Protector - 12. kapitola - Kto tu má problém?

27. prosince 2017 v 16:22 | Saya Mi

Hľadí na samú seba akoby je pred zrkadlom. Jej druhé "ja" sa uškŕňa.
"Teraz som na rade ja," ozvala sa, pričom jej venovala povýšenecký pohľad.
"Nerozumiem," zvolala Asami zmätene.
"Nerozumieš?" nadvihla obočie, "Už si mi to niekoľkokrát prenechala. Tak ako aj teraz," povedala jednoducho.
"Neprenechala som ti to! Nemáš na to nárok!" zakričala na ňu zúrivým tónom v hlase.
V tom sa jej druhé "ja" rozosmialo, "Nemám na to nárok? Ja?" ukázala na seba a pokrútila nad tým hlavou, "Tak prečo som tu?" rozhodila rukami a rozhliadla sa okolo seba, "Prečo?" zapozerala sa jej priamo do očí.
Asami na to nič nepovedala. Nevie na to odpovedať. Nepozná odpoveď. Spočiatku mala neuveriteľnú silu, ktorá ju ovládala pomocou jej negatívnych a temných myšlienok. Keď prišiel hnev, či smútok, alebo aj oboje, premohla ju jej vlastná sila, pomocou ktorej mohla bojovať proti tým, ktorí mali byť potrestaní. Vie, že už vtedy mala rozdvojenú osobnosť, ale tá osobnosť sa ďalej nerozvíjala. Prišlo to až po tom, čo ju Haku zachránil. Vtedy začali prvé komplikácie a jej druhé ja dokázalo s ňou komunikovať. Absolvovala pravidelné sedenia s bratom, aby sa toho zbavila, aby bola dostatočne silná na to, aby sa toho zbavila. Tak prečo je stále tu? Prečo... neodíde?
Po dlhšej chvíli ticha sa nakoniec ozvalo jej druhé "ja", "To som si mohla myslieť. Nuž, máš času koľko len chceš na hľadanie odpovedi. Ja sa zatiaľ pohrám s tými zbraňami, ktorými mieriš na tých dvoch chudákov," poznamenala bez akéhokoľvek náznaku emócie a zmizla.
Asami prekvapene zažmurkala a začala sa obzerať okolo seba. Kde je? Kam zmizla? Kam... Všade naokolo je tma a ona nevie ako sa má z toho dostať. Všetci jej blízki zmizli, okolie a nepriatelia tiež. Necíti si vlastné telo.. cíti len... osobnosť.

Opäť bola vyhodená z vlastného tela. Ona to naozaj zariadila. Zastrelila ich. Myslela si, že to bola ona, ale nebola. Len sa tam zjavila a videla pred sebou mŕtvoly. Keď nastalo zmätenie, nastala táto tma. Znova. Nikde tú druhú nevidí. Nepočuje ju.
Leží v samotnej ničote a zalieva ju temnota.

"Ayano," povedal bielovlasý muž, ktorý sedí oproti Raine.
Čiernovláska si prehodila jednu nohu cez druhú a nadvihla obočie, "Čo?"
"Nič vám to nehovorí?" zvedavo sa jej spýtal.
"Je to jej sestra, a?" spýtala sa ho otrávene.
"Nič nepociťujete?"
"Ale áno, pociťujem," poznamenala, pričom prikyvovala.
"Čo pociťujete?"
"Pociťujem hnev a netrpezlivosť a..." zdvihla ukazovák, "prichádza ďalší pocit! Je to pocit zbytočnosti! Cítim, že toto sedenie je zbytočné!" odvetila nervózne a prekrížila si pritom ruky na hrudi. Odvrátila radšej od neho pohľad, aby po ňom naozaj neskočila a nezabila ho.
"Takže teoreticky nepociťujete žiadnu emóciu týkajúcu sa Asaminej sestry," zhrnul to do jednoduchej vety a milo sa na ňu usmial. Je mu jedno, že sa správa tak ako sa správa. Fascinuje ho.
"Áno, áno..." prevrátila očami.
V tom Tanaka vstal a pobral sa k dverám, ktoré následne na to otvoril, "Uvidíme, či bude všetko v poriadku aj po prehliadke," naznačil jej, aby prešla.
Raina vstala, nevenovala mu ani len jeden jediný pohľad. Len prešla okolo neho, až zastala na chodbe. Už mu chcela utrúsiť ďalšiu poznámku, no zostala ticho. Unavuje ju sa rozprávať o takýchto blbostiach.
Tanaka ju viedol chodbou. Za nimi išli dvaja muži v čiernych oblekoch, ozbrojení. Raina sa počas chôdze za nimi obzrela a v tom obaja priam švihli rukami po zbraniach, no len ich pevne držali. Nevytiahli ich. Raina nadvihla jedno obočie, keď videla ich reakciu a len im venovala samoľúby úsmev. Potom sa otočila k doktorovi, ktorý už aj otváral dvere do laboratória.
Všetci vošli a Raina ihneď zaostrila pohľad na spiacu hnedovlásku pripútanú k lôžku. Je to Ayano. Je vyblednutá a chudšia. Ruka sa jej samovoľne uzavrela do pästi. Raina sa prestala usmievať a len jej oči sa pohli smerom nadol, na jej pravú ruku zovretú do päste. Chce ňou pohnúť, no nemôže. Jej nozdry sa zväčšili od toľkého hnevu. Jej sestru už videla predtým...

"Asami! Ja som jedného postrelila! Ani neviem ako! Stačí to, že?" pribehla k nej Ayano, ktorej kapucňa klesla z jej hlavy nadol a tak bolo po skrytej identite.
Čiernovláska pomaly vstala a otočila sa k nej, "Asami tu už nie je," povedala rozhodným hlasom a na jej tvári sa zjavil zlomyseľný úsmev.

"Ste v poriadku?" ozval sa známy pokojný mužský hlas patriaci doktorovi.
"Samozrejme," odvetila automaticky a bezvýrazne pozerajúc na to dievča.
"Hm..." zamyslene si prstami prešiel po briadke, "Chvíľu vás budeme pozorovať či sa niečo nezmení. Potrebujeme si byť istí, že máte dostatočnú kontrolu nad týmto telom."
"A čo som pokusný králik?! Nestačí vám tá chvíľa tu? Naozaj nemáte nič zaujímavejšieho na robote?!" vyštekla naňho venujúc mu zazerajúci bezcitný pohľad, pričom gestikulovala s jednou rukou. Tú druhú má neustále v tej istej polohe.
"Je to dôležité a robím to pre vás, moja drahá. Vydržte to a nakoniec bude telo len vaše," vysvetlil jej s pokojným úsmevom na perách a spolu s mužmi odišli z izby.
Raina mu na to nič nepovedala, len očami prečesávala miestnosť a ihneď zachytila kamery nachádzajúce sa vo všetkých rohoch miestnosti. Nakoniec venovala pohľad spiacej Ayano a v tom mimovoľne urobila krok vpred. Nechápavo sa pozrela na svoje nohy, no hneď po tom hlavu opäť vystrela, aby nebolo nič poznať.
Pohla sa teda sama k nej a sadla si. Musí to vyzerať, že má plnú kontrolu.
Ale ale... naša Raina má problémy?
Čiernovláska zamračene hľadela pred seba. Ty budeš mať problém, ak nesklapneš a nevypadneš.
Naozaj? Ja budem mať problém? Pozri sa na moju päsť a skús ju uvoľniť. Potom uvidíme, kto tu bude mať problém. Asamin hlas zaznel sebavedome a nakoniec, priam pobavene.
Raina sklopila pohľad k pästi položenej na jej stehne, ktorú si zakrývala ľavou rukou. Zo všetkých síl sa snažila uvoľniť ruku, no nemohla. Mierne ju striaslo, už-už chcela zaťať zuby, no ovládla sa, pretože ju práve pozoruje ten premotivovaný doktor aj s jeho tímom.
Snaha sa cení, no niekedy to nestačí. Ozvala sa Asami.
Strč sa!
Vyskúšame, čo urobíš, keď si podržím aj tú druhú ruku? Vyzvala ju sebavedome pravá ,,majiteľka" tela.
Že sa vôbec opovažuješ... skús porozmýšľať nad tým, akú mám moc ovládať tvoje telo... Už si sa tam predsa dostala.

Čiernovláska jej ľahkým kopom vyrazila zbraň z rúk a potom kopla aj do Ayano, aby sa jej zbavila. Hnedovláska dopadla silno na zem, pričom si narazila hlavu a upadla do bezvedomia.
Nakoniec sa otočila k tým ostatným, ktorí bežia práve k nej, aby ju zastavili. Bez zbytočného premýšľania zdvihla ruky, v ktorých ešte stále drží pištole a namierila ich na Haka a Kohaka.
"Asami, bojuj s ňou!" skríkol Haku a už išiel spraviť prvý krok, keď spravila prvý krok ona.
"Nepokúšaj šťastie," zavrčala.
"Čo sa to s tebou stalo?" spýtal sa jej Hajime zmätene a pomaly sa blížil k nej ako zmyslov zbavený.
Kohaku sledoval celú situáciu a pri pohľade na vlastnú neter zaváhal. Nechce ju zabiť, no musí ju odzbrojiť. Musí si uvedomiť, že to nie je jeho neter, ale je to práve tá druhá. Ak by ju aspoň postrelil...V hlave sa mu vynorili spomienky na to, keď bola ešte dieťa. Potriasol hlavou. Potrebuje sa sústrediť. Nesmie myslieť na to, čo bolo.
"Zopakujem to posledný krát," namierila pištol z Kohaka naňho, "Asami... tu... nie... je..." pomaly zopakovala a veľmi rozzúrene, pričom očami sledovala sem-tam aj Ayano, ktorá leží na zemi v bezvedomí.
Haku sa snažil k nej pomaly sa dostať, pričom pokojne rozprával, prihováral sa k nej, no nezaberalo to. Má zbraň, oni tiež, no zabiť ju nechcú, lebo vedia, že Asami tam stále niekde je. Je to ich rodina a nedokážu ju ani len postreliť.
V tom zastavili za ňou dve čierne autá, avšak než sa stihla otočiť, nasadili jej tmavé vrece, zbrane jej vytrhli z rúk a pocítila ako ju hodili do auta. Začula niekoľko výstrelov a následne na to niečo alebo niekoho vedľa nej hodili do auta. Neustále sa mrvila a snažila sa z toho dostať, no nezaberalo to. Nie je vystrašená, je nahnevaná a rozzúrená. Ak by zabila čo i len jedného člena, možno by jej pomohlo si podmaniť celé telo na trvalo.
Netrvalo dlho a pocítila silný tlak, akoby ju niekto držal za nohu, potom ju niečo pichlo do nohy a jej oči zaliala tma.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama