Crazy Life - 3. kapitola - Po koncerte

27. prosince 2017 v 16:57 | Saya Mi

"Ayana! Si v poriadku?" spýtal sa jej známy hlas. Čiernovláska zdvihla hlavu.
"Miko? Čo ty tu robíš? A sám?! Kde sú ostatní?" zasypala ho otázkami.
Červenovlasý chlapec jej podal ruku. "Ty máš čo hovoriť, kde je Miya?!" spýtavo na ňu hľadel. Ayana mu chytila ruku a vstala. Začala sa obzerať okolo seba.
"Kde tá zas išla?! Veď tu pred chvíľou bola!" zakričala nervózne.
"Musíme ju nájsť a to hneď." Povedal Miko rozhodným hlasom.
Ayana sa k nemu otočila. "Choď za ostatnými a počkajte nás pred budovou. Ja nájdem Miyu. Pri najhoršom by som ti zavolala." Miko sa nad jej slovami zamyslel.
"Čo je?!" vytrhla ho z myšlienok, pri čom si dala obe ruky v bok a nadvihla jedno obočie.
"No vieš, rozmýšľam o tom, či mám ísť alebo nie, keďže ty si občas tak dezorientovaná, že nevieš ani domov trafiť." Vysvetlil jej Miko opatrne a urobil krok dozadu, aby neschytal ešte viac ako pred koncertom.
"Ty chumaj! Nepodceňuj ma a choď radšej pohľadať Harua a ostatných!" zavrčala naňho zúrivo, otočila sa mu chrbtom a vbehla medzi odchádzajúcich ľudí. Miko sa rukou vzadu poškriabal po hlave, ale nakoniec prikývol. "Hej, hej..." zamrmlal.

Zvuk nadšených fanúšikov utíchol. Miyine myšlienkové pochody to prerušilo a potriasla hlavou. Začala sa obzerať okolo seba. Ocitla sa v bielej osvetlenej chodbe. "Kurňa, som horšia ako Ayana." Zafrflala nahnevane a pomaly pokračovala v ceste, až sa jej pohľad zastavil na niekoľkých dverách. Dvoje boli na pravej strane a dvoje na ľavej. "Je to tu podobné ako keď sme sem vchádzali..." začala viesť ďalší monológ, ako zvyčajne. Pozrela na nápis na dverách: "Ruki". Miya prekvapene vypleštila oči a pobrala sa radšej ďalej. "No jasné, je to len moja fantázia. Ja snívam!" povedala zo sileným smiechom. "Nemôžem sa predsa dostať k miestu, kde by mala byť skupina, ktorá práve skončila koncert! A taký vchod musí niekto strážiť, jasné.. musím sa zobudiť.. Alebo udrieť do hlavy!" konštatovala nahlas, pri tom sa snažila upokojiť, ale nedarilo sa jej to. Ako som sa mohla sem dostať?! Uvedomujem si, že som bola chvíľu mimo.. no chvíľu, vážne len chvíľu. Ale ako by som prešla cez SBS-károv?! To je choré... Miya pri jej rozmýšľaní neustále išla po chodbe pozerajúc do zeme, pri čom sa sem tam rukou dotkla steny. Keď zabáčala za roh, z myšlienok ju vytrhol silný náraz. Miya dopadla na zem rovno na zadok a automaticky sa pridržala rukami.
"Si v poriadku? Nestalo sa ti nič?" spýtal sa jej neznámy ustarostený hlas.
Miya potriasla hlavou a pomaly zdvihla hlavu. Keď si všimla, kto jej podáva ruku, vypleštila naňho oči. "J-ja..." zakoktala sa a celá sa roztriasla. "S-som v poriadku..." vydala zo seba po chvíli odmlky a pomaly mu podala roztrasenú ruku.
Ihneď ju chytil a zdvihol ju hore. On mi chytil ruku. Určite sníva. "Mrzí ma, že som do teba narazil, bol som myšlienkami úplne inde." Ospravedlňujúco sa na ňu pozeral.
Miya neustále naňho vypliešťala oči, až nakoniec urobila krok dozadu. "N-nie, nie! Ja som mala pozerať kam idem, ja som bola mimo." Vykoktala zo seba s veľkou dávkou odvahy, ktorá sa objavila tak rýchlo, že tou istou rýchlosťou aj zmizla. Tak teraz je čas na prebudenie. Znova začala robiť pomalé kroky dozadu, až narazila chrbtom do steny.
"Naozaj ti nič nie je? Si úplne bledá. Poď..." v tom ho Miya prerušila.
"Ja... to nič... ja... už musím... Nemala by som tu byť..." povedala trhaným hlasom, začala robiť pomalé kroky do boku, a neustále sa držala pri stene.
Osoba, ktorá bola len o niekoľko krokov ďalej, nechápala čo sa deje. "Takto ťa nenechám odísť, si bledá ako stena..." namietal a Miya už len videla, ako sa k nej približuje.
"Prepáč, nechcem ťa zaťažovať." Vyhŕklo z nej, otočila sa, a začala utekať dlhou osvetlenou chodbou. Výborne, Miya. Operácia "Prebudenie zo sna" sa začala. Pomyslela si pri jej úteku. Keď si všimla odbočku, zastala a pozrela do pravej strany, kam viedla chodba. Potom sa nenápadne pozrela do boku, odkiaľ sa rozutekala, a všimla si, že uteká za ňou. "Toto je vážne len sen." Skonštatovala vystrašene, vypleštila pred seba oči a pokračovala v úteku. Ani sa nenazdala a obehla dve osoby. Uvedomila si to, až keď zašla za roh a uvidela dvere s nápisom "Východ."
Zmätený muž zašiel za prvý roh a takmer narazil do svojich kolegov.
"Reita, čo sa deje?" spýtal sa ho zvedavo vyšší muž s blond vlasmi a tmavohnedým melírom.
"Nevideli ste náhodou bežať tadiaľto nejaké dievča?" spýtal sa ich zadychčane.
"Hej, práve odišla zadným východom, prečo?" ozval sa ďalší z jeho kolegov.
"Vďaka." Zašomral a už len videli kúsok Reitovho tela, ako zašlo za ďalší roh.

"Ayana, choďte pred zadný východ. Je na druhej strane budovy. Určite to tu nájdeš, pôjdem vám pomaly naproti." Oznámila jej Miya zadychčane a ledva udržala mobil pri uchu. "Miya! Ty trúba! Vieš ako sme sa o teba báli?! Prečo si nám nezdvíhala?! Počkaj nás tam! Nikam nechoď, len tam čakaj!" zakričala do telefónu až tak, že si Miya musela dať mobil ďalej od ucha. "Vykonám." Zahundrala a obidve zrušili hovor. Miya si schovala mobil do kabelky a pozrela na stenu, ktorá bola pri nej. Podišla k nej bližšie a chrbtom sa o ňu oprela. "Tento sen čoskoro skončí a o chvíľu sa zobudím v mojej vyhriatej posteli. Áno... určite.." snažila sa presvedčiť samú seba.
Reita vybehol von a keď si všimol, že Miya nastúpila do auta, zastal.
"Miya, pozri! To je Reita z The GazettE!" zakričala Ayana nadšene a prstom ukázala na muža s páskou cez nos. "Šliapni na to!" zakňučala na Harua, ktorý prikývol a začali sa vzďaľovať od budovy. "Tak toto mi budeš musieť vysvetliť." Povedala vážnym hlasom, prekrížila si ruky na hrudi a prebodávala Miyu jej nechápavým pohľadom.

Reitoví kolegovia vyšli von a vymenili si ich prekvapené pohľady. Nakoniec z oboch strán podišli bližšie k nemu.
"Že si neutekal za tým dievčaťom?" spýtal sa ho neveriacky jeden z nich. Muž s páskou cez nos si len povzdychol.
"Myslel som si to." Ozvalo sa z druhej strany.
"Čo tým myslíš, Kai?" nadvihol naňho obočie.
"Odkedy utekáš TY za dievčatami?" zdôraznil slovo "TY", keďže nikdy nevideli Reitu utekať za nejakým dievčaťom.
"Za dievčaťom." Opravil ho Reita zadumane pozerajúc pred seba.
"Ešte si to aj prizná." Ozval sa Kai pobavene, ale keď si všimol Reitov zamračený pohľad venovaný jemu, úsmev mu zamrzol na tvári.
"Dajte mi pokoj." Zašomral po chvíli ticha a vrátil sa naspäť dovnútra. Obaja sa za ním pozreli a nevychádzali z údivu.

Reita sedel na gauči, predlaktiami sa opieral o nohy, a zamyslene pozeral do zeme. Z myšlienok ho vytrhlo klopanie na dvere. "Ďalej." Zahundral a keď začul, ako sa dvere otvorili, zdvihol hlavu.
"S Uruhom sme našli túto fotografiu." Oznámil mu Kai s úškrnom, podišiel bližšie k nemu a podal mu fotku.
"Dúfam, že to nie je nejaký žart." Zamumlal a vzal ju do rúk. Na fotke boli dve dievčatá, ktoré vyzerali byť v rovnakom veku. Obidve boli z časti k sebe otočené chrbtami a usmievali sa od ucha k uchu. Dievča z ľavej strany malo čierne vlasy po plecia s dlhšou ofinou do boku. Nemohol si nevšimnúť jej malé copíky, ktoré začínali na oboch bokoch hlavy. Jej oblečenie pozostávalo z červených krátkych šiat na ramienka. Jej krk ozdoboval tenký čierny obojok. Na zápästiach mala plno rôznych náramkov. Nakoniec mu pohľad padol na dievča, ktoré malo bledohnedé vlasy po stred brucha s klasickou ofinou. Mala rovnaký účes ako čiernovláska, ale jej oblečenie sa odlišovalo. Mala čierne tielko s dlhými čiernymi rukavicami, ktoré boli na konci na začiatku ramien roztrhnuté. Jej krátku čiernu minisukňu ozdobovali dva vybíjané opasky, z ktorých vytŕčali malé tenké reťaze. Pohľad mu padol na kúsok jej stehien, na ktorých mala sieťované pančuchy. Tenký vybíjaný obojok s dlhšími príveskami ozdoboval jej krk. Zápästia neboli výnimkou. Tá fotka jej musela vypadnúť, keď sme do seba narazili. Pomyslel si.
"Koľko si ju budeš ešte obzerať?" ozval sa Kai po chvíli. Reita si ani nevšimol, kedy si sadol vedľa neho.
"Kde si to našiel? To je to dievča." Ukázal prstom na dievča s bledohnedými vlasmi.
"Za rohom od Rukiho dverí. Vidím, že sa o ňu zaujímaš." Povedal zamyslene a nakoniec sa na svojho kolegu šibalsky usmial.
"Zaujímam? Tak, či tak jej musím vrátiť tú fotku." Ohradil sa vážnym tónom v hlase a medzi tým otočil fotku. Oči mu zažiarili, keď si všimol, že je tam niečo napísané. "Thajská kuchyňa Meguro Geuchai. Nikdy nezabudnem na naše výlety metrom^^"
"Kai, pozri." Ukázal na nápis.
"Hm." Očami prebehol po znakoch. "Týmto mi chceš naznačiť, aby som ti pomohol ju nájsť?" prekvapene sa ho spýtal a nadvihol naňho obočie.
Reita mu nevenoval ani len krátky pohľad, len otočil fotku a pevne ju zvieral v rukách. "Uruha je schopný prechrápať aj celé dni, Ruki nevie čo so sebou, a Aoi.."
"Fajn, ale nečakaj z mojej strany zázraky." Prerušil ho Kai s povzdychom.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama