Crazy Life - 21. kapitola - Je po všetkom, bude to dobré

27. prosince 2017 v 17:29 | Saya Mi

Na chodbe vládlo hrobové ticho, ktoré po chvíli prerušilo klopkanie vysokých opätkov. Vyšší čiernovlasý muž zdvihol pohľad smerom k nervóznej čiernovlasej žene, ktorá sa prechádzala sem a tam. Celú si ju začal premeriavať.
"Aoi?" oslovila ho potichu. V tom momente vypleštil na ňu oči a jeho bledá tvár nabrala nával červenej farby. "Nemyslela som si, že je to pravda." Poznamenala po chvíli ticha a sadla si na zem oproti nemu.
"Že je to pravda?" zopakoval zmätene a pohľad z nej nespúšťal.
"To, že si plachý," zhlboka sa nadýchla, natiahla ruky a začala si ich prezerať. "hanblivý." Dokončila, prekrížila si ruky na hrudi a ich pohľady sa stretli.
"Možno by to nebol taký problém, keby som mal viac času na upevnenie priateľských vzťahov, medzi ktorými by som si možno niekoho aj našiel." Skonštatoval tak jednoducho, až to Ayanu prekvapilo. Vlastne, dáva to zmysel. Za tie roky musia byť všetci zvyknutí na to, že nemajú žiadnu známosť. Teda, Reita je výnimka. Začal ňou byť pred niekoľkými mesiacmi. Jeho vzťah by tak dlho nevydržal, keby nebola Miya trpezlivá. Ak si to mám povedať na rovinu, neviem, čo sa deje v ich súkromnom živote. Nebývam s nimi tak často ako Miya. Viem tak maximálne to, že Uruhova osudová láska je vodka a Aoi a Ruki sú... neviem. Tak moment!
"Aoi, ale veď ty si..." nevedela, ako to dokončiť, nič zmysluplné ju v tej chvíli nenapadlo.
"Skončilo sa to." Vysvetlil jej s úsmevom. On sa usmial? Tak moment, nevyzerá až tak zle, keď sa usmieva a nemá pri tom na sebe kilo make-upu.
"Obaja sme mali obdobie, kedy sme zavrhli to, že by sa nám podarilo si nájsť nejakú schopnú, eh..." nevedel, ako ďalej pokračovať.
"Ale veď vy dvaja... no takto ste... normálni, celkom..." Vykoktala zo seba a prekvapený pohľad radšej zaryla do zeme, musela to pre dýchať. Čiernovlasý muž ju neustále pozoroval a nakoniec zahanbene pozrel niekam inam.
"Preplo vám v debni a nevedeli ste čo so sebou, jeden z vás bol na pokraji nervového zrútenia a druhý si pripadal ako v kriminálke... LA." Vyhŕklo z nej rýchlosťou svetla a sama bola prekvapená z toho, čo práve povedala. Aoi sa ňu opäť pozrel a súhlasne prikývol.
"Vystihla si našu situáciu dokonalo a som rád, že média o našich súkromných životoch toľko nevedia. Aj keď, to čo sa stalo Reiovi a Miyi, určite nezostane len medzi nami. Média sa pchajú všade, kde sa dá." Skonštatoval Aoi zamyslene, pričom si prekrížil pravú nohu na ľavú. Ayana naňho len hľadela a snažila sa spracovať všetko, čo povedal. V poslednej dobe je toho na ňu príliš.
"Uhm." Vydala len zo seba a venovala mu zamyslený pohľad. Nastalo hrobové ticho. Aoi si nemohol nevšimnúť jej pohľad, nedalo mu to a zapozeral sa na ňu. Dlho to nevydržal a odvrátil od nej pohľad. Naozaj je taký zbrzdený alebo..? Reiovi sa snažil pomôcť, keď mal problémy s Miyou. Ale sám sebe nedokáže pomôcť. Nedokáže prekonať svoju hanblivosť a plachosť.
"Takže ťa musí niekto nakopnúť vo vzťahu, čo?" z myšlienok ho vytrhla táto nečakaná otázka, ktorá vyšla z úst dievčaťa, ktoré keď spoznal, si myslel, že je pojašená stredoškoláčka a pri tom už mala vysokú školu za sebou, aj keď jej správanie tomu nenasvedčovalo. Tak to bolo pred pár mesiacmi.
"Eh.. hej." Ledva vydal zo seba a nevedel, ako sa má tváriť.
"Hej! Vy dvaja!" zakričal na nich ten známy hlas plný optimizmu.
"Pane, ste v nemocnici. Prosím vás, tichšie!" zahriakla ho okolo idúca sestrička.
"Ach, prepáčte." Ospravedlňujúco sa na ňu pozrel a mierne sa poklonil.
"Typické." Vydal zo seba potichu Aoi a povzdychol si.
"Čo sa deje?" spýtala sa ho zvedavá čiernovláska, ktorá ihneď vstala.
"Rozprával som sa s našim manažérom. Médiá už vedia, čo sa stalo, ale naši agenti sa to tam vonku snažia upokojiť." Povedal zadychčaný Kai. Aoi zdvihol hlavu a nadvihol jedno obočie.
"Bol dosť nervózny z toho, že je Reita v nemocnici, ale... ale..."
"Ale?" nadvihol Aoi obočie ešte viac.
"Všetky naše činnosti sa posunuli o mesiac neskôr." Dokončil s veľkým povzdychom, až si nakoniec sadol vedľa svojho kolegu.
"To znamená, že... máme voľno?" neveriacky sa ho spýtal.
"Presne tak." Prikývol, predlaktia si oprel o stehná a hlavu zvesil od toľkej únavy.
"To nemyslíš vážne." Vyhŕklo z Aoiho a prekvapene naňho zažmurkal.
"Myslím to vážne."
"Ale hovno."
"Aoi daj mi pokoj a uver tomu zázraku." Zafrflal Kai podráždene.
Čiernovlasý muž na to nič radšej nepovedal, keďže sa málokedy stalo, že by bol Kai podráždený.
"V tom prípade sa ti ozvem, Aoi. Upevníme náš priateľský vzťah." Ozval sa pred ním ženský hlas. Aoi pozrel na čiernovlásku, ktorá nahodila skutočne veľmi nevinný pohľad. "Ale nie, keď nechceš, tak nemusíme ísť nikam. To len, keby náhodou, tak sa ozvi." Vysvetlila nervóznym hlasom, na jej tvári zostal len malý úsmev, otočila sa a pomaly kráčala preč. Aoi sa celý roztriasol a nevedel, čo má robiť. Typické. Tak už niečo vypoť! V jeho mysli sa odohral menší boj, no nakoniec sa prekonal.
"Aya!" zvýšil mierne hlas, aby to neschytal od sestričky tak, ako jeho zmorený kolega. Čiernovlasé dievča sa otočilo a spýtavo naňho pozrelo.
"Ozvem sa ti." Ja som to dokázal! Ayana sa usmiala a mierne prikývla.


"Aoi, kto by to bol na teba povedal." Poznamenal Kai s úškrnom a oprel sa o stenu.
"Nerýp do mňa." Zamrmlal si popod nos, no vodca ich skupiny sa na tom len zasmial a pokrútil hlavou.
"Mimochodom, čo tá zmena?" zvedavo sa ho spýtal.
"Dospel som k záveru, že by som mal využiť šance, ktoré mám." Vysvetlil mu v krátkosti, na čo to bude rozoberať do detailov - zbytočne
"Chápem. Mimochodom, boli ste s Ayou pozrieť Miyu?" spýtavo naňho hľadel.
"Pred dvoma hodinami. Rozprávali sme sa s ňou. Vyzerala zmätene..." odpovedal s povzdychom a zahľadel sa do zeme.
"Aoi..." prekvapene sa naňho pozrel.
"Uhm.."
"Mal by som ju ísť pozrieť." Povedal Kai rozhodným hlasom.
"Bude lepšie počkať. Chalani išli za Reiom a ten keď sa zobudí, určite hneď pôjde za ňou."


"Všetko bude v poriadku, Rei. Už je po všetkom." Povedal známy pokojný hlas. Dobitý muž ledva pootvoril oči a všimol si, že pri ňom sedí vyšší muž s blonďavými vlasmi.
Reita pomaly otvoril oči, do ktorých sa dobilo ostré svetlo. Snažil sa zorientovať, kde sa vlastne nachádza. Posunul sa tak, že sa dal do polo sedu. Prstami sa dotkol jeho odhaleného nosu.
"Mohol si mi povedať, čo si sa chystal urobiť. Ďalší krok dopredu." Ozval sa známy mužský hlas speváka ich skupiny. Rei zdvihol pohľad smerom do rohu miestnosti, odkiaľ vychádzal ten hlas. Na sedačke sedel rozvalený Ruki, ktorý položil krabičku na stôl.
"To si kde našiel?" vyhŕklo z neho prekvapene.
"Ruki a Aoi boli akční v Miyinom byte a náhodne natrafili na toto malé prekvapenie. Zrejme ti to vypadlo, keď vás oboch uniesli." Ozval sa ďalší mužský hlas, ktorý patrí hlavnému gitaristovi.
"Ty si tu odkedy?" zmätene pozrel do druhého rohu miestnosti, kde bol rozvalený Uruha, ktorý si práve nalieval vodku do malého štamprlíka.
"Dúfam, že nezostane taký nechápavý ako Kai." Zafrflal Ruki.
"To nehrozí. Je mimo z toho všetkého, buď viacej chápavejší." Odbil ho Uruha, keď dopil.
"To hovorí ten pravý." Zašomral malý blondiačik a otrávene prevrátil očami.
"Musíte sa hádať práve teraz?! Kde je Miya?! Chcem ju vidieť, potrebujem ju vidieť. Je v poriadku?" zasypal ich otázkami a jeho pohľad preskakoval z jedného na druhého a naopak.
"Pokoj, kamarát. Je to len malá priateľská výmena názorov. Miya leží hneď vedľa tvojej izby a čo som počul, mala by byť v poriadku." Odvetil Uruha jednoducho a zatváril sa tak inteligentne, až to Reiovi vyrazilo dych od toľkého prekvapenia, keďže za celý ten čas, čo ho pozná, uňho nevidel ešte riadny inteligentný pohľad, ktorý by nasvedčoval tomu, že v tej jeho hlave niečo zostalo, okrem alkoholu.
"Zavediem ťa za Miyou a tá vec," začal rozprávať malý blondiačik, ktorý zobral do ruky krabičku a podišiel bližšie k Reitovi. "je tvoja. Som rád, že sa chceš pohnúť ďalej." Dokončil svoj krátky príhovor a podal mu ju. Uruha ich v tichosti sledoval, mal sto chutí Rukimu na to niečo povedať, no radšej sa zdržal komentára, keďže s ním v tomto súhlasil. Je rád, že si ide Reita za svojim a že chce spraviť ďalší krok vpred, pokiaľ bude Miya súhlasiť.


Dopadla niekomu do náručia, no jej oči nevydržali byť dlho otvorené. "Miya... Miya..." šepkal jej ten známy príjemný mužský hlas do ucha. Vedela, kto to je a chcela mu povedať, že je to už v poriadku, no takmer všetka sila ju opustila.
Hnedovláska začala vnímať okolie. Zhlboka sa nadýchla a zhlboka vydýchla. Zacítila niečiu ruku na tej jej. Hneď na to ňou akoby prešla elektrina, bol to neskutočne krásny pocit, lebo vedela, kto je pri nej. Pomaly otvorila oči. Je tu, je tu pred ňou, sedí pri nej a uprene jej hľadí do tváre. V tom ju chytil veľký nával emócií a z očí jej vyhŕkli slzy. V momente sa posadila, natiahla k nemu ruky a začala ho objímať okolo krku, pričom si hlavu položila na jeho plece. Hneď na to zacítila jeho ruky na jej chrbte. Znova ten hlboký nádych.
"Hlavne neplač. Už je všetko v poriadku. Už je po všetkom." Snažil sa ju upokojiť jeho chlácholivým hlasom.
"Tak veľmi ma to mrzí. Mala som ti veriť. Mala som ti to všetko povedať hneď, ale bála som sa, že sa ti niečo stane." Hovorila s plačom, nedokázala to zastaviť.
"Už je to za nami. Bol to ich plán, nevedela si, čo sa deje. Je to za nami, Miya." Keď začula, ako ju oslovil, v jej bruchu sa diali neskutočné veci. Jeho hlas, jeho tvár, teplo jeho tela,... celý jej chýbal. Všetko, čo bolo spojené s ním jej chýbalo.
"Mňa to tiež veľmi mrzí. Mal som si hneď všimnúť, že nie je niečo v poriadku." Vytrhol ju z myšlienok a rukami sa presúval po celom jej chrbte, smerom k pásu a nakoniec ju pohladil po vlasoch.
"To nie, je to moja vina, čo ti spravili. Ja..."
"Miya, pozri sa na mňa." Opatrne sa od seba odtiahli. Hnedovláska si ho celého premerala a všimla si, že má obviazané rameno a pri spánku má kus obväzu. Nemohla si nevšimnúť niekoľkých rán pri kľúčnych kostiach.
"Vidíš? Ublížili ti! A to som nechcela!" zakňučala nešťastne. Reita nad tým len mierne pokrútil hlavou a pritiahol si ju naspäť k sebe.
"O mňa sa nemusíš vôbec báť, Miya. Keď som ťa vtedy držal v náručí a videl, ako si na tom zle, tak..." nedokončil vetu a do očí sa mu nahrnuli slzy pri spomienke na to, ako vyzerala. Hnedovláska už išla niečo povedať, no v tom zacítila Reiove pery ako sa pomaly pohybovali na jej krku. Celá sa roztriasla, zatvorila oči a užívala si ten nádherný pocit, ten nežný dotyk jeho pier na jej krku. Rukami sa presunula k jeho vlasom, v ktorých sa začala jemne prehrabávať. Jej srdce bilo akoby sa išlo pomaly roztrhnúť. Po chvíli sa čelami opreli o seba. Miya si všimla, že nemá pásku cez nos a prstom po ňom pomaly prešla. V tom ich oči spočinuli na ich perách. Ani sa nenazdali a jemne sa dotkli pier, ich letmý dotyk sa zmenil na dlhý jemný bozk. Srdcia im bili akoby im chceli vyskočiť z hrude, ich ruky sa jemne dotýkali ich tiel. Po tej dlhej chvíli plnej bozkov a dotykov sa od seba odtiahli, keď niekto zaklopal na dvere. Do izby vošiel nižší starší muž v bielom plášti a s papiermi v ruke.
"Pán Suzuki, máte chvíľku?" spýtal sa ho veľmi slušne, pričom sa poklonil.
"Samozrejme." Prikývol a pozrel na ustráchanú Miyu.
"Hneď sa vrátim." Povedal jej pokojne a pousmial sa na ňu.
"Tak dobre." Potichu vydala zo seba a pozrela niekam inam.


"Chcem sa s vami porozprávať o momentálnom stave slečny Teruko. Z toho najhoršieho je už vonku, ale na rukách má malé rany po injekciách, ktoré jej boli nasilu pichané. Už niekoľko týždňov jej bola pichaná droga LSD. V úvodnej fáze intoxikácie sa tieto účinky môžu fyzicky prejaviť ako mierne chvenie, pocit nekľudu, nevoľnosť, malátnosť, poruchy rovnováhy, búšenie srdca, zvýšenie telesnej teploty, či potenie. Tieto pocity však postupne ustúpia a nahradí ich celkové fyzické uvoľnenie, hoci pretrvávajúcu intoxikáciu možno stále spoľahlivo identifikovať podľa rozšírených zreníc." Začal vysvetľovať pomaly a zrozumiteľne. Pri doktorovom rozprávaní si spomenul, ako Ayana spomínala Miyine neobvyklé správanie. "Na psychickej úrovni dochádza deformovanému vnímaniu objektívnej reality a k postupnej strate časových a priestorových súvislostí (čas akoby vôbec neexistoval a priestory sa javia ako neznáme). Užívateľ má zvýšenú citlivosť na vnímanie farieb, ktoré získavajú neobyčajné odtiene. Charakteristický je výskyt ilúzií, ktorý sa prejavil u slečny Teruko. Myslela si, že jeho malého synovca zabili kvôli nej a keď prišla jej rodina, bol to veľký šok pre ňu, keď videla svojho synovca. Zrejme sme neboli jediní, ktorým o tom povedala. Únosca to zrejme využil vo svoj prospech a psychicky ju týral, aspoň tak to vysvetlila polícia, keď ju vypočúvali. A riziká LSD môžu v niektorých prípadoch viesť k pocitom nepohody, úzkosti, strachu, či paniky. V prípade užitia vyšších dávok sa môžu prechodne objaviť výraznejšie poruchy myšlienkového procesu, pocity odosobnenia alebo silný halucinačný stav bez možnosti jeho ovplyvnenia, čo môže vyvolať nepríjemný pocit straty kontroly, zmätku alebo paranoje. Prechodne sa tiež môže vyskytnúť zimnica alebo nevoľnosť. Väčšina týchto rizík však vyplýva z výberu nevhodného prostredia, či vnútorného rozpoloženia jedinca, v ktorom danú látku užije, pretože tieto skutočnosti priamo a v najväčšej miere ovplyvňujú priebeh zážitku. Únosca si to s veľkou pravdepodobnosťou všetko uvedomoval a využil to vo svoj prospech, keďže stav slečny Teruko bol veľmi vážny, ale nie je závislá na tejto droge. Ale jej telo je veľmi slabé a slečna Teruko je ešte z niektorých vecí zmätená, tak by som vás poprosil, keby ste jej postupom času všetko vyjasnili a taktiež vás chcem poprosiť, aby ste v jej prítomnosti obmedzili používanie mobilného telefónu." Reita spracovával všetky informácie, ktoré sa mu dostávali do uší a na jeho všetky otázky mu bolo odpovedané. Už rozumel, prečo sa tak Miya správala, rozumel, čo jej bolo, keď sa stretli v klube.
"Budem pri nej, pomôžem jej vo všetkom a nenechám ju samú. O to sa nemusíte báť." Ubezpečil ho rozhodným hlasom, bez váhania. "Ale aby som obmedzil používanie mobilu?" nechápavo sa ho spýtal.
"Slečna Teruko sa dostala do šoku, keď začula zvoniť mobil. Neviem, z akého dôvodu sa takto správa, možno vy o tom budete niečo vedieť. Ale prosím vás, buďte trpezlivý. Slečna Teruko si postupom času na to určite zvykne, o tom niet pochýb."

"Ja tomu rozumiem až moc dobre, keď mi neveríš, tak..." v tom jej odpoveď prerušilo zvonenie mobilu. Miyu až striaslo. Reita spolu s Kaiom na ňu skúmavo hľadeli, nepochopili jej reakciu na obyčajné zvonenie mobilu. Vymenili si nechápavé pohľady, ktoré sa hneď po tom presunuli k hnedovláske, ktorá už aj mala mobil pri uchu. "Ty..." začala a snažila sa upokojiť. Do očí sa jej znova nahrnuli slzy a tak pozrela na svoju ruku. Naprázdno prehltla.

"On sa jej vyhrážal už vtedy... začalo to telefonátmi..." povedal, keď sa vrátil zo spomienok naspäť do reality.
"Prosím?" nechápavo sa naňho pozrel starší muž.
"Teda, ďakujem vám za informácie, pán doktor. Postarám sa o Miyu." Nakoniec sa obaja poklonili a Rei sa vrátil do izby. Hnedovláska ihneď naňho zaostrila svoj pohľad. Reita si ju celú premeral. Niektoré časti tela mala obviazané, iné zas boli pokryté modrinami. Jej tvár bola už na tom lepšie ako minule, no stále tam boli náznaky po monokli na oku. Zhlboka si povzdychol, no musel sa dať dokopy. Je po všetkom, už je to dobré. Bude to dobré.
"Rei?" opatrne ho oslovil ustráchaný ženský hlas.
"Áno?" potriasol mierne hlavou a sadol si k nej na posteľ.
"Je všetko v poriadku?"
"Už áno." Odvetil jej s hlbokým výdychom a prstami ju jemne pohladil po líci. Hnedovláska na malý moment zatvorila oči a ruku priložila na tú jeho. Každý jeho dotyk, každé zaznenie jeho hlasu si užívala a neustále sa snažila utvrdiť v tom, že to nie je len sen. Že je to sen, ktorý sa stal skutočnosťou.
"Milujem ťa." Zašepkala mu do ucha.
"Ja teba viac." Odvetil jej na to.
"Ja teba najviac." Namietala s úsmevom. Obaja sa na seba pozreli.
"Chceš sa hádať?" pohrozil jej vážnym tónom v hlase, no po chvíli sa obaja zasmiali.
"Pristupujem teda na remízu." Povedala s úsmevom od ucha k uchu.
"To sa mi pozdáva." Pritakal Rei s úsmevom a obaja sa navzájom nespúšťali z očí.


"Uruha?" oslovil ho Aoi, keď stáli pred nemocnicou. Vyšší muž s blond vlasmi sa oprel o zábradlie, zapálil si cigaretu, ktorú priložil k perám. Vdýchol to do seba, prstami chytil cigaretu, odtiahol ju od jeho plných pier a z úst mu vyšiel dym.
"Hm?" vydal len zo seba a venoval mu krátky bezvýrazný pohľad.
"Myslíš si, že sa jej na to spýta?" Čiernovlasý muž práve dofajčil cigaretu a pozrel sa na krabičku, ktorá bola plná ďalších cigariet. Zahľadel sa na ňu a zobral do rúk cigaretu.
"Keď sa ich vzťah vráti do starých koľají, tak určite." Odvetil jednoducho, pozrel niekam do neznáma a nakoniec sa pousmial. Aoi si všimol Uruhov tajomný úsmev, ktorý ho síce desil, ale zároveň ho milo prekvapil. Nakoniec upriamil pohľad na cigaretu, ktorú stále držal v ruke. Pousmial sa a schoval ju naspäť do krabičky. Uruha to stihol zachytiť a prekvapene nadvihol jedno obočie.
"Za tie roky sme sa všetci zmenili." Povedal odrazu.
"Za posledné týždne sa tvoje správanie zmenilo, Uruha." Opravil ho Aoi opatrne.
"Pf, netrep somariny. Nemám veľké dôvody na zmenu." Odvrkol vyšší blondiačik, dofajčil cigaretu a vydýchol dym. Znova ten úsmev.
"Nemyslel som to v zlom. Práve naopak. Myslel som si, že si naozaj bezstarostný, ale keď som videl ako si sa o tých dvoch bál..."
"Aoi." Prerušil ho v jeho príhovore a jeho ráznym pohľadom ho prinútil sa naňho pozrieť. "Už toľko nepremýšľaj." Zahriakol ho s úškrnom, "odlepil" sa od zábradlia a krabičku cigariet si dal do vrecka. Otočil sa mu chrbtom a s rukami vo vačkoch kráčal pomaly preč. Čiernovlasý muž ho len v tichosti pozoroval. "Aoi! A ešte niečo!" zakričal Uruha, zastal, no neotočil sa k svojmu kolegovi.
"Ha?!" vydal len zo seba.
"Pozdravuj odo mňa Ayu, keď s ňou pôjdeš von." Povedal akoby mimochodom a z jeho mierne natriasajúcich sa pliec si Aoi domyslel, že sa smeje.
"Hej! To nebolo vtipné!" zvreskol po ňom vražedným hlasom. Vyšší blondiačik sa mierne k nemu pootočil.
"Nie Aoi, ja som len rád, ako sa veci nakoniec vyvinuli." Vysvetlil mu jednoducho a na jeho tvári sa zjavil spokojný úsmev. Potom sa pomaly otočil a pokračoval ďalej v ceste. Čiernovlasý muž chvíľu vyjavene hľadel na miesto, kde stál. Uruha. Vždy bol taký tajnostkársky a nepredvídateľný. Obdobie, kedy sa všetci zoznámili s tými dvoma dievčatami a ich partiou, bolo obdobie zmeny v ich životoch. Predsa len, Reitov sen sa stal skutočnosťou, ale nie len ten jeho.


KONIEC
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.