Crazy Life - 12. kapitola - Nočná hra

27. prosince 2017 v 17:12 | Saya Mi

"Ako sa to stalo?!! Čo sa do pekla stalo?!!" vrieskal Reita pred nemocnicou.
"Upokoj sa!! Nepočul si Uruhu?! Išiel za ňou a v tom videl, ako spadla zo schodov! Keby si išiel hneď za ňou, tak by sa to možno nestalo! Ale nie! Ty musíš očumovať reportérku, ktorá sa nám vkuse pchá do riti!" zvreskol po ňom Kai, pri čom ho prebodával zamračeným pohľadom.
"Ja som ju neočumoval! Pýtala sa ma na môj vzťah s Miyou, ale keď Miya odišla, nezdalo sa mi to a išiel som s Uruhom za ňou!! Potom sme sa rozdelili, ja som sa išiel pozrieť na hajzle a Uruha zas dole!!" jeho vreskot sa nemenil, no za to jeho tvár nabrala červenú farbu od toľkej zlosti.
"Ako ťa taká upišťaná kunda mohla zastaviť?!!!" spýtal sa ho vreskotom a ani si neuvedomili, že podaktorí ľudia po nich prekvapene pozerali.
"Ona ma nezastavila!!! Ja som jej len odpovedal a hneď išiel!!! A hneď potom som išiel s Uruhom rýchlo preč!!!" vysvetlil mu neustálym krikom.
"Fajn!! Dúfam, že si uvedomuješ, že z vlastnej vôle by toľko toho nevychlastala!!" zavrčal.
"Samozrejme, že nie!! Do pekla, Kai, čo sa to s tebou deje?!! Upokoj sa!!" vrieskal o stošesť.
"Dobre vieš, čo je tá štetka zač!! Nechápem, na čo si sa s ňou dával vôbec do reči!!"
"Rozprávala sa s Miyou!! Potom som išiel za ňou a.. zvrtlo sa to!! Kai, nezveličuj to, dobre?!! Ani si nevieš predstaviť, ako mi teraz je!!" zvreskol až tak, že sa chytil oboma rukami za zadnú časť hlavy a pozrel naňho zaslzenými očami. Kai sa naňho prekvapene pozrel, nevedel, čo na to povedať. Videl, že sám má toho dosť a že mu nie je jedno, čo sa vtedy stalo. Skutočne ho to mrzelo.

Reita s Kaiom sa pozreli na sklené dvere, cez ktoré bolo vidieť na vysokého muža s bledohnedými vlasmi, ako sa rozpráva s hnedovláskou ležiacou na lôžku. "Prepáčte, ste príbuzní slečny Teruko?" ozval sa starší mužský hlas. Obaja sa otočili.
"Ja som jej priateľ."
"A ja kamarát." Odpovedali hneď po sebe.
"Vy ste jej lekár?" zvedavo sa ho spýtal Kai.
"Áno." Prikývol, pri čom obom venoval vážny pohľad.
"Ako je na tom?" ozval sa Reita ustarosteným hlasom.
"Slečna Teruko mala niekoľko krát problémy s pečeňou. Mala nábeh na otravu alkoholom a museli sme jej spraviť výplach žalúdka. Zranenia, ktoré utrpela, nie sú vážne. Mala šťastie. Ale teraz bude musieť chodievať na kontrolu raz za mesiac a budeme jej robiť pečeňové testy. A.." začal a nazrel do papierov, ktoré držal v ruke. "Vidím, že nie ste odtiaľto, takže papiere vám prenechám a odovzdáte ich jej ošetrujúcemu lekárovi."

"Sestrička, musíš si dávať pozor na také mrchy ako je tá Azumi. Zrejme ti objednávala miešané drinky." Odvetil vysoký hnedovlasý muž, ktorý jej bol veľmi podobný.
"Poučila som sa." Odvetila s povzdychom.
"Musíš si dávať pozor. Keby tam tých schodov bolo viacej, tak..." nedokončil vetu, zamračil sa a pozrel niekam inam.
"Na také voloviny ani len nemysli, Yasuo." Zafrflala namosúrene. Hnedovlasý muž sa na ňu zahľadel a nakoniec sa pousmial.
"Naozaj si dávaj na seba pozor." Zopakoval vážne a v tom sa otvorili dvere. Obaja sa pozreli tým istým smerom. Nastalo ticho. Dvaja muži vošli do izby.
"Ozvem sa ti. Keby si hocičo potrebovala, stačí zavolať." Rozlúčil sa s ňou jej brat týmito slovami, pri čom ju opatrne objal. Nakoniec vstal a kývol hlavou tým dvom, pričom Reitu potľapkal po pleci. Obaja sa za ním ešte pozreli a keď sa dvere zatvorili, podišli bližšie k Miyi.
"Ako sa máš?" "Ako ti je?" zasypali ju otázkami a Miyine oči behali raz po jednom, raz po druhom.
"Som síce malá, ale.. zvládam to!" odpovedala im s úsmevom od ucha k uchu, nadvihla ruky, ktoré zovrela do pästí, takže urobila gestu typu: "Som silák! Pozrite na tie svaly!" Obaja sa na to len pousmiali. Hnedovláska spustila ruky a povzdychla si, pri čom zadržiavala všetku bolesť v sebe. "Mrzí ma to." Zašomrala pozerajúc niekam inam.
"Vieme čo sa stalo." Ozval sa Kai, než Reita stihol niečo povedať.
"Čo tým myslíš?" prekvapene sa ho spýtala a pozrela mu do tváre.
"Nebola by si schopná si objednať toľko drinkov." Skonštatoval Kai zamyslene.
"To je tak, keď sa človek zakecá s cudzou osobou, ktorej nepadne do oka." Zamrmlala hnedovláska.
"Myslíš Azumi?"
"Hej." Odvrkla. To Reitu prekvapilo.
"Kto ti objednal tie drinky? Počkaj, narážaš na tú mrchu?" spýtal sa jej zmätený Kai.
"Hej."
"Tomu nerozumiem." Neveriacky nad tým pokrútil hlavou Rei.
"Ja tomu rozumiem až moc dobre, keď mi neveríš, tak..." v tom jej odpoveď prerušilo zvonenie mobilu. Miyu až striaslo. Obaja na ňu skúmavo hľadeli, nepochopili jej reakciu na obyčajné zvonenie mobilu. Vymenili si nechápavé pohľady, ktoré sa hneď po tom presunuli k hnedovláske, ktorá už aj mala mobil pri uchu.
"..tak čo?" zašepkal známy hlas.
"Ty..." začala a snažila sa upokojiť. Cítila, že ide na ňu nával nervozity a strachu. Do očí sa jej znova nahrnuli slzy a tak pozrela na svoju ruku. Naprázdno prehltla.
"Som veľmi rád, že si sa premohla a nedokončila si tú vetu. Aby si vedela, vždy som na blízku. Vždy som bol, vždy aj budem. Nič to nezmení, rozumieš? A ten pád ma skutočne mrzí... alkohol dokáže divy." Začal rozprávať šeptavým hlasom ako zvyčajne. Neznáša ho, nenávidí ho, no pomaly a potichu zhlboka dýchala. Kai s Reitom boli len ticho. Nechápali, čo sa deje, prečo je Miya ticho.
"Stráž si svojich blízkych." Hneď po tom zložil a Miya roztrasenou rukou vrátila mobil na nočný stolík.

...O týždeň neskôr...
"Nočná hra... Čo takto sa zahrať na schovávačku?" spýtal sa jej šeptavý hlas. Miya stála v tmavej chodbe a obzerala sa okolo.
"Raz..." začal počítať a Miyi len tiekli samé slzy. "Dva... tri... Yutaka si pre teba čoskoro príde..." Hnedovláska ledva utekala po celom dome a hľadala dobrú skrýšu. V tejto chvíli neuvažuje ani len nad tým, či je to detinské, alebo nie. "po... jeho..." pokračoval veľmi pomaly. V tom hnedovláska zazrela menšiu skriňu v rohu. Možno by sa aj do nej vošla. Pribehla k nej a roztrasenými rukami ju otvorila. Kľakla si k nej a schovala sa tam, pri čom rýchlo zatvorila. "Miyu." Dokončil a v tom začula kroky. Celá sa roztriasla a druhou rukou si zakryla ústa a zadržala vzlyky. "Yutaka si jeho Miyu vždy nájde... Yutaka má rád schovávačku..." vravel hlas do telefónu. Miya začula, ako sa jeho kroky vzdialili. Potichu si vzdychla. Je preč? Je naozaj preč? Žeby to vzdal a odišiel? V tom sa v momente otvorili dvere do skrine, v ktorej bola schúlená do klbka a už len bol začuť vreskot na celý dom. Muž, ktorému v tej tme osvecovalo tvár z mobilu len z malej časti ju schytil a potiahol k sebe. "Odmena pre toho, kto vyhral..." šepkal, hovor sa zrušil a v tom zacítila jeho ruku na vnútornej časti jej stehna.
"PUSTI MA!! DAJ MI UŽ POKOJ!! DAJ MI UŽ KONEČNE POKOJ!!" neustále vrieskala a snažila sa oslobodiť z jeho silného zovretia.
"No tak Miya... pravidlá predsa poznáš, nie? Neboj sa... budem opatrný..." šepkal jej do ucha, no na hnedovlásku to nijako nezapôsobilo. Skrúcala sa, zvíjala sa, robila všetko preto, aby sa oslobodila, no Yutaka bol príliš silný. Hnedovláske tiekli slzy po tvári, predsa len, jej rany neboli úplne zahojené. Očami prešla po pravej strane jej boku, z ktorého vytŕčal obväz. Po chvíli zacítila, ako jeho ruky prechádzali po jej tele. Miya využila situáciu a v momente sa mu vytrhla. Yutaka si všimol, že niekto zažal svetlo. To bol preňho poplach, vstal a čo najrýchlejšie ako len vedel, utiekol preč.

"Miya?" ozvalo sa zhora a hnedovláska začula ako niekto schádzal dole po schodoch. Reita zažal dole na chodbe a zazrel Miyu sediacu na zemi so sklonenou hlavou. V momente k nej pribehol, sadol si k nej a pritiahol si ju k sebe.
"Miya, no tak... pšššt... Čo sa deje? Zlatko..." Hnedovláska ho silno objímala okolo krku, pri čom si hlavu oprela o jeho nahú hruď. Reita zacítil, ako jej slzy dopadali na jeho hruď.
"J-ja... " začala, zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. "...niečo sa mi zdalo... bol to len zlý sen." Dokončila s hlbokým povzdychom. Neznáša klamstvá, nie je zvyknutá ich sama hovoriť, a preto je to pre ňu ťažšie.
"Ráno mi porozprávaš, o čom sa ti snívalo, ale teraz si poďme ľahnúť. Potrebuješ spánok." Povedal ustarostene a pomohol jej vstať. Miya si obe ruky omotala okolo jeho brucha a neustále sa o neho opierala.
"Prepáč mi, že som ťa zobudila, ale..." nedokončila vetu, znova ten nával sĺz, no tento krát ich udržala.
"Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať." Povedal jej akoby to nič nebolo, akoby to bola samozrejmosť. V poslednej dobe sa to stávalo často. To Reitu znepokojovalo ešte viac. Pomaly spolu išli hore po schodoch, neustále sa navzájom držiac. Keď si ľahli do postele, ihneď si Miya položila hlavu na jeho hruď.
"Už je lepšie?" spýtal sa jej potichu, keď ju oboma rukami objal.
"Oveľa." Odvetila už pokojnejšie. Neskutočný pocit. Vždy keď je s ním, cíti sa bezpečnejšie.
"Vyriešime to, nech je to čokoľvek." Zašepkal jej pri ucho a pobozkal ju na vlasy.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.