Killers - 14. kapitola - Prekvapenie

27. prosince 2017 v 15:36 | Saya Mi

"Asami..." oslovil ju opatrne. Čiernovláska sa naňho pozrela. Keď sa ich pohľady stretli, hovorili za všetko. Obaja začali byť pokojnejší a ani si neuvedomili, kedy sa chytili za ruky a preplietli si prsty. Zvláštne. Jeden dotyk stačí na to, aby telom i dušou prešla neprekonateľná energia. Haku ich mlčky a nenápadne pozoroval a začal si niečo zapisovať. Všetci pri tom vošli do budovy, kde boli samé chodby do rôznych strán. Budova nebola bohvieako osvetlená, ale nakoniec natrafili na výťah, ktorým sa zviezli dole. Išli do podzemia. Keď vystúpili, natrafili na viacerých protivníkov.
"Vy tu čo robíte?!" zvreskol jeden z nich.
"To by sme sa skôr my mali spýtať vás!" odvetil Kohaku nahnevane.
"Čo?" ozvala sa neznáma žena s hustými čiernymi vlasmi.
Obidve skupiny na seba nechápavo hľadeli.
"Tak moment, prečo ste tu?" ozval sa jeden z mužov.
"Aby sme sa zbavili tých, ktorí terorizujú Japonsko." Sykla Asami.
Haku pozoroval celú situáciu.
"A vy?" nadvihla obočie Erin.
"My sme tu pre to isté, čo aj vy." Vydal len zo seba ďalší z mužov. Nastalo hrobové ticho. Čo to má znamenať?! Večne medzi nimi prebiehali boje. A teraz sú tu pre to isté? Naozaj boli všetci doteraz takí tupí a neuvedomili si, že všetkým ide o jedno a to isté? Haku po chvíli vypleštil oči a všetkému pochopil.
V tom začuli neznáme tlmené zvuky. Bez slova sa všetci vybrali za nimi. V tom Hajime išiel pomalšie.
"Prečo spomaľuješ?" potichu sa ho spýtala Asami a obaja zastali.
"Musíš si dávať na seba pozor, dobre?" povedal nervózne. V tom sa pustili a stáli presne oproti sebe. Hajime sa zahľadel na malé čiernovlasé opäť modrooké dievča, ktoré naňho prekvapene pozeralo.
"Nemám samovražedné sklony." Vydala len zo seba neustále naňho pozerajúc.
"Ach." Povzdychol si a podišiel k nej bližšie. "Ty si taká maličká a ešte k tomu si sa ešte len dnes zobudila a..."
"...nabrala dostatok sily na to, aby som vám pomohla." Dokončila a pousmiala sa. Neustále si hľadeli navzájom do očí. Nachádzali v nich niečo, čo dávno obaja nemali. Nakoniec k sebe podišli tak blízko, že sa objímali. Asamino srdce sa rozbúchalo na plné obrátky. Hajime sa nadýchol jej sladkastej kvetinovej vône. Po chvíli sa od seba pomaly odtiahli, až sa jemne dotkli lícami. Hajimeho tvár nabrala miernu červenú farbu. Asami sa zhlboka nadýchla a vydýchla, až sa nakoniec "prebrala".
"Ale, až taká malá zas nie som." Zafrflala, prižmúrila oči a prekrížila si ruky na hrudi.
Hajime sa zasmial. "Ale predsa len, o hlavu som vyšší."
"Hm..." prikývla a jej úsmev sa pomaly, ale isto, začal vytrácať z tváre. "Mali by sme ísť." Spustila ruky, sklopila pohľad k zemi a obaja sa pobrali za ostatnými.

Všetci prišli až na koniec chodby, kde boli obrovské dvere. Pomaly ich otvorili a vošli dnu. Nachádzali sa v obrovskej miestnosti, ktorá im veľmi pripomínala laboratórium, len dva krát väčšie. Všetko bolo bledé, prístroje, sedenie, podlaha, steny. Prevažovala hlavne biela farba. V tom vyšiel spoza tých obrovských prístrojov starší muž v bielom plášti. Nakoniec sa k nim otočil a na tvári mal diabolský úškrn.
"Vítam vás, moji milí! Chýbal som vám?"
"Ty si... Toyuka Teru..." ozval sa jeden zo skupiny, s ktorou sa Kohakova skupina stretla na chodbe.
"To je..." nedokončil Hajime, len naňho neveriacky hľadel.
"Kto je to?" šepla Asami.
"Vedec, ktorý na mne robil pokusy." Zamrmlal. V tom prichádzali ostatní vedci. Všetci boli v bielych plášťoch a len sa usmievali. Kohakova skupina a tá druhá podišli bližšie a neverili vlastným očiam. Asami vypleštila oči.
"Chýbal som ti, dcérka?" ozval sa jeden z vedcov.
Asami vypliešťala naňho oči a jej žalúdok sa tak pomrvil, že mala chuť ho vypľuť. Hneď po tom zacítila nesmiernu bolesť v srdci. Je to on. Je to naozaj on. "Hisashi..." vydala len zo seba. Nikto nevedel, čo má robiť. Niektorí sa občas pomrvili, iní boli v strehu.
"Čo to má znamenať?!" spýtal sa Kohaku rozzúrene.
"Haku vám to vysvetlí." Ozval sa ďalší z vedcov.
"Celý čas to bola iba hra. Vytvorili dve skupiny na to, aby sme sa navzájom zničili a v boji nevedome terorizovali Japonsko. Ale prečo? Ako to, že žiješ? Iruta Takeshi..." povedal Haku rázne.
Vedci sa len zasmiali. "Aby sme predsa vedeli, ktoré pokusy sa nám podarili a ktoré nie. Preto sme vytvorili organizáciu, ktorá podporuje skupiny, ktoré sa snažia zabrániť terorizovaniu. A všetko sa nám podarilo. Haku, vidím, že mi pokus nakoniec vyšiel. Ako tak pozerám, rozmery tvojej hlavy sú nadpriemerne. Máš obrovské vedomosti, ktoré by mi veľmi pomohli k rozvoju."
Jeden zo starších mužov podišiel bližšie k skupinám a začal si ich prezerať. "Zaujímavé... pozerať sa na vaše zmätené, nenávistné, či prekvapené pohľady." Nakoniec sa otočil a vrátil sa naspäť k ostatným vedcom.
"Tí mladí majú veľký potenciál." Povedal jeden z vedcov. Ostatní jeho kolegovia postupne prikývli a občas si niečo zamrmlali.
"Neprišli sme sem preto, aby sme počúvali vaše bezvýznamné reči." Zavrčala Asami a postavila sa pred Kohakom a ostatnými.
"Takto sa správaš k svojmu otcovi?" nadvihol jedno obočie Asamin otec a začal sa uškŕňať tak, že na tvári mu vybehlo mnoho vrások. Vyzeral zle. Bol stredne vysoký, plnoštíhly, jeho tvár zvráskavená, nenávistné tmavohnedé oči, úzke pery, nos široký a krátky, vlasy takmer žiadne. Výzor o človeku nepovie toľko ako to, čo z človeka vyžaruje. V prípade Asaminho otca oboje spolu súviselo.
"Kto povedal, že to bolo adresované len tebe." Odvrkla Asami.
"Nenecháme vás, aby ste nami aj naďalej manipulovali!" zakričal mladý muž z vedľajšej skupiny.
"Ako ste mohli spraviť niečo také zákerné a postaviť nás proti sebe?!" ozvala sa jedna z dvojičiek, ktoré bojovali s Ichirom a Hikarom.
"Som veľmi zvedavý, či nás vy vôbec dokážete zastaviť. Po tom všetkom, čo ste pre nás robili a naivne ste si mysleli, že robíte správnu vec..." nedokončil jeden z vedcov a rozosmiali sa. Lenže ich prejav rozzúril mnoho ľudí, ktorí boli v miestnosti. Postupne sa začali približovať bližšie k vedcom, ktorí ihneď pochopili, k čomu to vedie. Vedci zišli pomaly z dvoch schodov a urobili niekoľko krokov k nim. Dalo sa očakávať, že to skončí bojom. Na jednej strane boli ľudia, ktorí polovicu ich života boli vedení k bojovaniu a zabíjaniu zlých, na druhej strane boli vedci, ktorým išlo len o ich záujmy nehľadiac na to, až kam ďaleko ich "sny" zašli. Všetci vedeli, že sa to konečne po toľkých rokoch musí skončiť.
"Vieš, moja milá Asami, tvoja matka si večne myslela, že bude z nás jedna veľká šťastná rodina." Začal Asamin otec, ktorý sa začal prechádzať okolo nej. Asami stála na mieste ako prikovaná a len hľadela chladne pred seba. Snažila sa ovládať, no nepredpokladala, že toho podliaka ešte uvidí. V tom začula smiech. "Kto by to bol povedal, že jej naivný sen prekazí taká rýchla smrť?" Nikto v miestnosti ani len nešuchol. Všetci poznali Asami, keďže patrila medzi najsilnejších a najobávanejších. "Tvoja matka sa bránila, ale osud to nachystal tak, aby som tú hru ukončil ja." Ledva dokončil vetu a už len zacítil katanu pri jeho krku. Asami mu hľadela priamo do očí. Nevydala zo seba ani len hlások. Prebodávala ho jej nenávistným chladným pohľadom. Pochopila, čo jej týmito vetami naznačoval. To on zabil jej matku. To on rozbil celú rodinu. On je to monštrum, ktoré treba zničiť. "Mala by si si dávať lepší pozor..." nedokončil, v momente vytiahol katanu, ktorou jej chcel švihnúť po bruchu, no Asami v momente odskočila predpokladajúc jeho reakciu.
"Nemal by si podceňovať moje schopnosti. A moju rodinu, moju matku...! Si do úst neber." Zavrčala mu do ucha, keď sa k nemu v neskutočnej rýchlosti priblížila. Potom ho od seba odsotila katanou a obaja odskočili. V miestnosti nastal obrovský boj. Všetci sa vrhli na vedcov, s ktorými neľútostne bojovali. Rozhovory k ničomu neviedli. Asami švihala katanou do rôznych uhlov a strán, bola neskutočne rýchla. Jej otec bol spočiatku prekvapený, no nenechal sa odradiť. Na to, že boli vedci oveľa starší, mali dobré bojové techniky a ich reflexy neboli tiež spomalené. V miestnosti sa ozývali zvuky mečov a občas bojové pokriky, či hlasné zavrčanie. Erin skolila ako prvá svojho vedca spolu s mužom z druhej skupiny. Asaki Kirua padol na zem a jeho oči zaliala temnota.
"My sme ho..." "zabili." Dokončila Erin pozerajúc na mŕtve Kiruove telo.
"Ako sa voláš?" zdvihla pohľad smerom k mužovi.
"Zero. A ty?" spýtavo na ňu hľadel.
"Erin." Snažila sa naňho usmiať, ale nepodarilo sa jej to. Stále bola zmätená z toho, čo práve vykonali.
"Mali by sme sa toho tela zbaviť." Vytrhol ju z jej myšlienkových pochodov Zero. Červenovlasá žena len na to prikývla a snažili sa dostať preč z boja, aby ostatným nezavadzali. Nikto si ich nevšímal. Každý bol zamestnaný protivníkom a napätá atmosféra sa vôbec nezmenila. Niektorí postupne skolili a porazili vedcov, až zostali tí najhorší. Asami dopadla na zem a jej otec sa rozosmial.
"Asami!" skríkol Hajime, ktorý mal svoj boj za sebou a rozbehol sa k nej. Čiernovlasé dievča sa posadilo, rýchlo otočila k nemu hlavu a v tom zastal.
"Nezabudni na to, čo som ti povedala." Povedala rázne a prebodávala ho jej svetlými modrými očami. Haku sa nenápadne k nim priblížil a sledoval situáciu. Asami je v prechodnom stave zmeny. Nesmie tomu ďalej dovoliť, aby sa zmenila ešte viac. Inak bude oslabená úplne. Nie len to. Asami vstala a priskočila k Hisashimu tak, že mu katanou švihla po hrudi. Hisashi skríkol, no nevzdával sa. Kohaku s viacerými ešte bojovali, podaktorí sa pridali. Hajime sa nakoniec pripojil k Asami, keďže ho Hisashi do toho zavliekol. Schytil Hajimeho tak, že keby a čo i len trochu pohol, je po ňom. Obklopovali ho dve katany. Asami ticho vrčala. Bojovník má mať po boku jednu katanu, ktorá patrí len a len jemu. Nie dve a bojovať nefér. Hisashiho plán zmarila tým, že mu katanou švihla po nohe, ktorú mal takmer celú odkrytú, keďže stál obkročmo. Po miestnosti sa ozýval vreskot. Poskokovia, ktorí patrili vedcom, si všimli, čo sa deje a tak v momente sa pridali k nim. Nedali sa rozoznať, všetci boli v bielom, ich tváre boli neidentifikovateľné, boli ako vojaci na baterky bez duše a vlastných názorov, či myšlienok. Ledva tie monštrá zdolali, až nakoniec prišiel koniec. Asami bola celá od krvi a Hisashi tiež. Pustili sa do seba. Kopali, udierali, švihali katanami. Asami viac krát zaklonila hlavu, keďže Hisashiho triky boli občas nepredvídateľné. Viac krát ho udrela do hlavy a do brucha, bola takmer ako stroj. Žily mala navreté na spánkoch a vrčala. Hisashi to prestal zvládať a keď sa snažil od nich dostať, Hajime ho potkol a z rúk mu padli katany na zem. Hajime ich v momente ďaleko odkopol. V tom Asami...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama