Crazy Life - 15. kapitola - Bolestivé spomienky, fantázia vs. realita

27. prosince 2017 v 17:18 | Saya Mi

"Rei! To nie!" zakričala hnedovláska so smiechom, keď si ju zobral na ruky.
"No tak Miya!"
"Nebuď sráč!" kričali ostatní so smiechom.
"Raz..." začali všetci naraz počítať.
"Pomoooc..." zakňučala.
"...dva..." muž s páskou cez nos podišiel bližšie k bazénu.
"...TRI!" skríkli všetci a Miya už aj letela do vody. Hneď ako dopadla, všetci začali víťazoslávne kričať a skočili do vody tiež.
Po chvíli sa vynorila hnedovláska s vražedným výrazom na tvári. "Rei..taaa..." zahrmela hrubším hlasom.
"Ale no tak." Ozvala sa vysmiata čiernovláska, ktorá bola pri kraji bazéna. V tom všetci začali skákať postupne do vody.
"Áno zlato?" vynoril sa z vody celý vyškerený a pritiahol si ju bližšie k sebe.
"Hneď mi je lepšie, keď..." nedokončila vetu pozerajúc na jeho odhalený nos, po ktorom pomaly prešla prstom. Jej partner vypleštil oči a nakoniec si povzdychol. Hnedovláska sa víťazoslávne naňho usmiala a ruky si omotala okolo jeho krku. Nakoniec sa ich pohľady stretli a čelami sa o seba opreli, pričom sa neustále držali v objatí.

Hnedovláska zaklipkala očami a miestnosť, v ktorej bola, videla dvojmo. "Páni, tu to žije, neskutočne to tu žije." Vysypala zo seba, akoby ju jej vlastné ústa neposlúchali. Vstala a začala sa obzerať okolo seba. V tom začula zvuk známych piesní, ktorý sa tiahol z obývačky. "Hej! Čo sa to tu..." nedokončila, keď vošla do obývačky. Všade naokolo sa bavili ľudia, ktorých vidí prvý krát v živote. "Tak večierok, hej?" spýtala sa nahlas sama seba a uškrnula sa. "Horšie to už byť nemôže." Zamrmlala a v tom zazrela muža s páskou cez nos. "Reita? Čo tu robíš?" nechápavo sa ho spýtala a podišla bližšie k nemu. Odignoroval ju. Muž s páskou cez nos jej nevenoval ani len jediný krátky pohľad, len sa ďalej venoval červenovláske, ktorá ho už aj ťahala na parket.
"No tak zlato... daj do toho všetko." Ozvala sa červenovláska odhodlaným hlasom a začala sa oňho obtierať. Hnedovláska sa celá roztriasla a zovrela ruky do pästí. Slzy sa jej nahrnuli do očí, no prevaha bola veľká a tak jej začali stekať po lícach. Keď videla, ako Reita začal spolupracovať a obtieral sa o jej zadok, pričom rukami behal po jej páse, občas zablúdil po jej stehnách, stuhla. Nedokázala sa pohnúť z miesta. Než stihla niečo povedať, odrazu začula detský plač. Začala sa obzerať, no nevidela nikoho s malým dieťaťom. V tom vyšla z obývačky a začala pohľadom premeriavať chodbu. Znova ten plač, no tento krát bol počuť lepšie. Začal jej byť známy. V momente sa rozbehla preč z bytu a vybehla hore po schodoch.
"Tak čo urobíš, Miya?" spýtal sa jej čiernovlasý muž posmešne a s úškrnom sa pozrel na dieťa, ktoré mal na rukách.
"Okamžite mi ho daj!" zavrčala zúrivo a keď sa k nemu priblížila bližšie, dieťa pustil. "NIE!" zvreskla skľúčene a naklonila sa cez zábradlie. Stihla už len vidieť, ako malý chlapček dopadol na zem. Tento krát bol začuť Miyin plač, ktorý sa ozýval po celej chodbe.


Jeho myšlienky blúdili čoraz viac a viac, neustále spomínal na časy, keď bolo všetko v poriadku, keď im nič ku šťastiu nechýbalo.

"Úsmev!" zakričala čiernovláska veselým hlasom. Muž s páskou cez nos držal za pás nižšiu hnedovlásku, ktorá si priložila ruky na tie jeho. Rei sa mierne naklonil, aby boli tvárami bližšie k sebe a obaja sa začali usmievať od ucha k uchu. V tom začuli už len cvaknutie a Ayanine nadšenie.

Pri jeho spomínaní si zaboril tvár do dlaní a zhlboka sa nadýchol.

Muž s páskou cez nos vošiel do šatne a zastal. Prekvapene pozeral pred seba.
"Reita! Prišiel si práve včas! Pozri sa čo skúšam Miyi." Ozvala sa vysmiata Kaori a odstúpila ďalej od nižšej hnedovlásky, ktorá len zahanbene stála v krátkych bordovo-čiernych šatách po kolená v lolita štýle.
"Éh..." vydala zo seba nervózne a nevedela, kam sa má pozrieť. Rei si ju začal celú premeriavať.
"Že sa jej hodí korzet? A páčia sa mi tie ramienka. Nie sú ani moc široké, ale ani moc úzke. A čo povieš na ten obojok? Vybrala som taký, aby sa jej to hodilo." Vyrapotala zo seba energickým hlasom.
"Taká rozkošná." Vydal len zo seba omámene a v tom Miyina tvár nabrala červenú farbu. Reita si všimol jej reakciu a na jeho tvári sa zjavil široký úsmev.

Treskol si hlavu o stenu. Má pocit, že sa zblázni. Rukami si chytil hlavu tak silno, až sa celý roztriasol.
"Reeei, miláčik!" zakričal Ruki nežným hláskom a takmer vyvalil dvere do izby. Všetka radosť z neho opadla, keď videl, v akom je stave. Očami prečesával celú miestnosť a všimol si, že má pri sebe rozložené spoločné fotky s Miyou. A to som ho chcel rozosmiať tým, že som zahúkal ako homoš... Zamračil sa na svojho kolegu, prešiel rovno k nemu, pričom fotografie odložil na nočný stolík, vedľa ktorého bol muž s páskou cez nos. Nižší blondiačik si čupol k nemu a vrazil mu facku. "Hej, ty ignorant." Zahrmel a prebodával ho vražedným pohľadom. Reita zdvihol hlavu a bezvýrazne naňho hľadel. "To sa ma ani nespýtaš ako som sa dostal do tvojho vlastného domu?" vyhŕklo z neho rýchlosťou svetla a nadvihol obočie.
"Ako si sa sem dostal?" potichu sa ho spýtal a jeho výraz tváre sa nezmenil.
"Idiot... ty si vážne mimo." Zafrflal si popod nos, pevne ho schytil za predlaktie, pričom vstal a dúfal, že bude spolupracovať. Márne. "Keď tu budeš depkovať a pokračovať vo svojej sebaľútosti, tak Miyu stratíš úplne." Povzdychol si smutný blondiačik, ale nepúšťal ho. Muž s páskou cez nos po druhý krát zdvihol hlavu smerom k jeho kolegovi a nakoniec vstal. "To už je lepšie." Poznamenal spokojnejším hlasom a spolu sa vybrali do obývačky, kde si posadali na gauč. "Viem, kde bude Miya zajtra večer." Oznámil mu pokojným hlasom a preplietol si prsty na rukách. Reita sa v momente vyrovnal a naklonil sa k nemu cez stôl. "Kde?!" vyhŕklo z neho.
"Hm..." vydal len zo seba a zdvihol jeden kútik úst smerom nahor. "Vedel som, že ťa to naštartuje." Dodal pozerajúc na svojho nedočkavého kolegu.
"Tak kde?" zopakoval Reita nervózne.
"Air Bar." Odvetil jednoducho.

...O deň neskôr - večer - Air Bar...
"Ó môj Bože, aha kto tu je. Tá.. hnusná.. odporná.. štetka.." vydala ledva zo seba hnedovláska, ktorá hľadela na červenovlásku s prižmúrenými očami.
"Miya, naozaj si nič nepila?" ozvala sa čiernovláska sediaca oproti nej.
"Ja? Aya, ja nepijem! Proste mi je divne!" zakňučala zamračene a rozhodila rukami. Ayana sa k nej naklonila a zhlboka sa nadýchla.
"Nie je z teba nič cítiť. Dýchni na mňa." Prikázala jej podráždene. Hnedovláska na ňu ledva videla a nejakým spôsobom sa naklonila. Dýchla na ňu a hodila sa naspäť na sedačku. Naozaj nepila, tak potom jedine.. "Miya, ty.."
"Počúvaj! Tomu... tomu!" ukázala na čiernovlasého muža s menším výbuchom. "Nedám šancu!" zamraučala.
"Miya, to je Kai a nie Reita." Prevrátila očami a pokrútila nad ňou len hlavou.
"Po-po-počkaj! Ja len..." vykoktala zo seba a hľadela na miestnosť, ktorá sa pred jej očami neustále menila spolu s okolitými ľuďmi.
"Miya... Miya..." začula známy hlas, ktorý patrí jej najlepšej kamarátke.
"Je to štetka! Štetka, štetka, štetka!" vyhŕklo z nej rozzúrene ani nevedela ako. Ústa ju neposlúchali a jej myšlienky a fantázia prevládala nad realitou.
"Miya! Zobuď sa! O čom to hovoríš?!" zagánila na ňu čiernovláska a povzdychla si.
"Čo to nevidíš?!" prstom ukázala ponad jej plece.
Čiernovláska sa otočila a prekvapene zažmurkala na muža s páskou cez nos. "Miya, ale... Reita predsa nič nerobí." Vysvetlila jej opatrne neustále naňho pozerajúc. Muž s páskou cez nos zachytil ich pohľady a zaváhal. Má ísť? Nemá ísť? Pohľadom zablúdil po hnedovláske, ktorej hlava klesala na všetky strany. Idem...
"Na chvíľu si ju požičiam." Zahrmel drsný mužský hlas za nimi. Čiernovláska sa ani nenazdala a už len videla, ako niekto Miyu ťahá preč.
Vystrašená čiernovláska pribehla k Reiovi, ktorý práve opúšťal svojich kolegov. "Reita! Počuj, niečo sa mi nezdá a... všetko sa to stalo tak rýchlo..." z jej hlasu sršala taká nervozita, že sama nevedela, kam sa má pozrieť.
"Zostaň tu, idem za nimi." Zahrmel a odhodlane sa vybral smerom k dverám, aj keď sa miestami občas zatackal.
"Ďalšia dávka, tento krát sa s tebou zabavím, moja Miya." Oznámil jej čiernovlasý muž s úškrnom.
"Kto je to?" spýtala sa hnedovláska omráčene a hlava jej klesala raz na jednu stranu, potom na druhú. Medzi tým jej pichol ďalšiu dávku a injekciu zahodil.
"No kto asi.." šepol jej do ucha a hodil ju o stenu tak, že sa k nej pritiahol. Keď sa išiel zbaviť jej nohavíc, niekto ho odstrčil.
"Ty sa jej už ani nedotkneš! Parchant jeden!" zvreskol známy mužský hlas. Hnedovláska sklopila pohľad a po stene sa zviezla až dole.
"Daj jej pokoj, ty z kurvy syn!" začula len samé oplzlé reči a hukoty, až nakoniec nastal buchot pri schodoch.
"Rei... Rei..." začala volať skľúčeným hlasom a rukami sa naťahovala ani sama nevedela kam.
"M-Myia..." vykoktal zo seba ten známy príjemný hlas a hnedovláska zacítila alkohol.
"Kto.. Tam vidím pavúky... neznášam pavúky... chcem ísť preč..." koktala smutne a zatvorila oči. V jej hlave nastal zmätok. V tom zacítila, ako sa niečie ruky dotkli jej pásu a zdvihli ju hore.
"Zlatko, si v poriadku? Nie je ti nič? Prosím zostaň so mnou, ja by som ti niečo také nikdy neurobil." Hladil ju po líci a ich pery sa jemne dotkýnali. Hnedovláska pomaly otvorila oči a uvidela muža s páskou cez nos.
"Do pekla Rei, dúfam, že toto si naozaj ty." Vydala zo seba so vzlykom a z očí jej tiekli slzy.
"Prečo by som nebol?" spýtal sa jej pripitým hlasom a oprel ju o stenu.
"Ty si...?" nedokončila otázku a neveriacky naňho pozerala.
"To je až tak vidieť? Miya, čo je ti?" skúmavo na ňu hľadel s prižmúrenými očami a nakoniec si všimol jej rozšírené zrenice. Hnedovláska sa snažila vnímať, no jej myšlienkové pochody si robili, čo chceli.
"Chýbaš mi... chýbaš mi veľmi.. naozaj veľmi." Opakovala smutne, až sa rozplakala.
"Aj ty mne chýbaš... Ja... Toto som nechcel, nechcem ťa stratiť..." vykoktal zo seba nešťastne a jej plač umlčal nežnými bozkami. Hnedovláska ho chytila vzadu za hlavu a pritiahla ho čo najbližšie k sebe. Presne toto potrebovala. Jeho potrebovala. Nič iné jej ku šťastiu nechýba. Reita sa obtrel o jej panvu tak, že ju nadvihol a Miya si omotala nohy okolo jeho pásu. Obaja spolu dokonalo spolupracovali, až nakoniec si jazykmi skúmali vnútro ich úst. Nakoniec sa s ňou pomaly otočil a oprel sa o stenu, po ktorej sa zviezol dole spolu s hnedovláskou, ktorá sa obkročmo pritlačila k jeho stoporenému údu. Obaja zavzdychali spomedzi bozky a Reiove ruky sa presunuli k jej zadku. Ich jazyky sa začali pohrávať. Obaja si ale uvedomovali, že toto nie je vhodné miesto na takú činnosť. Reita ich činnosť zastavil a spoločnými silami sa dostali von z baru rovno k jeho autu. Miya sa neustále obzerala okolo seba, neustále mala pocit, že ich niekto prenasleduje. No v tom už len obaja zacítili úder a ich oči zaliala tma.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama