Protector - 11. kapitola - Návrat

27. prosince 2017 v 16:19 | Saya Mi

Čiernovlasá žena sa začala pomaly prebúdzať a jej oči zalialo ostré svetlo.
Chvíľu trvalo než si zvykla, preto si rukou tienila.
Pomaly sa posadila a uvedomila si, že sedí na posteli a okrem tej sa v miestnosti nenachádza nič. Žiadny iný nábytok, žiadne okno. Len dvere a tie sú rovnako biele ako celá miestnosť aj s posteľou. Zvedavými očami si neustále premeriavala a prezerala celú miestnosť. Cíti sa dezorientovane. V tom si uvedomila, že si ešte stále tieni rukou, avšak na svetlo si už zvykla a tak ruku stiahla. Práve v tej chvíli si uvedomila, že nie je napojená na žiadne prístroje.To dáva zmysel, keďže okrem postele tu nič iné nie je.
Venuje len krátky pohľad bielej nočnej košeli, ktorú má na sebe a nakoniec sa zahľadí pred seba. Kde to je? Ako sa sem dostala? Kde sú ostatní? Čo sa stalo?
Po chvíli si spomenula na to, ako zastrelila tých dvoch mužov, ktorí ohrozovali ich životy. Jej zreničky sa rozšírili a začala sťažka dýchať. Opäť sa začala obzerať po miestnosti, no tento krát nervózne. Nepáči sa jej tu. Nechce tu byť. Ako dlho tu vlastne je?

"Asami?"
Ihneď sa otočila a zahľadela sa na bielovlasého muža, ktorý práve pomaly zatváral za sebou dvere, ktoré sa ihneď zamkli. Stojac na mieste uprel na ňu jeho pokojný pohľad, pričom si napravil okuliare s hrubým bielym rámom. Všimla si, že je celý v bielom, rovnako ako táto miestnosť. Z toho plášťa usúdila, že to bude pravdepodobne doktor alebo vedec. Po celý ten čas mlčala.
"Viem, že ste to vy. Dlho sme sa nerozprávali," poznamenal so zvláštnym úsmevom na perách.
"Nerozumiem," vydala zo seba nechápavo a venovala mu pritom spýtavý pohľad.
"S Rainou som sa rozprával veľakrát," začal rozprávať, pričom nakoniec spravil pomalý krok vpred, "Je to žena plná energie," veľmi pomalými krokmi sa začal presúvať k jej posteli a jeho pokojný výraz sa začal meniť na neidentifikovateľný.
"Kto je...?"
"Raina?" zopakoval a zasmial sa, "Naozaj to neviete, moja milá?" naklonil hlavu na bok a pomaly si sadol na kraj postele.
"Nie.." vydýchla.
"Raina je tá druhá polovica vašej osobnosti."
V tom ju zamrazilo a oči sa jej automaticky rozšírili. Nie, to nemôže byť pravda. Raina začala zanikať a nezostávalo jej veľa času. Haku sa jej venoval, rozprával sa s ňou. Má vedomosti z oblasti psychológie a psychiatrie. On vedel, čo robí.
Prečo ju tak nazýva? Oni ju tak nenazývali. Nedali jej meno. Meno sa dáva žijúcej osobe s vlastnou osobnosťou. Nie tej... druhej.
Striaslo ju pri pomyslení na to, čo by sa mohlo stať keby...
"Viem, že ste z toho zmätená, avšak Raina má právo žiť. Rovnako ako aj vy," vysvetlil jej s úsmevom, ktorý jej jasne napovedal, že niečo nie je v poriadku. Preplietol si prsty na rukách pozerajúc jej do tváre, "Má svojskú a veľmi odlišnú osobnosť. Veľmi silnú osobnosť."
"Ona.."
"Raina," opravil ju ráznejšie, pričom jeho výraz bol vážny, avšak o niekoľko sekúnd sa upokojil a opäť sa jeho ústa začali rozširovať do toho netypického úsmevu.
"Ona," zasyčala a zamračila sa naňho. Potom sa zhlboka nadýchla a snažila sa to všetko čo najrýchlejšie spracovať, aj keď je to všetko na ňu príliš, "...je omylom môjho otca. Ona je tu navyše. Toto," rukami ukázala na seba, "je moje telo, moja osobnosť, moja duša," dodala ráznejšie, no za to s maximálnou istotou.
"A predsa je stále s nami. Myslíte si, že je to náhoda?" spýtal sa jej a nadvihol pri tom obočie.
Asami zareagovala len prostredníctvom toho, že tomu zvláštnemu staršiemu mužovi venovala zamračený pohľad.
Bielovlasý muž sa k nej mierne naklonil a šepol, "Je to osud."
Nenechala sa odbiť a tak sa aj ona mierne k nemu naklonila, "Daj sa liečiť, ty magor," zavrčala a nakoniec sa vystrela.
"Tak tvoja slabá stránka vystrkuje rohy, Raina?" začal sa tak smiať, až sa mierne nakláňal dopredu a dozadu.
Asami to už nevydržala. Pocítila ten známy adrenalín. Ten známy hnev. Avšak ten hnev a aj ten adrenalín patrí len a len jej. Cíti to.
Vyskočila z postele, chytila pod krk toho starca a treskla ním o najbližšiu, v tomto prípade bočnú, stenu. Nezdvihla ho nad seba, no za to jeho krk silne zvierala. Uvedomuje si, že tá sila je dávno preč. Ale, ona má vlastnú silu a tá jej postačí na to, aby tomuto dedovi nakopala zadok a vykrútila mu pri tom krk. Bielovlasý muž sa triasol, ledva na ňu hľadel a snažil sa dýchať, čo sa mu vôbec nedarilo a tak sem tam vydal bolestný kŕčovitý pazvuk.
Vie, že sa brániť nemôže, jeho ruky mu ovisli úplne. Asami ho prebodávala očami plné hnevu. Pery má pri tom pevne stisnuté. Jasne mu naznačila, kto tu má moc.
Po chvíli vtrhli do miestnosti štyria muži v čiernych oblekoch, ktorí ihneď schytili Asami, buchli ju o posteľ a každý pri tom zachytil jednu jej končatinu. Bielovlasý muž sa snažil pri tom pozviechať, až nakoniec vstal, pričom si mierne pošúchal ubolený krk. Snažil sa vydať zo seba čokoľvek, avšak nemohol. Z vrecka vytiahol injekciu, mierne ňou prstom poklepkal pozerajúc na hrot, z ktorého vytreskla priesvitná tekutina. Asami nevenoval ani len jediný pohľad, len sa zameral na jej ruku.
Čiernovláska sa snažila zo všetkých síl, no nedokázala odrovnať štyroch mužov, ktorí sa správali tak akoby to bola bežná vec. Sú pripravení a veľmi pokojní. Vyzerá to tak, že to nie je prvý krát. Aj keď, možno sa jej to len zdá.
Keď pocítila injekciu a následne na to jej vybratie, muži ju pustili a v tom im venovala prekvapený pohľad. Pomaličky sa posadila na posteli pozerajúc na všetkých okolo seba, ktorých začínalo byť v miestnosti čoraz viac a viac. Až potom si uvedomila, ako veľmi sa jej točí hlava. Chytila sa za ňu, pretože pocítila pichľavú bolesť v zadnej časti hlavy, až nakoniec upadla do bezvedomia.

O niekoľko hodín neskôr
"Raina? Raina, počujete ma?" oslovil ju ten známy starší mužský hlas patriaci jej osobnému lekárovi.
Čiernovláska sa pomaly posadila na posteľ a rukami si pretrela tvár. Potom sa zahľadela na muža, ktorý ju pred chvíľou oslovil, "Dobre ste si pokecali, Tanaka?" spýtala sa ho uštipačným tónom v hlase.
Tanaka mierne nadvihol obočie a na jeho tvári sa zjavil milý úsmev, "Žiarlite?"
"Nemám dôvod," odvrkla pozerajúc mu priamo do očí, "Prečo si to urobil?" spýtala sa ho tvrdo, akoby ho vyzvala na súboj.
"Potrebujem dôkladne poznať obidve, aby sme mohli spraviť pokrok," vysvetlil jej pokojne a nakoniec si sadol na kraj postele.
"Pokroky robím, tak na čo to šaškovanie?" tento krát nadvihla obočie ona.
"Nerád vám to hovorím, moja drahá, ale pôvodne patrí telo Asami. Tvorí pôvodné vnútro, tvorí jadro," začal jej vysvetľovať, pričom si preplietol prsty na rukách. Pohľad z nej nespustil ani len na sekundu, "Je veľa vrstiev, ktorými sa musíte prebrodiť, aby ste boli VY tá prvá," zdôraznil.
Raina naňho prižmúrila oči, "Už som sa dostala dostatočne ďaleko."
"Samozrejme. Ste výnimočná. Ste silná. Zrodili ste sa pre veľké veci. Chcem, aby bol váš návrat trvalý," poznamenal so širokým úsmevom na perách, očami ju priam hltal.
"S tým súhlasím," odvetila sebavedome a venovala mu povýšenecký pohľad.
Tanakovi nevadí jej správanie, vychutnáva si tú chvíľu v jej prítomnosti. "Mali by ste vidieť vašich známych. Je to ďalší krok vpred," oznámil jej s vážnejším tónom v hlase.
"Jej známych?" prekrížila si ruky na hrudi, "Prečo?" vyštekla.
"Je to otázka spomienok, emócií a pocitov."
"Ach, tie uplakané reči o citoch..." zvolala bezvýrazne a otrávene pri tom prevrátila očami, "Prečo o tých "známych" sa dozvedám až teraz? Po takom dlhom čase?"
"Nebolo vhodné vám o nich rozprávať skôr. Stále tu nie ste sama," vysvetlil jej jednoducho.
"S kým budem mať tú česť?" spýtala sa ho ironicky. Veľa vecí, ktoré jej rozprával, ju nezaujímajú. Zaujíma ju len to, ako sa zbaviť tej pôvodnej pijavice. Kontrola sa jej vrátila, tak nech to stojí za to. Už dávno si niekoho nepodala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama