Crazy Life - 7. kapitola - Prvý krok dopredu

27. prosince 2017 v 17:06 | Saya Mi

...O dva mesiace neskôr...
"Ďakujem, že si ma odprevadila domov, Miya." Ozval sa známy energetický hlas v mobile.
"Bez problémov." Povedala s úsmevom, pri čom neustále pokračovala v ceste.
"Si si istá, že to prejdeš sama domov?" spýtal sa jej ustarostený hlas.
"Ayana, už len pár domov aj jedna odbočka, a budem doma. To zvládnem." Odvetila bezstarostne.
"Ale dovtedy budeme volať! Áno? Výborne! Volávajú ti? Kto z nich najviac? A dali ste už niekedy aj videohovor? A kedy prídu?" zasypala ju toľkými otázkami, že Miya nevedela, kde začať.
"Eh, no každý deň... a... pár krát sme mali videohovor... a... čo si sa to ešte pýtala?" spýtala sa jej zmäteným hlasom a druhou rukou, ktorú mala voľnú, sa poškriabala vzadu na hlave.
Ayana sa rozosmiala. "Ty si vážne mimo. Kto z nich ti najviac voláva a kedy prídu?"
"No po väčšine Reita a potom aj Kai a Uruha, ak nespí... Ale pri konci sa pridá aj Ruki a Aoi, občas. A neviem kedy prídu. Povedali, že sa ozvú." Vykoktala zo seba a začala sa nenápadne obzerať po okolí. Odrazu zacítila niekoho pohľad na nej. Zastala a obzrela za seba. V tom videla ako sa tieň neznámej osoby vzďaľuje od nej.
"Miya? Miya! Si tu? Stalo sa niečo?" zakričal do telefónu piskľavý hlas.
Hnedovláska potriasla hlavou a zrýchlila. "Eh, áno. Som tu, prepáč."
"Čo sa stalo?" vyzvedala.
"Zdalo sa mi, že niekoho vidím." Povedala tichším hlasom a odľahlo jej, keď sa približovala k domu.
"Keby niečo, tak krič a utekaj, ako o život!"
"Otváram bránku od nášho domu, už je to fajn." Povedala pokojnejším hlasom.
"Chvalabohu." Vzdychla si Ayana.
"Končím, uvidíme sa, tak dobrú noc." A obidve zložili. Keď podišla k dverám, mala nutkanie sa za seba pozrieť, ale nenazbierala toľko odvahy. Čo najrýchlejšie ako len vedela, otvorila dvere, v momente vošla a zamkla za sebou. Oprela sa o dvere a zhlboka si vydýchla.

"Som doma!" zakričala tak, aby ju ostatní počuli.
"Ahoj Miya, aký si mala deň?" privítala ju staršia hnedovlasá žena s milým úsmevom.
"Ubehaný, ako zvyčajne, mami. V práci sme mali toho dosť a potom nás Haruo a Miko zavolali do baru." zhrnula celý svoj deň do dvoch jednoduchých viet a vyzula sa pri tom.
"A tí vaši noví kamaráti kam zdúchli?" objavil sa vo dverách do kuchyne starší muž, ktorý bol od nich o hlavu vyšší.
"Sú na turné, oci. Už ste sa ma to raz pýtali." Odvetila im so smiechom.
"Ach.. aha. Prepáč, v poslednej dobe mám toho veľa." Ospravedlňujúco sa na ňu pozrel. Hneď na to zaznela Miyina známa zvučka na mobile. Pozrela na display a potom naspäť na svojich rodičov.
"To je Reita, tak ja idem hore."
"Nezabudni ho pozdraviť od nás." Povedali takmer zborovo. Miya sa pri schodoch otočila a prikývla.

...O týždeň neskôr...
Za sporákom varila nižšia žena s tmavohnedými vlasmi, ktoré siahali po koniec jej krku. Z jej činnosti ju vytrhlo známe zvonenie z vonku. V momente vypla sporák a pobrala sa na chodbu, kde otvorila dvere von. Za bránkou zahliadla mladého muža s páskou cez nos a s menším výbuchom na hlave. "Reita?" oslovila ho spýtavým hlasom.
"Dobré ráno, pani Teruko." Pozdravil ju s úsmevom. Staršia žena sa medzi tým pobrala k bránke.
"Teba vždy spoznám podľa tej pásky, ktorú nosievaš." Povedala celá vysmiata a otvorila mu bránku.
"To viacerí. A prosím vás, je Miya doma?" zvedavo sa jej spýtal, keď sa blížili k ich domu.
"Áno je, hneď ti ju zavolám. Tak poď ďalej." Rukou mu naznačila, aby vkročil dnu. Keď obaja vošli na chodbu, Miyina matka za ním zatvorila dvere.
"Prepáčte, že vyrušujem." Povedal slušne, tak ako je u nich zvykom.
Tmavovláska vybehla po pár schodoch, až sa nakoniec zastavila. "Miya! Niekto za tebou prišiel!" zakričala na ňu tak, aby ju počula.
"Ách... už idem, mami..." zatiahla ospalým hlasom. Staršia žena nakoniec zbehla po schodoch dole, pousmiala sa na Reitu, a vošla do kuchyne. O chvíľu bolo len počuť pomalé šuchtavé kroky. Nakoniec zazrel nižšie ospalé hnedovlasé dievča, ktoré pozeralo s privretými očami do zeme. Jednou rukou si upravila ramienko na jej nočnej košeli. Keď zišla z posledného schodu, s privretými očami sa pozrela na muža stojaceho oproti nej.
"Reita?!" vydala zo seba až tak, že jej hlas preskočil. Vypleštila naňho oči.
Muž s páskou cez nos si ju celú prezrel a jeho úsmev sa rozšíril od ucha k uchu. "To je tvoje celé privítanie?" spýtal sa jej smutnejším hlasom.
Šok! Hotový šok! Keby som vedela, že prišiel, tak by som nenabehla v krátkej nočnej košeli, plus s bonusom mojim výbuchom na hlave! Z myšlienok ju vytrhli niečie ruky na jej chrbte. Hneď na to mu objatie opätovala a nakoniec sa na seba obaja pozreli. "Rád by som ti ukázal jedno miesto." Oznámil jej vážnym tónom v hlase.
"Dám sa do poriadku a môžeme ísť. Tak poď." chytila ho za zápästie a viedla ho hore schodmi priamo do jej izby. "O chvíľu sa vrátim." Zamrmlala a pri tom si vyťahovala zo skrine veci. Reita si medzi tým sadol na jej posteľ. Ani sa nenazdal a Miya zdúchla spolu s jej vecami. Ako si tak prezeral jej izbu, pohľad sa mu zastavil na fotografiách, ktoré boli na jednej z jej nižších skriniek. Pomaly vstal a podišiel k nim bližšie. Prekvapene zažmurkal, keď medzi nimi našiel fotky z ich spoločných stretnutí. Našiel tam všetkých členov ich skupiny a Ayana s ich partiou neboli výnimkou. Jeho pohľad padol na ich prvú spoločnú fotografiu. Zoširoka sa usmial a chytil ju do rúk.
"Rei...?" oslovil ho známy milý ženský hlas. Dobre som počul ako ma oslovila? Otočil sa za hlasom a všimol si, že stojí vo dverách, pri čom vypliešťa naňho oči. "...ta." dokončila a začervenala sa. Muž s páskou cez nos sa zasmial. "Mimochodom, ktorú fotku si pozeráš?" zvedavo sa ho spýtala, no nečakala na jeho odpoveď a podišla bližšie k nemu, aby videla, kto na nej je. My dvaja.. Reita si len nervózne odkašľal a položil ju naspäť. Miya sa naňho s úsmevom zahľadela. Zacítil jej pohľad a otočil hlavu k nej. "Deje sa niečo?" Vysmiata hnedovláska na to len pokrútila hlavou.

Onedlho obaja nastúpili do Reitovho auta. Budú to skoro tri mesiace od toho, ako sa to stalo po koncerte. Netušila som, že by sa mne mohlo niečo také stať. Nepozerám sa na nich len ako na členov známej skupiny. Pozerám sa na nich ako na dobrých priateľov. Miya sa nenápadne pozrela na Reitu pozerajúceho na cestu. Zvláštny pocit. Ani sa nenazdala a obaja vystúpili z auta. Reita ju viedol cez park, pri čom pohľad venoval len a len jej. "Celú cestu si nič nehovorila, stalo sa niečo?" spýtal sa jej ustarostene.
"Ou, nie! Nie, len som premýšľala nad tým, čo sa všetko udialo po vašom koncerte, vtedy..." Vyhŕklo z nej, ani sama nevedela ako.
"Po našom koncerte? Chceš tým povedať, čo sa udialo po našom náraze." Povedal pobaveným hlasom a v tom sa Miya rozosmiala.
"Presne tak som to myslela." Pritakala už pokojnejším hlasom, až nastalo ticho. Reita ju zaviedol na miesto, z ktorého bol vidieť úžasný výhľad na časť mesta. Miya urobila pár krokov dopredu a vyjavene hľadela na výhľad.
"Páči sa ti?" podišiel pri tom k nej bližšie a zozadu priložil ruky na jej boky, po ktorých pomaly prešiel až dopredu. Miyine srdce sa rozbúchalo na plné obrátky a snažila sa zo seba dostať aspoň jedno slovo.
"Veľ...mi." odvetila trhaným hlasom. Reita znervóznel, keď videl jej reakciu. Dobrá? Či zlá reakcia? Miya, vieš ako sa volá takáto tvoja reakcia? Vieš. A vieš čo to znamená? Že si do toho padla úplne. Ďalej nedokážem odolávať. Zhlboka sa nadýchla a rukami sa dotkla tých jeho až si nakoniec s ním preplietla prsty. V jej bruchu sa z toho diali neskutočné veci. Odrazu zacítila Reitove líce a kúsok pásky, ktoré sa dotýkalo toho jej. Pomaly vydýchla.
"Veľmi si mi chýbala." Ozval sa po chvíli ticha. Miya pri tom zacítila, ako sa časť jeho tváre otočila k nej. Hnedovláska sa k nemu otočila celým telom tak, že sa o seba čelami opierali.
"Rei...ta." vydala ledva zo seba a obaja si navzájom hľadeli na tú istú vec. Pery. Nedokázala to v sebe aj naďalej potláčať, na to ho má príliš rada, keby len rada. Obaja mierne natočili hlavy a jemne sa dotkli perami. Dotyk sa začal meniť v jemný dlhý bozk. Miyine ruky prešli po jeho chrbte priamo k vlasom. Reita si ju pritiahol čo najbližšie k sebe, akoby chcel naznačiť, že je len a len jeho. Nikoho iného. Obaja natočili hlavy do druhých opačných smerov, pri čom ich pery začali byť žiadostivejšie. Po chvíli sa ovládli a mierne sa od seba odtiahli.
"Ľúbim ťa." Povedal tak láskyplne, že Miya mala pocit, ako by sa jej rozbúchané srdce ozývalo po celom okolí.
"Aj ja teba ľúbim." Vydala zo seba so širokým úsmevom a pri tom mu rukou veľmi jemne pohladila líce, aj napriek tomu, že časť pokrývala páska. Je to tak. Dostala to zo seba a odľahlo jej.

...O niekoľko hodín neskôr...
Všetky pohľady sa zamerali na otvárajúce sa dvere.
"Zdravím." Vykuklo spoza nich malé vysmiate hnedovlasé dievča.
"Miya!" vykríkol Kai šťastne.
"Koča malé!" ozval sa Uruha s úsmevom. Aoi s Rukim už išli niečo povedať, no nastalo hrobové ticho, keď obaja s Reitom vošli dovnútra ruka v ruke. Po chvíli bolo len počuť, ako sa dvere zatvorili. Reita nadvihol jedno obočie, keď videl ich prekvapené výrazy.
"To čo?" vyhŕklo z Uruhu.
"Jéj, vy dvaja ste spolu?" spýtal sa ich Aoi milým tónom v hlase.
"Odkedy?" vydal zo seba Kai.
"Hodíte sa k sebe." Poznamenal Ruki zamyslene.
"Od dnes." Odvetil Reita spokojným hlasom.
"Ale nemení to fakt, že..." zatiahol Kai šibalsky a mierne vrazil do Miyi až tak, že sa s Reitom pustili. "...ťa objímem!" dokončil nevinným hláskom. Hneď na to bolo začuť, ako sa Miya zasmiala a objatie mu opätovala. Keď ju Kai pustil, nasledovalo privítanie s Uruhom a ostatnými členmi.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama