný doplnok k testu," snažil sa ju upokojiť jeho chlácholivým hlasom, pričom sa na ňu vrelo usmial.
Asami prižmúrila oči a nakoniec si len odfrkla a odvrátila od neho pohľad.
Nastavila ruku a po chvíli pocítila jemné pichnutie.
"V poriadku, podržte si to," ozval sa, keď vytiahol injekciu a následne na to jej ranku prelepil.
"Toľko úkonov pre nič..." zašomrala si skôr sama pre seba otrávene, avšak Tanaka to počul.
"Niekedy sú dôležité aj také úkony, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad bezvýznamné," povedal priam tajuplne, avšak nevenoval jej ani len krátky pohľad, keďže jej na spánky napojil hadičky s úchytkou, ktoré sú prepojené s prístrojom vedľa nej.
Haku ich po celý ten čas pozoroval, aj keď to nebolo na prvý pohľad poznať, keďže sa premiestňoval z miesta na miesto a neustále si niečo zapisoval či už na papier alebo do počítača.
Tanaka sa nakoniec mierne naklonil k jej bledej tvári a začal sa usmievať tým jeho typickým úsmevom, za ktorý by mu najradšej vrazila. "Môžeme začať," šepol.

Dve rovnaké postavy.
Dve rovnaké tváre.
"Ale, ale... kto ma to sem prišiel navštíviť?" zvolala Raina priam unaveným tónom v hlase a venovala jej priam znudený pohľad.
Asami sa poobzerala okolo seba a nakoniec si pohľadom premerala Rainu. Podišla k nej bližšie a rukou sa dotkla neviditeľnej steny, ktorá je postavená medzi nimi.
"Ešte si to tu budeš dlho obzerať?" ozvala sa tým jej typicky drzým hlasom.
"Prečo som tu?" spýtala sa skôr samej seba, pričom ruku stiahla naspäť k sebe.
"Bože, len tu nezačni roznášať tvoje úvahy..." povedala otrávene, odvrátila od nej pohľad a začala sa pomaly prechádzať do kruhu s rukami za chrbtom.
Asami sa na ňu zahľadela. Je to zvláštny pocit vidieť samú seba a pri tom to ona nie je. "Čo vieš o Tanakovi?" zvedavo sa jej spýtala.
V tom sa Raina zastavila a pomaly sa otočila k nej s nadvihnutým obočím, "Opäť potrebuješ moju pomoc?" spýtala sa jej so samoľúbym úsmevom na perách.
"Tak vieš, či nie?"
Jej druhé ja podišlo bližšie k nej a zastavilo sa tesne pred neviditeľnou stenou, "Neviem o ňom nič a aj keby som vedela, nepovedala by som ti to," povedala tichým škodoradostným hlasom a na jej tvári sa zjavil úškrn.
"Tak ty spolupracuješ s človekom, o ktorom nič nevieš?" nadvihla obočie a prekrížila si pritom ruky na hrudi.
Rainin úškrn sa vytratil hneď, ako Asami dohovorila a stisla pery tak, že jej neboli vidieť.
"Nie je zvláštne, že ťa drží v tomto úkryte tak dlho?" spýtala sa jej zamyslene.
"A prečo by malo," odvrkla a pokrútila nad tým hlavou, "Chcel, aby mi patrilo telo," vysvetlila jej jednoducho.
"A nepatrilo ti?"
Raina sa na ňu zamračila, zhlboka sa nadýchla a zhlboka vydýchla, "O čo ti ide?"
"Nemyslím si, že by ťa len tak pustil na slobodu."
"Tiež som o tom veľakrát pochybovala, ale nie je problém ho zabiť a dostať sa odtiaľto," mykla plecom akoby to nič nebolo.
"Ale.." začala, avšak niečo ju zastavilo a tak sa otočila dozadu akoby sa tam niečo dialo.
"Jediný problém tu máš teraz ty," ozvala sa Raina pokojne a na tvári sa jej pohrával škodoradostný úsmev.
Asami jej slová ledva vnímala a po chvíli zmizla.

Niečo sa deje. Cíti to. Cíti ten pocit. Ten adrenalín. To... otupenie?
Otvorila pomaly oči a zistila, že je odpojená od prístroja. Keď sa chcela pohnúť, nedokázala to.
Necíti svoje vlastné telo.
Jej telo sa mimovoľne pohlo dopredu a v tom ju dvaja muži v čiernych oblekoch zachytili a posadili ju na posteľ, kde ju opreli o stenu.
Asamina hlava sa pomaly otočila na ľavú stranu a všimla si, že okolo nej nestoja len dvaja muži, ale ďalší piati. Ledva vníma okolie a tak nezachytila svojho brata alebo toho bláznivého doktora. Začula tlmené zvuky pripomínajúce mužské hlasy.
Zistil to. Určite to zistil. Inak by v takomto stave nebola.
Jej otupené zmysly sa snažili z toho spamätať.

"Nie som hlupák, Asami..." začal rozprávať Tanaka.
Haku sa ihneď otočil k nim a jeho tvrdý výraz celkom zmäkol. Už-už sa chcel k nim dostať, keď ho zastavili reťaze.
Bielovlasý muž otočil k nemu hlavu a milo sa naňho usmial, "Naspäť do práce," prikázal mu.
Muž s veľkou hlavou stisol ruky do pästí a nakoniec sa pomaly vzdialil.
Asami na nich hľadela s prižmúrenými očami a už dokázala rozoznať jednotlivé postavy v miestnosti.
"Skomplikovali ste celú situáciu tým, že ste sa vrátili. Mali ste zostať tam, kam vás dostala Raina," vysvetlil jej pokojne a sadol si k nej na posteľ povzdychnúc si, "Nemali ste to robiť."
Rada by mu na to niečo povedala, avšak ústa ju neposlúchali a boli pevne zavreté. Počula ho síce tlmene, avšak bolo to čoraz viac a viac zrozumiteľnejšie.
"Ospravedlňujem sa za to, čo som vám urobil, ale nemal som inú možnosť. Išlo mi len o bezpečnosť a chvíľu sa nebudete môcť pohnúť," nakoniec sa jej zahľadel do tváre a mierne sa k nej naklonil, "Ale počúvať ma dokážete, však? Tieto zmysly som vám nechcel príliš otupiť, aby vám bolo jasné, že vaša pretvárka bola detinská."
Asami zhlboka dýchala a zo všetkých síl sa snažila niečo povedať. Mierne pootvorila ústa, pery sa jej pritom zachveli.
Tanaka nadvihol obočie a zostal k nej naklonený.
"K..." vydala najprv zo seba, aj to bol pre ňu úspech, keďže si ešte stále necítila ústa. Odrazu sa jej ústa zavreli a tak sa o to začala pokúšať znova. Pravidelne dýchala a sústredila sa len a len na ten jeden úkon. Je to pre ňu dôležité. "Kto..." roztriasli sa jej ústa, aj keď to necítila.
Tento krát ale nedovolila, aby nedokončila otázku, ktorú chcela vysloviť nahlas a tak zo všetkých síl vydýchla, "...ste!"
Tanaka sa začal usmievať a narovnal sa, "Kto som? Vy sa na mňa nepamätáte? Ani jedna z vás?"
Na to už neodpovedala, len trpezlivo čakala na odpoveď na jeho otázku. Bolo to potupné, ponižujúce. Nič nemohla urobiť. Nemohla sa pohnúť. Bola vďačná za to, že dokázala vysloviť otázku a aj to horko-ťažko.
"Pracoval som s vašim otcom. Bol som jeho asistentom a pomohol som mu vytvoriť Rainu," začal spomínať. "Bolo to jedno z najkrajších období môjho života. Vytvorili sme novú bytosť!" zvolal nadšene.
On bol spojený s tým parchantom?! Ozvala sa Raina.
"Spočiatku to nebolo presne to, čo som čakal. Hizashi len chcel, aby vás mohol ovládať prostredníctvom tej sily. Nečakal, že by z toho mohla vzniknúť Raina. To ona je tou silou. Jej vývin trval niekoľko rokov, až sa nakoniec dostala po tom všetkom na povrch. Neľutujem, že ma po tom Hizashi vyhodil. Nechcel, aby sa z tej sily stalo niečo viac, no... nezabránil tomu," dohovoril priam tajuplne a na jeho tvári sa zjavil blažený úsmev.

"Hizashi, potrebujeme to v nej prebudiť," zvolal Tanaka vážne.
Mocný čiernovlasý muž vzal malé roztrasené dievčatko do náručia a nakoniec ju hodil o zem.
Čiernovláska zvreskla a rozplakala sa. Snažila sa pozviechať, avšak nedokázala to kvôli tej obrovskej bolesti.
Opäť k nej podišiel jej otec a silno ju udrel do líca.
Asami si od toho nárazu udrela hlavu aj o zem a bola tak vyslabnutá, že vydávala zo seba bolestivé vzlyky. Zavrela pritom oči.
"Daj jej čas..."
V tom doňho Hizashi drgol a Tanaka zaboril pohľad na dievčatko, ktoré sa stihlo medzitým pred nich postaviť. Jej oči žiarili prenikavou bledomodrou farbou. Podišla bližšie k nim a oni automaticky ustúpili.
Na jej tvári sa zjavil úškrn.

To je hajzel! TO JE HAJZEL! V hlave sa ozýval Rainin nenávistný rev.
Čože? Nechápavo sa jej spýtala Asami prostredníctvom myšlienok.

"Je úžasné čo sme tým všetkým docielili... ale, vás potrebujeme odstrániť, aby sa Raina mohla realizovať," vstal a otočil sa k mužovi s veľkou hlavou, ktorý mu bol otočený chrbtom, "Haku, pripravte prístroj na vymazanie pamäte," oznámil mu vážne a bez náznaku akejkoľvek emócie.

Čo tým docieli ten chumaj?!!
Čo je to s tebou? Odrazu si ho prestala mať rada?
Stále mi nerozumieš?! Spoj si to všetko! Zavrčala jej Raina v hlave.

Asami otvorila oči dokorán a vydýchla si. Videla, ako sa Haku háda s Tanakom. Dokonca sa ho snažil napadnúť, avšak jeho gorily boli rýchlejšie a tak sa nezmohol na nič.
Sklopila pohľad a zahľadela sa na svoje ruky, ktoré jej dovolili zatiaľ hýbať prstami. Tanaka si myslí, že ak mi vymaže pamäť, bude sa dať so mnou manipulovať ľahšie, keďže je tu Raina. Obidve si nemusíme nič pamätať. Moje existencia môže byť jednoduchšie a efektívnejšie potlačená a Raina... sa môže realizovať. Inak by mi nechcel vymazať pamäť. Ale prečo odrazu Raina zmenila názor na toho magora?

Ak si náhodou zabudla, stále si sa ma nezbavila. Počujem ťa. Ozvala sa Raina pokojne. Jej hlas vyznel tento krát celkom inak. Vždy bola drzá, nepríjemná a výbušná. Ale teraz jej hlas znel.. ako keby si niečo uvedomila. Cíti to, lebo sú prepojené, ale.. čo si.. uvedomila?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama