Crazy Life - 16. kapitola - Predposledná časť hry

27. prosince 2017 v 17:20 | Saya Mi

...Na druhý deň...
Muž s páskou cez nos sa pomaly zobudil na nehoráznu bolesť hlavy. Pomaly sa za ňu chytil a vzdychol si. Vstal a dotackal sa do kúpeľne, kde vyzliekol zo seba všetky handry, ktoré mal na sebe a zamieril priamo do sprchy, kde na seba pustil horúcu sprchu. Myšlienkami bol úplne niekde inde. Snažil sa spomenúť si na to, čo sa včera stalo, ale bolo to márne. Vie, ako sa dostal do baru, vie s kým tam bol, no to, ako sa dostal domov a čo sa pred tým stalo, je preňho záhada.

Hnedovláska pomaly otvorila oči a niekoľko krát zažmurkala na strop. Pozrela si na lakeť, ktorú mala modrastú a hneď jej došlo, v akom stave bola včera. Odvrátila od značiek toho svinstva pohľad a pobrala sa do kúpeľne. Keď bola kompletne vyzlečená, pustila na seba sprchu a zamyslela sa. Jediné, čím si je istá, je, že sa mala stretnúť s Ayanou a pred tým ju nemilo prekvapil ten slizký psychopat. Keď mala za sebou všetky hygienické potreby, obliekla si riadne oblečenie, no tento krát zo skrine vytiahla tenkú tmavofialovú mikinu s dlhým rukávom, aby jej neboli vidieť modriny. Vlasy si riadne prečesala a rozdelila ich na dve polovice, z ktorých urobila dolné copy. Nakoniec sa pozrela na seba v zrkadle. "Fajn, aspoň trochu vyzerám ako človek." Povedala si nahlas sama pre seba. Prstami sa opatrne dotkla jej kruhov pod očami a suchých pier. Nie, už dávno som sa zmenila. Som len troska. Pomyslela si a odvrátila pohľad od svojho odrazu. Potom si zobrala malú tašku, do ktorej si dala základné veci - mobil, kľúče a peňaženku. Tašku si prehodila cez plece a keď prechádzala cez obývačku na chodbu, rozhliadala sa okolo seba. Žiaden neporiadok ani nič podobné. Nezdalo sa jej to. Medzi tým sa stihla obuť a vyšla von, pričom za sebou zamkla. Potom pomaly išla dole po schodoch a neustále premýšľala nad včerajším večerom.

...Večer...
"Ale ale... koho to tu máme? Tak moja Miya zostala s tým buzerantom Reitom v klube?" schytil ju vyšší čiernovlasý muž. Bola som s Reiom? Hovorí o tom... V tom si spomenula...
"Rei... Rei..." začala volať skľúčeným hlasom a rukami sa naťahovala ani sama nevedela kam. "M-Myia..." vykoktal zo seba ten známy príjemný hlas...
Hneď na to sa vrátila naspäť do reality, vytrhla sa mu zo zovretia a vrazila mu facku. "Po prvé, nie som tvoja! A po druhé, nie je buzerant!" zavrčala naňho zúrivo. Všetkého mala až nad hlavu.
"Vlastne máš pravdu, ale kurva to je riadna, čo?" spýtal sa jej posmešne a hnedovláska nevedela, čo na to povedať.
"Trafil som sa." Zašepkal, schytil ju za rameno, ktoré jej začal pevne zvierať.
"Nebuď drzá ty malá fľandra, dobre vieš ako dopadol tvoj synovec. A jeho mama nie je na zahodenie... tak ako ty." Pohladil ju niekoľkými prstami po líci.
"Špina." Povedala takmer bezhlasne. Yutaka ju pustil a premeral si ju svojim žiadostivým pohľadom. Potom zovrel ruku do päste a vrazil jej do lícnej kosti tak, že dopadla na zem. Hnedovláska zasyčala a chytila si boľavé líce.
"Čože som?!" zhúkol po nej plný zúrivosti, podišiel k nej a naklonil sa.
"Špina." Zopakovala hlasnejšie pozerajúc mu priamo do očí. V tom ju chytil pod krk tak, že ju postavil na nohy. Znova ten náraz päste, no tento krát do druhej strany. Miya sa zatackala a zadržiavala slzy.
"Nepočul som dobre." Zavrčal a venoval jej zúrivý pohľad.
"Kokot." Povedala zvýšeným hlasom. Yutakovi navreli žily od toľkej zlosti a jeho päste do nej vrážali každú chvíľu.

...Na druhý deň...
"Dobrý deň, prepáčte, že vyrušujem, ale je tu Miya?" spýtal sa zadychčaný muž s páskou cez nos. Tmavovlasá staršia žena sa pozrela naňho prekvapivo vážne.
"Dobrý deň, slečne Teruko sme dali týždeň voľna kvôli tomu, čo sa stalo. Chúďa dievča, nerozumiem, ako sa jej niečo také mohlo stať." Pokrútila nad tým hlavou skleslo.
"Čím skôr, tým lepšie." Povedal známy ženský hlas, ktorý prešiel okolo neho.
"Aya..." nedokončil jej meno pozerajúc na ňu zmätene. Ústami mu naznačila, aby išiel. Reita len na to prikývol a otočil sa k staršej žene.
"Ďakujem vám, ešte raz prepáčte za vyrušovanie, dovidenia." Vydal zo seba v rýchlosti a už ho nebolo.

Muž s páskou cez nos podišiel k dverám a zazvonil. Prosím otvor, prosím otvor. Opakoval si v mysli a po chvíli sa začali otvárať dvere. V tom sa Reita zhrozene zahľadel na malú hnedovlásku, ktorá má obviazané ľavé oko a časti jej líc pokrývali modriny.
"Miya, čo sa ti to stalo?" vyhŕklo z neho.
"Záleží na tom?" odvetila mu otázkou a pozrela do zeme.
"Mne na tom záleží." Odpovedal jej rozhodným hlasom a podišiel bližšie k nej.
"Nie, tebe záleží na niečom inom." Opravila ho nahnevane a znova ten nával sĺz. V momente sykla od bolesti a priložila si ruku na obviazané oko.
"Ukáž, pozriem sa ti na to." Povedal potichu a keď jej išiel chytiť obväz, hnedovláska odstúpila smerom k dverám, ktoré otvorila dokorán. Muž s páskou cez nos sa na ňu prekvapene pozrel. Môže vojsť dnu? Toto nečakal. No neváhal a vošiel dnu. Miya za ním ihneď zatvorila dvere a zaviedla ho do obývačky.
"Idem si pre ľad." Povedala potichu a zamierila do kuchyne. Reita na ňu neustále hľadel, až kým nezašla. Povzdychol si a zovrel ruky do pästí. V mysli sa mu neustále premietala Miyina tvár v momentálnom stave. Z myšlienok ho vytrhlo položenie menších ľadových kapsičiek na stôl.
"Reita?" oslovila ho potichu. Muž s páskou cez nos zdvihol hlavu a posunul sa, aby si mohla sadnúť vedľa neho. Hnedovláska pozrela na voľné miesto, no nakoniec si sadla vedľa neho, pričom sa chvíľu mrvila.
"Tak.. to ukáž." Povedal tichším hlasom. Miya sa k nemu otočila a keď sa mu pozrela do očí, videla v nich len bolesť. Keď sa dotkol jej tváre, sklopila zrak a stískala si ruky. Keď mala obväz preč, nastalo hrobové ticho. Reita hľadel na jej tmavofialový monokel a až potom si všimol, že pri boku na čele má rezné rany. Odrazu sa dotkol jej čela a odhrnul jej dlhšiu ofinu do boku, ktorá ich skrývala. Hnedovláska mala nutkanie sa naňho pozrieť.
"Čo sa ti stalo?" spýtal sa jej zúfalým hlasom a v tom zacítila ľad na oku. Jej ruka ihneď chytila jeho zápästie. Jedným okom sa pozrela na Reitu a ich pohľady sa stretli.
"Rýchla reakcia na chlad." Vysvetlila mu nervózne, začervenala sa a pustila ho.
"V poriadku. Tak mi už konečne povedz, čo sa ti stalo." Prosebne sa na ňu zahľadel, no Miya uhla pohľadom.
"Nehoda." Zamrmlala.
"Nezdá sa mi." Povedal pochybovačne, otočil kapsičku na druhú stranu a priložil ju na Miyine oko. Hnedovláska sa neudržala a do očí sa jej nahrnuli slzy. Zas tá nepríjemná bolesť v oku.
"Hlavne neplač, inak ťa to bude bolieť ešte viac." Povedal skleslo.
"Máš pravdu, nebola to nehoda." Vydala nakoniec zo seba a pomaly vydýchla. V tom jedným okom spozorovala, že Reitova voľná ruka je zovretá do päste.
"Kto to bol?" zahrmel zúrivo.
"Viac ti nemôžem povedať, je to nebezpečné." Odvetila tichším hlasom pozerajúc do zeme. Reita medzi tým vystriedal niekoľko kapsičiek.
"Miya, prosím..."
"Prepáč." Šepla a nastalo ticho. Muž s páskou cez nos zhlboka potichu dýchal, položil kapsičku na stôl a obviazal hnedovláske oko. Keď dokončil svoju činnosť, opatrne chytil jej ruku do svojich dlaní.
"Čo to máš na rukách?" spýtal sa jej zdesene, keď videl samé tmavofialové modriny.
"To nič." Miya sebou trhla a celá sa roztriasla.
"Takto si občas reagovala aj počas nášho vzťahu, tesne pred koncom.." vykoktal zo seba a zmätene na ňu hľadel.
"Týka sa to tej veci, o ktorej som ti chcela povedať, keď sme ešte..." nedokončila vetu a pozrela niekam inam. "Na čo ti to vlastne hovorím, keď si sa za mojim chrbtom vychrápal s..." v tom začal niekto búchať na dvere. Hnedovláska v momente vstala a s vypleštenými očami hľadela na dvere.
"Miya.." začal, ale prerušila ho.
"Zostaň tu." Prikázala mu rázne, pribehla k dverám a otvorila ich.
"Predposledná časť hry." Začul známy mužský hlas.
"REITA! UTEČ!!!" zvreskla na celý byt, no v tom začul rachot a už len zazrel, ako dopadla Miya na zem. Reita ihneď vyskočil na nohy a keď išiel pribehnúť k nej, v ceste k nej mu zabránili dvaja vyšší muži, ktorí...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama