Killers - 9. kapitola - Útok

27. prosince 2017 v 15:25 | Saya Mi

"Sú to dvojičky?"
"Nie."
"Akú majú spojitosť?"
"Ako vieš, že majú spojitosť?"
"Takže majú."
"No a?"
"Ale..."
"Nevypytuj sa ma na takéto debility, lebo práve šoférujem toto auto a potrebujeme sa dostať čo najrýchlejšie na miesto, aby sme to zneškodnili, tak daj pokoj!" zavrčala nahnevane zamračene hľadiac na cestu. Dupla na plyn, až sa skoro Hajime slinou zadrhol. Keď boli na mieste v časti Minato v Tokyu, vybehli z auta a pokračovali pešo. Po chvíli spomalili a začali sa okolo seba obzerať. Začínal fúkať čoraz viac a viac silnejší vietor. V okolí nebolo nikoho. Všetko bolo spustošené, ľudia boli na bezpečnejších miestach. Asami zboku hľadela na okolie. Hajime sa od nej len o kúsok vzdialil a s prižmúrenými očami hľadel do neznáma.
"Prekvapenie!" spoza Hajimeho chrbta sa vynoril protivník, ktoré ho v momente začal škrtiť. Mladý chlapec vypleštil oči a snažil sa z toho čo najrýchlejšie dostať. Keď mu Asami bola na blízku, za nohu ju schytil ďalší muž, ktorý ju od nich odhodil čo najďalej. Asami dopadla na zem, až jej vyhŕkli slzy. Nemohla sa hýbať. Akokoľvek sa snažila, nemohla sa hýbať. Hajimemu dochádzal kyslík a bol čoraz slabší a slabší.

Ichiro a Hikaru sa nachádzali na kraji Tokya. Situáciu mali spočiatku pod kontrolou, no sily boli príliš vyrovnané. Bojové techniky celej skupiny boli na veľmi vysokej úrovni, ale to neznamená, že protivník nebol na tej istej, dokonca na vyššej. A čo tieto dvojičky prekvapilo? Bojujú s dvojičkami ženami, ktorým by najradšej vytrhli jazyk. Na to, že sú ženy, majú ohromnú silu. Z časti by sa to dalo porovnať s Asami, ale tá pri boji zbytočne nerapotala.

Tatsuo a Kohaku, ktorí sa nachádzali v Chyiode v Tokyu, to nemali tiež jednoduché. Mali protivníkov muža a ženu, ktorí mali zaujímavé sfarbenie očí. Červená farba v rôznych odtieňoch. Akoby im svietili oči. Ale najhoršia vec bola tá, že ich bojové techniky boli takmer rovnaké a dokonca vylepšené ako tie ich. A po čase každému dochádzajú sily.

Erin a Satoshi, ktorí už boli na odchode z Shinjuku v Tokyu, boli jediní, ktorí svojich protivníkov zvládli ľavou zadnou. Mali predsa typ B, ktorý patrí medzi najjednoduchšie typy. A začalo ich znepokojovať, že sa im ešte nikto neozval.

Asami sa snažila pohnúť, ale niečo jej v tom bránilo. Nemohla sa ani len pozrieť na to, ako je na tom jej kolega. Vysoký svalnatý čiernovlasý muž, ktorý mal jazvu cez oko až pri kútiku úst, sa uškrnul na Asami a začal sa pomaly prechádzať okolo nej. "Konečne ťa niekto skolil. Som rád, že sa mi dožičilo takej šance." Asami navreli žili na spánkoch a krku tak, akoby mali prasknúť. Hajime sa vytrhol zo zovretia, ihneď vytiahol katanu a zaútočil na svojho protivníka.
"Si celkom rýchly, chlapče. Ale aj tak sa nehodíš práve na takýto štýl boja." Poznamenal vysoký muž s bielymi krátkymi vlasmi. Hajime na to nereagoval a odskočil dozadu.
Čiernovlasý muž si pri tom čupol k Asami. "Tak čo, kráska. Čo urobíš teraz, ha?" spýtal sa jej posmešne a z vrecka vytiahol zabalenú injekciu. Asami na to bezvýrazne hľadela a jej oči sa začali meniť. Naberali silnú modrú svietiacu farbu, no po chvíli sa jej zreničky začali rozširovať. Zovrela ruky do pästí. "Keby ste to tu večne neterorizovali, tak by sme sa nemuseli dopracovať až sem." Zavrčal jej do ucha a v tom ho schytila pod krk a v momente sa s ním postavila. Mala už takmer celé očné bielka čierne. Jej zuby sa začali meniť na tesáky. Nechty jej narástli do silných pazúrov. Počas tohto procesu Asami zaskučala od bolesti. Pri raste tesákov a pazúrov jej začala z nich tiecť krv. Jej protivník vystrašene na ňu hľadel a snažil sa jej zbaviť. Strach postupne napádal celé jeho telo. Túto ženskú v takomto stave ešte nevidel. A nebol jediný. Hajime vypleštil oči, keď videl, čo sa deje s Asami. Ale Hajimeho protivník len využil jeho nesústredenosť a vrazil mu tak, že dopadol na zem. Z ruky mu pri páde vyletela katana a dopadla o niekoľko metrov ďalej. Asami zrevala na svojho protivníka, zmenila sa na nepoznanie. Jej vyrovnané chladné správanie sa zmenilo na agresívne. Svojho protivníka tak silno hodila o zem, až začal vykašliavať krv a prosil o milosť. Nemohol spustiť pohľad z jej desivých očí. Asami naňho vycerila zuby, z ktorých ešte tiekli kvapky krvi a začala mu čoraz viac a viac stláčať krk. Hajime ihneď vstal a rozutekal sa k svojej katane, ktorú zdrapol do rúk a vrazil ju protivníkovi do nohy. Potom z nej vytiahol katanu, keď videl, že ďalej nevládze. Potom sa rozutekal za Asami, pričom si katanu vložil do puzdra na boku.
"Asami!" zakričal po nej a pevne ju chytil za boky. Tmavovlasé dievča len zrevalo a snažilo sa udusiť protivníka, ktorý sa už ani len nepokúšal o vlastnú záchranu. "Nesmieš ho zabiť! Počuješ?! Nie je to správne! Nemáme právo niekomu vziať život! Každý si o ňom rozhoduje sám!" vrieskal jej do ucha a nakoniec sa mu podarilo ju odtrhnúť od protivníka, ktorý sa snažil rozdýchať jeho záchvat. Hajime ju potom pustil a urobil niekoľko krokov dozadu. Asami sa pomaly otočila, bolo len počuť jemný vánok a jej tiché vrčanie. Bola takmer celá od krvi. Hajime sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Pochopil, prečo sa niektorí čudovali, keď ho dali do dvojice s Asami. Haku bol asi jediný človek, ktorý ju dokázal udržať na uzde. A ako bonus, je jej skutočný priateľ. V tom začala pípať vysielačka. Asami sa skrčila na útok a vycerila na Hajimeho zuby. Hajime sa snažil zachovať pokoj a tak pomaly zdvihol vysielačku, ktorú si priložil k tvári.
"Ichiro a Hikaru... v sektore..." zvuky boli tlmené, signál bohvieaký nebol. No Hajime pochopil a vypol. Nakoniec sa pomaly blížil k Asami. Tá znervóznela ešte viac a keď sa k nemu chcela rozutekať, Hajime ju silno objal. Asamine čierne oči plné nenávisti sa zmenili na... zmätené. Chcela vrčať, ale nemohla, chcela zabíjať, ale nemohla, chcela pomstu, no v tomto momente by to nedokázala. Niečo ju držalo späť.
"Ichiro a Hikaru sú na tom zle, Asami. Potrebujú pomoc." Zašepkal jej do ucha. Asami sa silno nadýchla a vydýchla. Hajime ju pustil dúfajúc, že ju upokojil, aj keď bol zázrak už len to, že stojí a nič nerobí. Mladý chlapec sa obzeral po okolí a ani si nevšimol, kedy zmizli tí dvaja záhadní muži. V tom zacítil jej ruku na jeho krku. "Ty vieš, že to nie je správne. Nechceš to urobiť." Povedal jej čo najpokojnejšie ako len vedel. Obaja si hľadeli navzájom do očí. Vycerila naňho zuby. "Prosím." Vydal ledva zo seba, keď cítil, že mu pomaly, ale isto stláča krk. Neodvrátil od nej pohľad ani na chvíľu. Čiernovláska zrýchlene dýchala a bola čoraz zmätenejšia. Hajime ju prebodával vážnym pohľadom, aj keď ledva dýchal. Po chvíli sa začal tlak uvoľňovať a chlapec prekvapene zažmurkal. Nakoniec ho pustila, no jej stav sa nemenil. Asami ho potom schmatla a utekala s ním preč. "Čo..." nedokončil, keď videl že zrýchlene dýcha, akoby sa snažila nájsť stopu. Jej fyzický stav sa vôbec nezmenil, no za to už presne vedela, kde sa ich kolegovia nachádzajú. V diaľke zazreli známe dve rovnako vyzerajúce postavy, no nespomalili, ba dokonca ešte viac zrýchlili.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama