Crazy Life - 4. kapitola - Jedno miesto

27. prosince 2017 v 16:58 | Saya Mi

Ranné lúče slnka dopadli na spiacu Miyu. Onedlho sa začala pomaly zobúdzať a s privretými očami sa zahľadela na strop. Bol to len sen. Z myšlienok ju vytrhlo zvonenie mobilu. Miya sa horko ťažko načiahla za mobilom, ale zdvihla to. "Haló?" zatiahla ospalým hlasom.
"Dobré ráno! Je desať hodín! Chcem ti oznámiť, že to, čo sa ti prihodilo, nebol sen! Ako vidíš, sľub som dodržala a zavolala som ti presne o desiatej!" Povedala Ayana energetickým hlasom. V tom sa Miya náhle posadila a s vypleštenými očami pozerala pred seba. "ČOŽE?!" vykríkla na celú izbu.

...O dva týždne neskôr...
"Ruki, dnes nemáme žiadne fotenie?" spýtal sa ho Reita zvedavo.
"Čo sa deje? V posledných dňoch neustále niekam lietaš. Dnes nemáme žiadne fotenie." Odvrkol, odvrátil od neho pohľad a rukou si prešiel po vlasoch. Typický Ruki.
"Hľadám niekoho." Vysvetlil mu v skratke a zatvoril za sebou dvere. Ruki mu venoval prekvapený pohľad, až nakoniec nadvihol jedno obočie. "Koho?" spýtal sa po chvíli ticha.
"Jedno dievča. Potrebujem jej vrátiť túto fotku." Vysvetlil mu pokojným hlasom a prisadol si k nim. "Vrátiť fotku? Len to?" ozval sa ďalší jeho kolega a na jeho tvári sa zjavil úškrn.
"Nechytaj ma za slová, Aoi..." zašomral Reita.
"Ukáž mi ju." Ozval sa Ruki netrpezlivým hlasom a vytrhol mu z ruky fotografiu. Očami si ju celú prezeral a nakoniec sa spýtavo zahľadel na Reitu. "Ktorá z nich?" nadvihol obočie.
"Bledohnedé vlasy, čierne tielko..." začal ju s úsmevom opisovať, no v tom ho Ruki prerušil.
"Dobre, dobre, nie som slepý." Mávol naňho rukou a ďalej sa venoval prezeraniu fotky. Aoi ich mlčky pozoroval, no nevydržal to a od zvedavosti si presadol k Rukimu, aby videl, po akom dievčati to pátra. Obaja ich skúmavými pohľadmi prebodávali fotku.
"Je rozkošná." Ozval sa Aoi po chvíli hrobového ticha.
Ruki po ňom zazrel. "Zaujala ma jej veľkosť hrudníka. Nezdá sa mi, že by to bola čistá Japonka."
"To je všetko čo mi na ňu povieš?! V poslednej dobe je z teba čistý idiot, Ruki." Zafrflal Reita podráždeným hlasom.
"A čo viac na ňu môžem povedať?! V živote som ju nevidel." Odvrkol, podal mu fotografiu, ale nevenoval mu ani len krátky pohľad. Reita ju zobral a povzdychol si.
Aoi tých dvoch bezvýrazne pozoroval a po ich "priateľskom" rozhovore sa rozhodol, že sa zapojí. "Vieš aspoň kde ju treba hľadať?" zvedavo sa ho spýtal.
"S Kaiom sme prešli pár miest, ale nenašli sme ju. Zostáva už len jedno miesto." Zhlboka sa pri tom nadýchol a nakoniec vydýchol.
"Videl si ju vôbec?" spýtal sa ho pochybovačne.
"Narazili sme do seba po jednom koncerte a..."
"A?" nadvihol obočie Aoi.
"...utiekla predo mnou." Dokončil a odvrátil od nich pohľad.
Hneď ako dopovedal, začul Aoiho, ako sa rozosmial. "Ona utiekla?" spýtal sa ho so smiechom.
"To som mal čo povedať.." zamrmlal bezvýrazným tónom v hlase.
"Nechápem..." ozval sa Ruki zamračene. Smiech utíchol. Obaja sa naňho pozreli.
"Nechápeš?" zopakoval Aoi.
"Čomu?" nadvihol obočie Reita.
"Nechápem prečo pred tebou zdrhla. Iná ženská by ťa na mieste pretiahla. Minimálne by sa ťa držala zubami aj nechtami." Vysvetlil mu Ruki zamyslene, pri čom pohľad venoval zemi. Po chvíli už len začuli, ako niekto otvoril dvere.
"Reita?" oslovil ho Kai, ktorý stál vo dverách.
Všetky tri hlavy sa otočili k nemu.
Muž s páskou cez nos prikývol, vstal a zboku očami prešiel po tých dvoch. "Porozprávame sa neskôr."
"Daj vedieť či si ju našiel." Ozval sa Aoi pokojným hlasom.
"Uhm." Vydal len zo seba a vyšiel z izby. Keď zatvoril za sebou dvere, mlčky pozrel na Kaia.
"Počul som váš rozhovor." Povedal opatrne, keď sa vzdialili od Rukiho izby.
"Vždy je taký, keď sú spolu." Zahrmel a zamračene hľadel pred seba.
"Keď sú spolu v jednej izbe." Opravil ho Kai potichu pozerajúc do boku.
"Kto z nás bude šoférovať?" prešiel radšej na inú tému.
"Ty. Ja som tvoja psychická opora." Odvetil Kai akoby to nič nebolo a šibalsky sa naňho usmial.
"Fajn..." ledva vydal zo seba a naprázdno prehltol. Kai ho celý čas pozoroval a začínal pochybovať o Reitových vodičských schopnostiach. Bude to dlhá cesta. Pri ich rozprávaní vyšli z domu a smerovali k autu.
"Dúfam, že nespôsobíš autonehodu." Zašomral si popod nos a odvrátil od neho pohľad.
"Nepodceňuj ma..." zahrmel Reita urazene a zboku po ňom začal zazerať.
"Tvoj momentálny stav ma znervózňuje, ale dajme tomu, že to prejdeš..." skonštatoval zamyslene a obaja nastúpili do auta.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.