Crazy Life - 14. kapitola - Podozrenie

27. prosince 2017 v 17:15 | Saya Mi

"Reita, ja by som ti rada verila, že to bolo nedorozumenie, ale nejde to!" zapišťala Ayana do telefónu. Muž s páskou cez nos si dal na chvíľu od seba mobil a nakoniec ho priložil naspäť k uchu.
"Prečo musí byť v tomto taká tvrdohlavá?!" spýtal sa jej nervózne.
"Pokoj! Buď rád, že som ti povedala, kde dnes večer bude! A to si mohol stihnúť zistiť za tých 7 mesiacov! Ja som sa s Miyou rozprávala a povedala, že by rada verila tomu, že sa nič nestalo, ale keď ťa videla v tej izbe, tak dôvera bola automaticky preč! Už to pochop! Nemáš dôkaz, nemáš šancu." Vysvetlila mu Ayana už pokojnejším, ale za to vážnejším hlasom.
"Na niečo prídem, musím." Povedal odhodlaným hlasom.
"Veľa šťastia." Zahundrala a obaja zrušili hovor. Ostatní členovia naňho spýtavo pozreli. Reita len pokrútil hlavou. Hneď pochopili tejto reakcii.

Večer...
Miya bezvýrazne hľadela pred seba a vošla do miestnosti. Začala sa obzerať po všetkých prítomných. "Páni, tu to žije." Zatiahla až tak, že jej hlas preskočil o niekoľko tónov vyššie. Ľudia na okolo sa rozprávali, podaktorí sedeli za pultom a viedli konverzácie, iní sa zabávali na tanečnom parkete. Pomalými krokmi išla do časti, kde boli stoly. Nakoniec našla miesto v rohu. "Voľné, voľné, voľné..." zopakovala niekoľko krát po sebe a dopadla na sedačku. Pohľadom prešla po okolitých stoloch, až sa zacítila niečie pohľady na nej. Pozrela tým smerom a nadvihla jedno obočie. Všimla si, že Azumi sedela vedľa muža s páskou cez nos. Hm... mohla som si domyslieť, že to nebolo posledný krát, čo tú špinu vidím. V tom sa Reita postavil neustále pozerajúc na hnedovlásku, no Azumi ho posadila naspäť na sedačku. Dokonalé manipulovanie človekom. Nevedela som, že je Reita až taký...
"Ahoj, môžem si prisadnúť?" vytrhol ju z myšlienok známy mužský hlas. Hnedovláska sa pozrela smerom hore.
"Kaai, jasné." Zatiahla a tvárila sa, že jej nič nie je. Čiernovlasý muž s malým výbuchom na hlave si sadol oproti nej, pri čom na ňu skúmavo hľadel.
"Tí dvaja.." zamrmlala pozerajúc na Azumi, ktorá sa lepila na Reitu. Kai pozrel tým istým smerom čo ona.
"Pchá sa mu do riti, o nič nejde." Mávol nad tým rukou.
"Ako vtedy." Potichu povedala neustále pozerajúc na tých dvoch.
"Nerozoberaj to. Nestojí ti to za to, ale Rei s ňou nič nemá a ani nemal."
"Pozri." Pozrela mu priamo do očí.
"Stačilo mi ten prvý krát ako ho zamestnávala. Potom hotelová izba.. a teraz toto!" ukázala prstom smerom k tým dvom. Kai na ňu smutne hľadel, no keď sa pozrela zaňho, otočil sa tiež.
"Reita ide sem..." zašomral si popod nos.
"Prepáč mi, Kai, ale pôjdem už. Porozprávame sa na budúce." Rozlúčila sa s ním skleslo a prešla okolo neho.
"Tak, ahoj... Miya." Pomaly vydal zo seba ešte stále zmätene. Hnedovláska išla okľukou, len aby sa nestretla s...
"Prosím ťa, nemohli by sme sa porozprávať?" ozval sa pred ňou prosebný mužský hlas.
Hnedovláska zdvihla hlavu a skľúčene sa naňho zahľadela. "Nenechaj ju samú, aby neotrávila alkoholom niekoho z tvojich blízkych." Odvetila mu ráznym hlasom, prešla okolo neho a už jej nebolo.

...O niekoľko dní neskôr...
"Rei, počúval si ma vôbec?" zatriasol ním Kai. Muž s páskou cez nos sa naňho zmätene pozrel.
"Zvykaj si." Zašomral Ruki zamračene.
"Na to, že sa z neho stala chodiaca mŕtvola?" zafrflal.
"Dajme tomu." Mykol plecom. Reita tých dvoch pozoroval, nakoniec vstal a vyšiel von z miestnosti.
"Kam ide?" spýtali sa obaja dvojhlasne a nakoniec si vymenili prekvapené pohľady.
"Reita, potrebujem..." začal Uruha, keď ho stretol, no jeho kolega išiel ďalej. Vlasáč sa naňho zmätene pozrel. "Reita!" zakričal po ňom. Otočil sa. "Čo sa deje?!" zakričal znova, no až potom si uvedomil, čo zavalil. Muž s páskou cez nos sa otočil naspäť a pokračoval v ceste.
"Hej, Rei, konečne som..." nedokončil vetu Aoi, keď videl, že jeho kolega ani nezastavil. Otočil sa za ním. "REITA!" zhúkol po ňom a hodil doňho zapaľovač. Muž s páskou cez nos sa otočil a nevydal zo seba ani hláska. Jeho kolega pochopil, že takto to ďalej nepôjde a tak sa vrátil k nemu. "Stále ti nezdvíha?" Reita na to pokrútil hlavou. Aoi si len na to povzdychol. "Skúšal si ísť za ňou?" Znova len na to pokrútil hlavou. "Ty si zbrzdený alebo čo? Vybav to osobne a hotovo, nie?" vyhŕklo z neho, ani sám nevedel ako. Reitov výraz tváre sa zmenil na podráždený a začal predychávať to, čo počul.
"Ako... mám... ísť... za ňou... keď... máme... koncert! A... bol... som... za ňou... ale... odpálila ma!" ukončil to zahrmením jeho hlasu.
"A jeden osobný odpal ťa zastaví? Tak to nie. Pozajtra sa vraciame do Tokya, tak to využi." Oznámil mu Aoi vážnym hlasom, otočil sa a odišiel.

"Miya, ja ťa veľmi prosím, daj mu šancu." Prosebne sa sklesnutej hnedovláske zahľadela do očí jej najlepšia kamarátka.
"Ayana, dala by si mu šancu, keby si bola na mojom mieste?" potichu sa jej spýtala a odvrátila od nej pohľad.
"Možno... neviem." Vydala napokon zo seba s veľkým povzdychom. Nastalo hrobové ticho a obidve si odpili zo šálok plných kávy.
"Presne o tom hovorím. Mávam nutkanie mu zavolať, ale čo by sme z toho mali, keby som mu úplne nedôverovala? Len by sme sa hádali." Rozprávala hnedovláska rýchlo meniacim sa hlasom a znova si odpila.
"Keď už sme pri tom, nemá v tom niekto prsty?" spýtala sa jej čiernovláska zamyslene, pričom pomaly dopíjala kávu.
"Na koho tým narážaš?" nadvihla obočie a nakoniec skúmavým pohľadom prešla po okolitých ľuďoch v kaviarni.
"Ten psychopat, ktorý pracuje v mafii." Povedala tichším hlasom.
"Yutaka? To nemyslíš vážne. Možno je na mne zaťažený, ale on pozná iné prostriedky na to, aby ma dostal." Vysvetlila jej vážnym hlasom a zhnusene sa zahľadela niekam do boku.
"Tak moment, na čo tým narážaš?!" nechápavo sa jej spýtala a premeriavala si ju s prižmúrenými očami.
"Na to, že v tom nemá prsty." Vyhovorila sa jednoducho a sklopila pohľad.
"Vyhráža sa ti?" spýtala sa jej na rovinu, nebude predsa chodiť okolo horúcej kaše.
"To čo je za otázku?" prekvapene na ňu zažmurkala hnedovláska a roztrasenou rukou chytila šálku. Ayanin pohľad sa presunul na jej ruky. Zamračila sa. Miya dopila kávu a pozrela na hodiny. "Je neskoro, musím ísť."
"Kam? Veď bývaš predsa sama." Prekrížila si ruky na hrudi.
"Nechcem ťa do toho zatiahnuť, pochop ma." Odvetila potichu, vstala a obliekla si čiernu koženú bundu.
"Do čoho, Miya? Prosím ťa sadni si a hovor." Hľadela na ňu zmätená čiernovláska.
"Nechcem, aby sa ti niečo stalo, bude to tak lepšie." Povedala v rýchlosti a pobrala sa preč z kaviarne než stihla čiernovláska niečo povedať. Keď vyšla von, striaslo ju od toľkej zimy. Nakoniec sa premohla a zamierila k najbližšej stanici. Po ceste jej začal vyzváňať mobil. "A do pekla, dúfam, že to nie je ten..." nedokončila, keď videla na displayi neznáme číslo. Váhala. Má zdvihnúť? Nemá? No než stihla mobil priložiť k uchu, hovor sa vypol. Hnedovláska zastala, chvíľu zamračene hľadela na mobil a nakoniec ho schovala a poponáhľala sa preč.

Hnedovláska bežala k činžiaku čo najrýchlejšie, ako len mohla, no v tom ju niekto pevne schytil za rameno a potiahol dozadu.
"Moja zlatá, ty už si ju do toho zatiahla, takže jeden chybný krok a tvoja kamarátka zažije nezabudnuteľnú noc, rozumieš?!" zavrčal mužský hlas za ňou.
"Nič som jej nepovedala!" zvýšila naňho hlas a zaťala zuby, keď zacítila ako jej stíska rameno.
"Tak ty mi budeš klamať?" šepol hlas podráždene a ťahal ju dovnútra.
"Čo chceš urobiť? Ty somár, pusti ma!" hundrala popod nos a snažila sa oslobodiť z jeho zovretia. Ani sa nenazdala a ocitli sa v pivnici, kde ju hodil o stenu. Hnedovláske to vyrazilo dych, až sa rukou chytila za hruď a rozkašľala sa. Hneď na to ju držali pri stene dvaja vyšší muži v čiernych oblekoch. "Hej!" zahriakla ich rozzúrene a mykala sa na všetky strany.
"Držte ju pevne!" prikázal im drsný hlas a už len videla tmavú postavu ako si k nej kľakla a v ruke niečo držala. V tom jej vyhrnul rukáv a do lakťa jej pichol injekciu.
"HEJ! AU!!" zvreskla a zatínala zuby, až sa po chvíli prestala mykať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama