Crazy Life - 11. kapitola - Hra sa ešte len začala

27. prosince 2017 v 17:11 | Saya Mi

...O polroka neskôr...
"Ako ti to hovorieva? Malá Miya... Malá Miya..." hovoril známy mužský hlas veľmi pomaly a pokojne. Hnedovláska zastala a ledva udržala mobil pri uchu. Očami prečesávala okolie, no nevidela ho.
Muž s páskou cez nos sa medzi tým k nej otočil. "Miya, stalo sa niečo?" spýtal sa jej ustarostene a podišiel bližšie k nej.
"Moja Miya... Moja Miya... bude tichúčko a určite si niečo vymyslí. Človek predsa nikdy nevie, čo sa mu môže prihodiť, však?" hnedovláska vystrašene pozerala pred seba a keď ho neustále počúvala, z jeho hlasu sršala hrôza.
"Nie, nič sa nestalo." Pokrútila hlavou.
"Výborne, ide ti to veľmi dobre. Je priam neuveriteľné ako ma dokážeš poslúchať, keď si s ním." Striaslo ju. Reita celý čas na ňu neustále hľadel, no jeho pohľad bol čoraz viac a viac ustarostenejší. Nemohol si nevšimnúť jej správanie. Do riti, to sa ho nikdy nezbavím alebo čo?! Môžem byť kdekoľvek, on si ma nájde.

...Večer...
"Miya? Miya!" zamával jej pred očami vlasáč, keď si posadali.
"Zem volá Miyu! Bar volá Miyu! Myslím tým konkrétne miesto, samozrejme."
"Čože?" spýtavo sa naňho pozrela. Uruha si ju celú premeral, až sa jeho pohľad zastavil na jej rukách, v ktorých neustále držala mobil.
"Je všetko v poriadku?" pridal sa Reita do ich začínajúcej konverzácie.
"Áno, bola som len zamyslená, to nič." Vyhŕklo z hnedovlásky pozerajúc niekam bokom. Uruha sa na ňu len pochybovačne pozrel a pokrútil hlavou.
"Ak chceš, tak môžeme ísť domov, nemusíme tu byť." Navrhol Reita a pritiahol si ju bližšie k sebe.
"Nie, Rei. To je vážne v poriadku." Pozrela mu do očí a nakoniec sa aj usmiala. Potom sa pozrela na mobil a schovala ho do kabelky. Nakoniec svojho partnera oboma rukami objala okolo brucha a oprela sa o jeho hruď. Nezdá sa mi to... To dievča ma v poslednej dobe desí. pomyslel si Uruha pozerajúc na Miyu. Muž s páskou cez nos sa spokojne usmial, obidve ruky omotal okolo jej pásu a lícom sa oprel o jej hlavu.

...O niekoľko hodín neskôr...
Miya podišla k pultu a sadla si na voľnú barovú stoličku. Potom sa otočila za seba a všimla si, že Reita sa zarozprával s Uruhom. Pousmiala sa a otočila sa naspäť.
"Dáte si niečo?" spýtal sa jej vysoký čiernovlasý mladý muž milým tónom v hlase.
"Sake poprosím." Slušne odvetila.
"Hneď to bude." Hnedovláska len na to s úsmevom prikývla.
"Dobrý večer." Pozdravil ju neznámy ženský hlas. Miya otočila hlavu za hlasom a prekvapene sa pozrela na červenovlásku, ktorá sedela vedľa nej.
"Prepáčte, poznáme sa?"
"Och, nie! Kayo Azumi, teší ma." Predstavila sa jej s úsmevom od ucha k uchu.
"Teruko Miya." Vydala zo seba a nevedela, ako sa má tváriť.
"Viem, že je to na teba zhurta, ale pár krát som robila rozhovory s tvojim priateľom a jeho kolegami. Určite ti nevadí, keď ti budem tykať, predsa len je medzi nami istý vekový rozdiel." Vysvetlila jej ešte milším hlasom, až to začínalo liezť Miyi na nervy. Začínala mať pri nej divný pocit.
"Bez problémov." Prikývla pri tom a keď jej čašník priniesol sake, v momente si z neho odpila.
"Som veľmi rada. Tak koľko chodíš s Reitom?" zvedavo sa jej spýtala. Miya sa prekvapene pozrela na pohár, ktorý mala pri sebe.
"Myslím, že táto otázka je nevhodná, keď sme sa pred pár sekundami zoznámili." Zamrmlala si popod nos.
"Och, prepáč! Som len zvedavý človek!"
O čo jej ide? "Domyslela som si." odvetila jej pokojným hlasom, no ani sa na ňu nepozrela.
"Och! Vidím, že už si dopila! Čo takto si dať so mnou aspoň pohárik?" spýtala sa jej piskľavým hlasom.
"Tak dobre, ale niečo slabé, najlepšie bez alkoholu." Mykla plecom. Zrejme na tú ženskú nezaberá ani jej odmerané správanie.
"Mimochodom, rada by som ti porozprávala..." začala hovoriť Azumi, až ju Miya nakoniec prestala počúvať. Červenovláska im neustále objednávala rôzne drinky, no ústa sa jej nezastavili ani len na chvíľu. Hnedovláska pri tom pozerala pred seba, občas aj na Azumi, no pri pohľade na ňu si musela vždy odpiť. Drinky boli sladké, necítila nič silné, takže jej neprekážalo, keď jej červenovláska veselo objednávala aj naďalej.
"Pozri kto sem ide!" vytrhla ju z myšlienok. Miya očami prechádzala po miestnosti, ktorú videla dvojmo. Privrela oči, no miestnosť sa jej nezaostrila. Hnedovláska sa musela chytiť za hlavu, ktorá sa jej neskutočne točila. Nakoniec sa pomaly otočila k prichádzajúcim mužom. Čo mi do toho dala?!
"Azumi! Dlho sme sa nevideli." Privítal ju Reita s úsmevom. Miya na nich hľadela s privretými očami.
"Si v poriadku?" podišiel k nej Uruha, až sa zatackal. Neodpovedala, len zoskočila zo stoličky tak, že takmer spadla na vysokého vlasáča.
"Prepáč..." zamrmlala ledva pozerajúc do zeme.
"Nehovor mi, že si pila." Šepol jej do ucha Uruha, nedalo mu to, musel sa šibalsky usmiať. Hnedovláska si všimla jeho pripitý výraz a nakoniec si priložila ukazovák k perám, "Pšššt!" vydala zo seba a začala otvárať ústa a mávať jednou rukou na znak toho, aby to ostatným nepovedal. Uruha sa len zasmial, ale nakoniec jej odpovedal podobným gestom ako ona. Povzdychla si, hlava jej klesala raz na jednu stranu, raz na druhú.
"Miya, si v poriadku?" ozval sa Reita za jej chrbtom.
"Eh.. hm... áno, som. Ja... o chvíľu sa vrátim, idem na toaletu." Povedala koktavým hlasom, no neotočila sa k nemu a utekala preč, ak sa to dalo nazvať utekaním. Všetci traja sa za ňou otočili a venovali jej nechápavé pohľady.
"Rei, mohol si sa mi skoršie pochváliť, že máš... priateľku?" spýtala sa ho akoby nechápavo červenovláska.
"Áno, chodíme spolu už polroka." Odvetil jej celý vysmiaty, no myšlienkami bol úplne niekde inde. Začínal mať divný pocit. Uruha si červenovlásku celú premeriaval s privretými očami. Nakoniec pohľadom prešiel po prázdnych pohároch, ktoré práve bral barman. Potom sa pozrel na miesto, kde sedela Miya.
"Hm..." vydal len zo seba.
"Uruha, idem za Miyou. Nezdala sa mi, že by bola v poriadku." Vytrhol ho z myšlienok ustarostený muž s páskou cez nos. Vlasáč sa naňho pripito pozrel, ale nakoniec prikývol.
"Ja... sa idem tiež po nej pozrieť." Zamrmlal rýchlo meniacim sa hlasom a spolu sa vybrali preč.
"Rei, nezabudni sa mi ozvať!" počul len, no nemal čas na to reagovať.
Medzi tým Miya pomalými krôčikmi išla po chodbe opierajúc sa o stenu, aby náhodou nestratila rovnováhu. Kde sú tu tie hajzle?! Nezvládnem to... Ocitla sa pred schodmi, ktoré viedli dole. V tom jej začal vyzváňať mobil. Miya ho roztrasenou rukou vytiahla z kabelky a pozrela na display. "Neznáme číslo"
"N-nie... už n-nie..." rozvzlykala sa tak, že jej vyhŕkli slzy.
"Nepočuješ zvoniť mobil? Nezdvihneš mi?" ozval sa hlas za ňou. Hnedovláska sa ledva otočila a začala mať smrť v očiach, keď ho videla. Vyšší tmavovlasý muž ju chytil pod krk tak, že ju rovno pritlačil k stene a zdvihol nad zem.
"J-ja..." povedala priduseným hlasom.
"Poznáš pravidlá našej hry. Ak ich nebudeš dodržiavať, celá tvoja rodina končí! Rozumela si?!" skríkol po nej až ňou potriasol.
"A-Áno." Vykoktala zo seba a už len zacítila, ako jej tiekli slzy po lícach.
"Hm.." zazrel po nej a pustil ju. "Hra sa ešte len začala." Oznámil jej a začal sa smiať. Miya sa ani nenazdala a už len začula, ako rýchlo schádzal po schodoch. V tom sa hnedovláska chytila oboma rukami za krk a zasyčala od bolesti. Už ďalej nemôžem... Nakoniec urobila nepatrný krok dopredu, noha sa jej šmykla o hranu schodu a spadla po schodoch rovno na zem.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama