Killers - 2. kapitola - Privítanie

27. prosince 2017 v 14:55 | Saya Mi

Asami sa otočila k rozzúrenej červenovláske a uškrnula sa. "Nedostaneš ma tam ani násilím, Erin. Vzdaj to."
"Ty si taká... taká...!" nedopovedala vetu a od toľkých nervov sa začala triasť, pri čom ruky zovrela do pästí. Asami len nadvihla obočie a prekrížila si ruky na hrudi. "...bezcitná podlá mrcha!"
"Vďaka za kompliment, dlho som taký nedostala." Odvrkla Asami a jej vážny výraz na tvári sa vôbec nezmenil.
"Grrr!!!" vydala zo seba, otočila sa na opätku a dupotavými krokmi odišla z jej izby.

Vodca skupiny práve ukazoval novému členovi miestnosti. V ich podzemí bolo veľa chodbičiek a každá z nich viedla do určitej miestnosti. Vošli do prvej miestnosti, kde bola kuchyňa a jedáleň, ktoré sa veľmi spájali s tradíciami. Miestnosť sa hmýrila prírodnými farbami, medzi nimi prevyšovali rôzne odtiene hnedej a zelenej. Keď pokračovali ďalej v prehliadke miestností, nový člen začínal byť prekvapený čoraz viac a viac. Ďalšia miestnosť bola ošetrovňa a zároveň slúžila na testy. Pri mnohých miestnostiach sa príliš nepozastavovali, keďže väčšina z nich boli izby členov. Okolie pôsobilo tajomne a ten starší vysoký, ale za to mocný muž nerozprával to, čo nemusel. Všetko, čo povedal, bolo jasné, zrozumiteľné a stručné. Kohaku pôsobil vážne, no bol prístupný okoliu. Keď dopovedal niekoľko dôležitých informácií, chytil sa za briadku a prstami po nej zamyslene prešiel. Jeho tmavohnedými očami občas zboku pozrel na toho mladého chlapca, ktorý bol plný očakávaní. Tak, ako sa tomu chlapcovi zdal Kohaku byť iný, rovnako to pociťoval aj samotný Kohaku voči novému členovi.

"Spoločné miestnosti a plány si videl. Teraz ťa zoznámim s tvojimi novými partnermi." Povedal Kohaku mladému čiernovlasému chlapcovi ukazujúc okolo nich.
"Ďakujem, že ste ma prijali." Ozval sa chlapec po chvíli ticha a zvedavými očami skúmal okolie.
"Prešiel si skúškami, ktoré hocikto nespraví. Zaslúžiš si to. Svojím spôsobom..." tie posledné dve slová radšej zamrmlal a otvoril dvere do siene. Obaja vošli a ocitli sa pred ostatnými členmi týmu. "Chlapci, toto je nový člen nášho týmu. Volá sa Hajime, má 20 rokov a bol pokusom na zvýšenie energie v tele. Jeho nová schopnosť sa neustále rozvíja a taktiež je veľmi dobrý v bojových umeniach ako aj my ostatní." Oboznámil ich Kohaku vážnym tónom v hlase, pri čom očami pomaly prechádzal po každom z nich. Keď si všimol, že dvaja členovia chýbajú, zamračil sa. Od Asami sa to dalo čakať, ale od Erin? V tom do siene vtrhla zadychčaná Erin, ktorá všetkým venovala svoj ospravedlňujúci pohľad.
"Pardon! Prepáčte! Ja som... ja..." nedokončila vetu, keď si všimla mladého chlapca, ktorý stál vedľa Kohaka. Fúha... vypleštila oči na chlapca, ale po chvíli sa spamätala, vystrela sa a odkašľala si. Erin málokedy takto reaguje, ale predsa len, je to nový člen a nie je na zahodenie. 20 ročný vysoký muž s tmavohnedými hustými vlasmi, takmer do čierna siahajúcimi po krk, široké ramená, telo vypracované, ale nie príliš, no na jeho postavu to sedí skvelo. Jeho oči majú akoby dva odtiene hnedej a jeho pery nie sú príliš úzke, ale za to ani príliš plné. Erin jej všímavosť niekedy nedáva na sebe poznať, ale vidí, že nový člen je príťažlivý, ale aj dobrý v boji. Konečne niečo príjemné. Nikto jej na to koktanie nič nepovedal. "Tak ja..." zamrmlala a pribehla k ostatným členom.
Všetci členovia boli pomerne dosť vysokí a väčšine hľadel takmer priamo do tváre, keďže jeho výška sa príliš nelíšila. Jediný, kto bol výnimkou, bola červenovláska.
"To je Satoshi." Ukázal Kohaku na chlapca s blond rozstrapatenými krátkymi vlasmi, ktorý stál na kraji. Hajime si nemohol nevšimnúť jeho zvláštny vytetovaný symbol na pravom boku krku. Zdalo sa, že to bol veľmi starý znak, ktorý pochádza z Číny. Používaný veľmi nie je a známy už vôbec nie. Chlapec mu kývol hlavou bez zbytočných emócií. Pôsobil neutrálne, no skúmal ho jeho bledými sivými očami, z ktorých je ťažko niečo vyčítať. Priľahlejšie tričko zvýrazňovalo jeho vypracované telo. Ak by nevedel, že patrí do týmu, povedal by, že je to nejaký športovec. Oblečenie ich veľmi neprezradzovalo, keďže každý člen bol oblečený, ako doma. Výnimky boli oči a sfarbenie vlasov. Boli to hlavné znaky, ktoré prezradzovali na členoch, že prešli rukami vedcov a to zanechá stopu.
"Tatsuo." Ukázal na červenovlasého chlapca, ktorý mierne zdvihol ruku na pozdrav. Tento nový kolega pôsobil priateľskejšie, no predsa si držal odstup. Bol menej svalnatejší ako Satoshi, no pôsobil pomerne sebavedome. Pozeral naňho jeho bledohnedými očami. Taký odtieň hnedej ešte Hajime nevidel.
"Haku." Predstavil hnedovlasého chlapca v bielom plášti, ktorý sa naňho priateľsky pousmial a prezeral si ho jeho tmavohnedými očami, ktoré pôsobili, akoby boli čierne. Jeho telo má len náznaky toho, že sa venuje športu.
"Dvojičky Ichiro a Hikaru." Ukázal na chlapcov s bledohnedými vlasmi, ktorí by mohli byť od Hajima len o rok starší. Ťažko ich rozoznať. Jediná výhoda je, že Ichiro má dlhšie vlasy spojené do konského chvosta a užšie pery, no jeho brat má krátke vlasy a pery plnšie.
"Nazdár." Obaja ho hromadne pozdravili a zaškerili sa pri tom, tak, že im ledva bolo vidieť do ich hnedých očí.
"Erin." Ukázal na nižšie dievča, ktorej husté červené vlasy boli vyčesané do extravagantného účesu. Sklonilo hlavu na pozdrav a jej bledohnedé oči sa stretli s tými jeho. Na jej tvári sa pohrával priateľský úsmev.
"A kde je..." začal Kohaku a očami prečesával miestnosť.
"Tam." Zašomrala Erin bezvýrazne a hlavou kývla za nich. Všetci členovia sa pozreli na osobu, ktorá stála vo dverách. Kohaku s Hajimom sa otočili a zazreli nízke dievča, ktorej bledá tvár bola vážna a bledo modré oči také chladné, že niektorých pri jej pohľade striaslo. No predsa v nich bol schopný vidieť niečo, čomu zatiaľ nerozumie. Hajime si nemohol nevšimnúť jej dlhé havranie vlasy posplietané do divokého účesu. V rýchlosti si premeral jej čierne priľahlé domáce oblečenie, ktoré zvýrazňovalo jej ženské krivky. Nedávala na sebe toho poznať. Pôsobila rovnako chladne a nevydala zo seba ani hláska, len svoj pohľad zabodávala do nového člena.
"To je Asami. Najmladšia členka nášho týmu." Odkašľal si pri tom a znervóznel ešte viac, keď videl, ako sa tvári.
"Rád vás všetkých spoznávam. Dúfam, že vám budem užitočný." Povedal Hajime priateľským tónom v hlase a na každého člena sa pousmial.
"Budeš užitočný, keď sa nám nebudeš pliesť do práce." Ozvala sa Asami tým jej typickým drzým tónom v hlase. Hajime sa na ňu prekvapene pozrel. Takéto privítanie nečakal.
"Asami!" zahriakol ju Kohaku nervózne.
"Nepočúvaj ju, Hajime. Každý dobrý chlap sa nám zíde." Ozvala sa Erin s úškrnom.
"Bude lepšie, keď ju budeš ignorovať." Ozval sa Satoshi a prekrížil si ruky na hrudi.
"Neber ju vážne." Ozvali sa dvojičky a povzbudzujúco sa naňho usmiali. Kohaku sa na ostatných vďačne pozrel.
"Hm..." vydala zo seba Asami, otočila sa im chrbtom a už len boli počuť jej kroky, ktoré boli čoraz tlmenejšie.
"Eh... tak poď, Hajime! Ukážem ti, kde budeš spať." Povedal mu Kohaku a potľapkal ho po pleci.
"Dobre." Prikývol a obaja sa vybrali preč z miestnosti.

"Tá sa nezmení." Zahundral Satoshi zamračene.
"Mali by sme mu to vysvetliť." Ozvala sa Erin zamyslene.
"Nie je čo vysvetľovať." Zahrmel Tatsuo.
"Magori." Zafrflala Erin a prevrátila očami.
"Všimli ste si ako sa tváril, keď si všimol ako zareagovala?" ozval sa Ichiro. Všetky pohľady sa zamerali naňho, okrem jeho brata. V tom mu Erin pleskla po hlave.
"Au!" chytil sa za hlavu a nechápavo sa na ňu pozrel. Po chvíli sa po celej sieni ozývali Satoshiho a Tatsuove smiechy. Erin sa naklonila dopredu, aby na nich videla. Keď obaja zacítili jej pohľad, snažili sa upokojiť.
"Pozri Erin, vyzerá byť fajn, ale bude si musieť zvyknúť na Asamine správanie." Vysvetlil jej Haku jednoducho, akoby to nič nebolo.
"Zobuďte sa, idioti." Zavrčala na všetkých a už len bolo počuť ako treskla dverami.
"Typická žena. S Asami je schopná sa tak pohádať ako nikto z nás, ale zároveň si ju zastáva. Je toto normálne?! Kto im má rozumieť." Zahundral Hikaru a zamračene pozrel na dvere, v ktorých zmizla.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. května 2018 v 18:01 | Reagovat

"Boli to hlavné znaky, ktoré prezradzovali na členoch, že prešli rukami vedcov a to zanechá stopu."
Táto veta sa mi mrte páči, dobre sa mi to čítalo. Celá kapitolka bola pôsobivá.
Asami sa mi páči už teraz, je to zaujímavá postava, taká tlčhuba čo mám rada :D
"Typická žena. S Asami je schopná sa tak pohádať ako nikto z nás, ale zároveň si ju zastáva. Je toto normálne?!" to je dokonalá veta :D to poznám aj sama na sebe :D

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 28. května 2018 v 23:46 | Reagovat

[1]: Och, som veľmi rada, že ťa z kapitolky oslovili takéto časti. ♥
Asami je teda zaujímavá postava. :) Uvidíš neskôr. O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama