Crazy Life - 5. kapitola - Hľadanie ukončené

27. prosince 2017 v 17:01 | Saya Mi

"Ách, to muselo byť neskutočne romantické." Zatiahla Ayana zasnene.
Miya sa pri tom prezliekla a zboku sa na ňu zahľadela. "He?" vydala zo seba nechápavo a podala jej oblečenie pre čašníčky.
Ayana po nej zazrela a zobrala si oblečenie. "To, že si stretla Reitu! Keď ste sa na seba zahľadeli, vymenili si pohľady, keď ti podal ruku..." zapišťala nadšene a začala sa pomaly prezliekať.
Miya si na ten okamih ihneď spomenula a začervenala sa. No hneď po tom sa uvedomila a jej tvár chytila normálnu farbu. "Nechápem čo môže byť romantické na tom, keď dezorientovaný hybrid narazí do sympatického chlapa a ešte pred ním surovo zdrhne." Povedala bezvýrazne a dala si jednu ruku vbok, ako to vždy robieva.
"Nepodceňuj sa! Keď utekal za tebou, tak mal asi na to nejaký dôvod, nie?" spýtala sa jej zamyslene.
"Kto vie? Aj tak nechápem, ako ťa táto téma môže stále baviť, keď už sú od toho dva týždne." Povedala s povzdychom a prekrížila si ruky na hrudi.
"Možno ťa stále hľadá." Povzbudivo sa na ňu usmiala, keď už bola kompletne prezlečená.
"Vráť sa na zem, Ayana. Som realista." Odvrkla podráždenejšie ako obvykle, otočila sa jej chrbtom a vrhla sa do práce. "Skôr pesimista." Zašomrala si čiernovláska popod nos tak, aby to nepočula a vyšla zo šatne.

Kai hľadel privretými očami na cestu, až sa nakoniec oprel o sedadlo.
"Vidím, že chytáš Uruhov zvyk." Poznamenal Reita s úškrnom, keď videl Kaia, ako sa chystá na spánok.
V tom sa jeho kolega prebudil a začal sa obzerať okolo seba. "Už tam budeme?" zvedavo sa ho spýtal.
"O chvíľu." Zamrmlal.
"Konečne." Vzdychol si. Reita na to nič nepovedal, len mlčky hľadel pred seba. O chvíľu to nasmeroval do pravej strany. Keď Kai zacítil, že zabáčajú, spozornel. Ani sa nenazdal a auto zastalo. Obaja bez slova vystúpili. "Thajská kuchyňa Meguro Geuchai." Prečítal Kai nápis nad reštauráciou a otočil sa k Reitovi, ktorý stál pri aute ako stĺp. "Reita?" oslovil ho opatrne a nadvihol obočie. Muž s páskou cez nos sa vrátil do reality a pobral sa do reštaurácie. Kai ho ihneď nasledoval.
"Dobrý deň, čo si želáte?" milo sa ich spýtala tmavovlasá žena, ktorá mohla mať okolo štyridsiatky.
"Dobrý deň, nepracuje u vás jedno z týchto dievčat?" slušne sa jej prihovoril Reita a fotografiu položil na pult.
Žena si ju zobrala a prezrela si dievčatá. Medzi tým sa vedľa nej pristavil jej kolega, ktorý mohol byť len o niekoľko rokov starší ako ona. "Och, tieto dve dievčatá poznáme. Pravidelne každú stredu a piatok chodievajú k nám po práci." Ozvala sa po chvíli ticha.
"Áno, sú veľmi milé." Pritakal jej kolega s úsmevom.
Reita s Kaiom si pri ich odpovediach vymenili víťazoslávne pohľady. "A neviete náhodou kde pracujú?" zvedavo sa ich spýtal Reita, keď im znova venoval jeho pohľad.
"Pracujú v jednej Talianskej kuchyni pri metre." Odvetila im žena a podala Reitovi naspäť fotku. "Určite to nájdete. Stačí ak vyjdete na hlavnú cestu, vyberiete sa po pravej strane a tam uvidíte väčšiu sklenú reštauráciu." Vysvetlil im starší muž veľmi milo a ochotne. "Mimochodom, pracujú každý deň okrem víkendov od jedenástej doobeda do pätnástej poobede, takže by ste ich mali ešte zastihnúť." Dodala žena celá vysmiata od ucha k uchu.
"Ďakujeme vám veľmi pekne. Veľmi ste nám pomohli a prepáčte, že sme vyrušovali." Vďačne sa na nich pozreli a mierne sa im poklonili tak, ako je u nich zvykom. Pracovníci sa im taktiež poklonili. Keď Reita s Kaiom odchádzali z obchodu, všimli si, že niekoľko mladých ľudí po nich veľavýznamne pozeralo, aj napriek tomu, že tí dvaja nemali na sebe žiaden make-up, keďže bývajú zmachlení len pred médiami.

Ayana si zapísala do bloku zákazníkovu objednávku a nakoniec sa mu mierne poklonila. Pohľad jej padol na obrovskú sklenú stenu, cez ktorú bolo vidieť von. Zazrela tam dve postavy stojace pred reštauráciou. Nie sú to snáď... Vypleštila na nich oči, ale keď sa jej pohľad stretol s jedným z nich, ihneď sa pobrala do kuchyne, kde nechala objednávku. Po chvíli vyšla a pohľad uprela na Miyu, ktorá pracovala tak, že si ani nevšimla, že ich niekto pozoruje. Potom sa pozrela na hodiny, ktoré boli nad dverami do kuchyne. Každú chvíľu budú končiť. Miya medzi tým prešla okolo nej a niekoľko objednávok nechala v kuchyni. "Ayana?" zamávala jej pred očami, keď sa vrátila naspäť. Čiernovláska potriasla hlavou a spýtavo na ňu pozrela. "Prišla Hana a Kaoru. Už môžeme ísť." Oznámila jej Miya spokojným hlasom a pousmiala sa na ňu.
"Čo? Naozaj? To už je toľko hodín? Dobre." Vyhŕklo z nej rýchlosťou svetla a spolu sa vybrali naspäť do šatne.

Kai sa pozrel na hodinky a potom naspäť na dvere, ktoré viedli do reštaurácie. "Už by mali končiť." Zamrmlal. Reita len očami prečesával celú reštauráciu. Nakoniec pohľadom "narazil" na hnedovlásku a čiernovlásku, ktoré vošli do inej miestnosti. "Uhm, práve končia." Ozval sa po chvíli ticha.

"Dnes by sme mohli niekam zájsť, Aya. Čo ty na to? Leto sa už začalo, tak by sme to mali využiť." Navrhla Miya celá vysmiata od ucha k uchu, keď vychádzali z reštaurácie.
Jej kolegyňa vypliešťala oči pred seba, zastala, a snažila sa to predýchať. "Noo..." ledva zatiahla divným tónom.
V tom Miya zastala tiež a nechápavo sa na ňu pozrela. "Deje sa niečo?"
"N-noo, a-ako sa to vezme..." vykoktala zo seba a nespúšťala z nich oči. Miya sa pozrela tým istým smerom čo ona a úsmev jej zamrzol na tvári. Nemôže uveriť vlastným očiam. To nedáva logiku. Dvaja členovia skupiny The GazettE sa práve pomaly približujú k nim. Fajn Miya, pokoj. Určite to je len náhoda. Určite už aj zabudol na to, čo sa stalo. Pomyslela si hnedovláska. Nesmiem nič hovoriť, nesmiem sa správať ako pojašený fanúšik, teda, aspoň teraz nie. Pomyslela si čiernovláska. Spolu s Ayanou začali schádzať veľmi pomaly zo schodov. Ani sa nenazdali a stáli na rovnej zemi.
"Ahoj." Začula ten známy príjemný mužský hlas. Ayanin pohľad preskakoval raz na jedného, potom na druhého, pri čom sa usmievala. Miya prekvapene hľadela na Reitu a nevedela, čo robiť. Zdrhnúť alebo zostať?
"A-ahoj, čo tu robíš?" vykoktala zo seba, až jej skoro hlas preskočil o niekoľko tónov vyššie.
"Pri našich šatniach ti niečo vypadlo." Zmohol sa zatiaľ len na tieto slová a pri tom jej podal fotografiu. V jeho tvári spoznala nervozitu, ktorá uňho panovala, aj keď tej jej sa nevyrovná. To ju prekvapilo ešte viac.
Miya pomaly zdvihla ruku a zobrala si fotku, pri čom ju pohľadom skúmala. "Toľko som sa jej nahľadala." Povedala potichu.
"Našiel ju Kai a Uruha." dodal s malým úsmevom.
Miya zamerala svoj vďačný pohľad na Kaia. "Ďakujem, naozaj ti veľmi pekne ďakujem. Táto fotka pre mňa veľa znamená. A bola by som rada, keby si to odkázal aj Uruhovi, keďže nemám možnosť mu to povedať osobne." Povedala už pokojnejším hlasom.
Kai si ju medzi tým celú premeral a jeho oči sa zastavili na jej tvári. "Rado sa stalo a odkaz odovzdám." Odvetil s priateľským úsmevom, ktorý sa mu pohrával na perách. Miya sa naňho snažila usmiať a nakoniec sa zamerala na muža s páskou cez nos.
"No... zistil som si kde pracuješ, ale... stále neviem ako sa voláš." Vydal pomaly zo seba, pri čom ju nespúšťal z očí. On si zistil, kde pracujem? Takmer cez celé mesto prišiel sem preto, aby.. aby..Kroť sa Miya.
"Volám sa Teruko Miya." Predstavila sa, snažila sa na tvári vyčariť ako taký úsmev, ale na to bola príliš nervózna. Potom ruku priložila na Ayanine plece. "A toto je Suzume Ayana." Čiernovláska bola ešte viac nadšená ako pred tým, keď začula, ako ich Miya predstavuje.
"Teší ma." Vydala zo seba vysmiata od ucha k uchu. Kai sa pri tom potichu zasmial, keď videl aká je Ayana celá bez seba.
"Nápodobne aj nás." Obaja postupne povedali.
"Miya! Ayana!" zakričal na nich známy hlas. Obidve sa naklonili do boku, aby videli, kto na nich kričí. Reita s Kaiom sa otočili dozadu.
"Už ideme, otec!" zakričala Miya naspäť. Reita sa ihneď otočil k Miyi.
"Počkaj! Ja.." začal a snažil sa nájsť tie správne slová.
Miya sa vystrela a spýtavo naňho hľadela.
"Nevyrazili by sme si do nejakého klubu? Všetci..." vydal zo seba po chvíli ticha a čakal na jej reakciu.
"To je výborný nápad! Nemyslíš, Kai? Oni dvaja sú prepojení! Miya dnes spomínala, že by sme mohli niekam zájsť." Zakričala Ayana šťastne a zazubila sa pri tom na tých dvoch.
"Prospelo by to nám všetkým." Pritakal Kai s úškrnom.
"Čože?! Vlastne hej, to nie je zlý nápad. Tak dobre, ako sa dohodneme? No, nechcem, aby na nás otec dlho čakal, tak... ja... tu je moje číslo a tak sa dohodneme." Miya rozprávala tak rýchlo a s takou dávkou nervozity, až sa jej jazyk plietol. Pri jej rozprávaní si vybrala papier a pero, a rýchlo mu napísala svoje číslo. Potom mu podala papierik. Reita na ňu zmätene hľadel, ale papierik si zobral. "Ešte raz vám ďakujem za to, že ste mi priniesli tú fotografiu, som vám za to veľmi vďačná, tak sa majte!" vyhŕklo z Miyi rýchlosťou svetla, kývla im a rýchlim krokom prešla k autu. Pri toľkom zhone si ani nevšimla, čo robí Ayana. Tá už spokojne nastúpila do auta. Ľudia, hlavne mladí, ktorí popri nich chodili, sem tam po nich pozreli, hlavne na Reitu a Kaia. Aké nečakané.

Hnedovláska v bledofialovej zamatovej krátkej nočnej košeli na ramienka stála pred zrkadlom v kúpeľni. Dočesala si mokré vlasy a dlaňami sa oprela o okraje umývadla. Čo sa to so mnou deje? Čo sa to vôbec dnes stalo? Je to vôbec možné? Je to priam neuveriteľné. Zmohla som sa na to mu dať svoje číslo, ale... Bože, Miya! O čom to ty premýšľaš?! Aspoň zistíš aký je v skutočnosti. Ale z čoho som taká nervózna?! Musím sa uvoľniť, musím sa... odreagovať. Nádych... a výdych Miya... ako pri... napríklad pri pôrode! Síce ten nemám za sebou, ale tiež sa tam robia také tie dýchacie... veci... Zahĺbila sa do vlastných myšlienok a pri tom sa zhlboka nadýchla, po chvíli zas zhlboka vydýchla. Onedlho ju z myšlienok vytrhlo zvonenie mobilu. Otočila sa za zvonením a vbehla do izby, pri čom z nočného stolíka schmatla mobil a sadla si na posteľ.
"Haló?" zatiahla ako zvyčajne.
"Miya?" oslovil ju znova ten príjemný mužský hlas.
"Áno?" spýtala sa s úsmevom, aj napriek tomu, že nevidí ako sa tvári. Takže jeho otázka nevyšla z neho len tak do luftu.
"Ktorý deň by ti teda vyhovoval?" z jeho hlasu vycítila väčšie odhodlanie a nervozita, ako by zmizla. "Mne? To by som sa mala skôr spýtať ja teba." Povedala zaskočeným hlasom.
"Hah, ja som vás predsa pozval, nie?"
"Naozaj tomu nerozumiem... Ale, v podstate máš pravdu. Čo tak zajtra?" vyhŕklo z nej, ani sama nevedela ako.
"Čomu nerozumieš, ak môžem vedieť? Zajtra? Ja budem len a len rád." Odpovedal jej na všetky otázky bez náznaku nervozity. Žiadna nervozita. Ako to ten chlap robí?! On bude rád? Výborne, aspoň teraz som sa nestrápnila.
"Zajtra budeme mať čas sa porozprávať. A v ktorom klube by sme sa stretli?" Jeho pokojný hlas začal na mňa dobre vplývať. Konečne nekoktám.
"Počul som, že Planetárium Klub je dobrý."
"Dobre teda, tak sme dohodnutí." Chcela ukončiť túto konverzáciu, aby sa do zajtra mohla dať dokopy.
"Okej, tak zatiaľ."
Ako náhle obaja zložili, Miya si zhlboka vydýchla. "To aby som do zajtra stihla zo seba spraviť aspoň z polovice človeka." Zašomrala si popod nos, zhasla svetlá, položila mobil na nočný stolík a ľahla si do postele.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.