Protector - 1. kapitola - Rozlúčka

27. prosince 2017 v 15:47 | Saya Mi

Predošlé udalosti:
"Keď už sme tu konečne všetci..." začal starší muž, pri čom každému venoval svoj vážny pohľad. "...za posledné dva roky sme stratili troch profesionálnych členov nášho týmu. Bola to skutočne veľká strata a práve preto som sa rozhodol, že prijmem nového člena, ktorý prešiel všetkými skúškami, aby sa sem dostal," vysvetlil im veľmi pomaly očakávajúc, že ho čoskoro zahrnú rôznymi otázkami.
"Nového člena?! Kohaku, zbláznil si sa?!" ozvala sa Asami prekvapene a vrčiac buchla päsťou po stole až tak, že sa celý zatriasol.
"Odkiaľ je?" ozvala sa Erin ignorujúc Asamine správanie.
"Každý z vás tohto člena príjme, či už sa vám to páči alebo nie," zahrmel Kohaku zazerajúc po Asami. "Tento muž pochádza z Osaky a bližšie informácie vám poviem počas jeho príchodu sem," dopovedal, pri čom skúmal každého pohľad.

Obaja vošli a ocitli sa pred ostatnými členmi týmu. "Chlapci, toto je nový člen nášho týmu. Volá sa Hajime, má 20 rokov a bol pokusom na zvýšenie energie v tele. Jeho nová schopnosť sa neustále rozvíja a taktiež je veľmi dobrý v bojových umeniach ako aj my ostatní." Oboznámil ich Kohaku vážnym tónom v hlase, pri čom očami pomaly prechádzal po každom z nich.

Haku celý čas pozoroval Hajimeho. "Aj ty si o nej myslíš, že je chladná?" potichu sa ho opýtal, aby ho ostatní nepočuli. Videl, že situácia sa upokojila a všetci medzi sebou viedli bežné rozhovory.
"Už počas boja sa mi potvrdilo, že to tak nie je." Hajime si pritom sadol za barový pult.

V tom Asami využila príležitosť a zabodla katanu do Hisashiho. Jej oči boli plné pomsty, nenávisti a hnevu. Neustále vrčala, no v tom sa jej oči rozšírili prekvapene pozerajúc pred seba.
"Asami!" skríkla Erin.
"Čo sa deje!" zakričal Haku a bežali k nej. Hajime v momente bol pri nej a videl, ako jej Hisashi stihol zabodnúť nôž do hrude. Z Asaminých úst sa vyliala krv, ktorá jej stekala po brade.

Starší muž sa prechádzal po obývacej miestnosti zamyslene hľadiac pred seba. V ruke stískal fotografiu, na ktorú sa po chvíli pozrel. Jedno menšie čiernovlasé dievčatko sa škerilo a držalo za ruku ďalšie hnedovlasé dievčatko staršie od nej, po druhom boku malo pri sebe malého hnedovlasého chlapca, ktorý držal za ruku čiernovlásku, no ich oči boli rovnakej tmavohnedej farby a ich vyškerené úsmevy identické. Za nimi stál mladý usmievavý sympatický muž so stredne dlhými čiernymi vlasmi. Kohaku sa chcel usmiať, no nedarilo sa mu to. Sťažka vydýchol, položil fotografiu na stôl a sadol si. Tvár si zaboril do dlaní a zadržal čo i len náznak smutnej emócie. V jeho hlave vládol neustále chaos. Myšlienky sa brodili medzi ďalšie a vytvárali kruh, z ktorého sa nedalo len tak ľahko vyjsť.

Vstal a pobral sa k zrkadlu. Jeho tvár bola ešte viac zvráskavená ako predtým. Jeho pery boli stisnuté, oči bez života. Napravil si pomaličky čierny oblek. Najprv čiernu kravatu a potom sako. Odvrátil od seba pohľad a pobral sa k dverám, na ktorých prahu stála žena v stredne dlhých čiernych šatách, ktorej červené vlasy už viac neboli také žiarivé ako kedysi. Človek by zapochyboval, že mala niekedy inú farbu ako čiernu. Upravila si dlhé rukávy, no tmavohnedé oči z bývalého vodcu nespúšťala.
"Erin." Oslovil ju a mierne sa uklonil.
"Kohaku." Gesto mu opätovala a jej vážny výraz sa pri tom nezmenil. Rukami prešla po jej hustých čiernych krátkych vlasoch. Kratšia ofinka do boku opticky zmenšovala jej guľatú tvár. Tento nový a jednoduchý účes jej veľmi pristane a omladzuje ju. Kto by to bol povedal, že toto útle žieňa má už 28 rokov.
"Vidím, že s tvojou liečbou lekári postúpili." Poznamenal prezerajúc si farbu jej vlasov, očí a útlejšiu postavu.
"Áno." Prikývla hľadiac mu do jeho ustarostenej zvráskavenej tváre.
Obaja sa pobrali von z budovy, cestou ich sprevádzalo len klopkanie, ktoré vydávali Erinine lesklé čierne lodičky. Nechceli sa rozprávať o tom, čo sa stalo a kam práve idú. Obaja vedia to isté a to, ako to pociťujú, si nechali pre seba. Na čo zaťažovať druhých.
Nastúpili do čierneho auta, ktoré v momente odišlo.

Prítomnosť:
Niekoľko ľudí stálo nad telami dvojičiek Ichira a Hikara. Kohaku s Erin sa po chvíli posadili na zem. Satoshi a Tatsuo stáli neďaleko a ich kamenné pohľady hľadeli pred seba.
Záchranný tým našiel telá dvojičiek po tom, ako sa budova rozpadla. Boli v katastrofálnom stave a preto boli odhalené len ich tváre. Všetci sa posadili pred ich kolegami dúfajúc, že ich duše sa zrodili v nových telách maličkých novorodencov. Väčšina z prítomných sú *budhisti, niektoré staršie generácie *šintoisti. Pohrebný obrad prebehol tak, ako kázali prastaré tradície. Človek, ktorý sa venoval tejto činnosti, očistil telá dvojičiek spolu s pomocníkom, pričom potichu šepkali slová na znak pokoja. Erinin výraz bol kamenný, no neubránila sa slzám. Kohaku si potichu povzdychol a Satoshi a Tatsuo nešťastne hľadeli pred seba. Hajime, ktorý sedel v druhej rade medzi Erin a Kohakom, sa tváril nahnevane, ale zároveň sklamane. Všetci dúfali do poslednej chvíle, že je aspoň malá šanca na objavenie živých dvojičiek. Mýlili sa. Rodičia Ichira a Hikara sedeli v prvej rade a slzy im neustále stekali po lícach. Staršia zvráskavená žena, ktorej husté biele vlasy mala uviazané do elegantného drdolu každú chvíľu vyťahovala vreckovku, aby zmiernila nával sĺz. Jej manžel sklopil pohľad k zemi a zavrel oči. Museli sa zmieriť s tým, že ich deti už neuvidia. Zostávajú v ich spomienkach a srdci.
Nikto z prítomných nevnímal okolie. Dokonca nezaregistrovali ani len to jemné šuchotanie dverí do strany. Do miestnosti vošla osoba celá v čiernom. Neunúvala sa si dať dole plášť s kapucňou. Táto neznáma osoba si sadla na zem hneď vedľa vysúvacích dverí a hľadela pred seba. Do tváre nebolo vidieť kvôli dlhej kapucni. Ruky skrývali kožené čierne rukavice.
Obrad sa schyľoval ku koncu, kde telá dvojičiek spálili v príslušnom zariadení. Po miestnosti sa ozýval plač rodičov dvojičiek a Erinine tiché vzlyky. Po chvíli sa všetci uklonili tak, že sa rukami dotkli zeme. Osoba v čiernom plášti urobila presne to isté.
Po chvíli sa všetci pozviechali zo zeme a postupne odchádzali preč. Neznáma osoba odišla ako prvá, nemal si ju kto všimnúť.
Ako poslední z budovy vyšli rodičia dvojičiek, s ktorými sa všetci slušne rozlúčili. Hajime bol ako v tranze.

"Hajime, Haku je nezvestný a telo Asami sa doteraz nenašlo. Asami bude označená za mŕtvu podľa vypočúvania svedkov. Chcel som ti to povedať ako prvý, aby si sa pripravil na najhoršiu variantu." Oznámil mu Kohaku vyrovnane, i keď vo vnútri cítil niečo iné.
"To je nemožné. Ako to že nenašli jej telo?! Mnohí z nás ju videli umierať!" zvolal rozhnevane a začal zhlboka dýchať.
Kohaku sa pomaly začal prechádzať po nemocničnej izbe a zastal pri okne. "Je to záhada, no dôkazy sú nezvratné. V jej stave nebola schopná uniknúť, krátko pred zrútením budovy bola údajne mŕtva." Odvetil skleslo a sklopil pohľad.
"Telá vedcov sa našli, tak prečo nie jej?! A kde je, do pekla, Haku?! Zradca jeden!" kričal tmavovlasý muž zúrivo a stisol ruky do pästí. Najradšej by vstal z nemocničného lôžka a niečo urobil, no žiaľ, telo mal prislabé na to, aby bol schopný niečo robiť.
Starší muž sa naňho prudko otočil a zamračil sa. "Haku musel mať dôvod na to, keď urýchlene opustil miestnosť, v ktorej sa bojovalo. Som presvedčený o tom, že nás nezradil." Vysvetlil drsnejším tónom v hlase a jeho výraz sa nezmenil. "Mal by si si pospať, Hajime. Si slabý a potrebuješ byť pripravený na zajtrajšie testy, ktoré ti tu spravia, aby sa mohli popasovať i s tvojim pokusom, ktorý na tebe robil vedec. Všetci ste na tom rovnako a každý sa vyrovnáva s tým, čo sa niektorým stalo." Dodal tichším hlasom a po chvíli odišiel bez toho, že by sa s ním čo i len rozlúčil alebo venoval mu pohľad.

Vysvetlivky:
*Budhizmus: Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhistické učenie ukazuje cestu k prebudeniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus znovuzrodzovania.
*Šintoizmus: Šintoizmus alebo "šintó" je pôvodné národné náboženstvo Japoncov polyteistého rázu, ktoré vychádza z pôvodných tradícií. V šintoizme sa uctievajú božstvá "kami". Každá vec prírody môže mať svoje "kami", napríklad hory, rieky, stromy, vietor, ale aj Slnko (Amaterasu) a pod. Šintoizmus verí, že ľudská duša je večná a prebýva vo forme ducha "Kami". No neprideľuje sa jej podstatná existencia. Miesta, kde sa takýto duch zdržiava, sa spomínajú ako "mimosvety".
Spojitosť Budhizmu a Šintoizmu: Budhizmus a Šintoizmus patria medzi najrozšírenejšie systémy/náboženstvá/smery v Japonsku. Na šintoizmus mal vplyv budhizmus, ba dochádzalo až k symbiotickému prelínaniu sa týchto dvoch smerov/náboženstiev. Dnes je šintoizmus spolu s budhizmom hlavným smerom/náboženstvom Japonska.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama