Crazy Life - 10. kapitola - Zahráme sa takú hru

27. prosince 2017 v 17:10 | Saya Mi

Reita sa začal pomaly prebúdzať, pri čom si jednou rukou pretrel oči. Potom ju naspäť omotal okolo pásu, ktorý patril spiacej hnedovláske, ktorá mu ležala na hrudi. Ešte ospalý sa na ňu usmial. Reitova ruka na jej páse nevydržala dlho a začal ju hladkať po chrbte. Medzi tým sa jeho pohľad presunul na hodiny, ktoré ukazovali pól jedenástej. Po chvíli zacítil, ako sa Miyina ruka presunula vyššie k jeho kľúčnej kosti. Reita otočil hlavu k nej a zahľadel sa na ňu. Hnedovláska pootvorila oči, ktorými pár krát ospalo zažmurkala a pozrela na svoju lásku.
"Dobré ráno, dračica moja." Vydal zo seba takým láskyplným tónom v hlase, že Miya mu venovala široký úsmev.
"Dobré ráno, zlatko." Obaja sa k sebe naklonili a ich pery sa spojili v jedny, pri čom do činnosti zapojili aj jazyky. Nakoniec sa od seba odtiahli neustále si pozerajúc do očí.

"Kai, koľko budeš ešte v tej kuchyni trčať?!" zakričal naňho Uruha z obývačky.
"Pripravujem raňajky pre tých dvoch, je na tom niečo zlé?!" zakričal naspäť, pri čom pokračoval vo svojej činnosti.
"Dobre vieš, že Reita tvoje jedlo nemusí." Ozval sa, ale bez kriku, keďže už stál vo dverách, ktoré viedli do kuchyne.
Kai zdvihol hlavu a nadvihol obočie. "V Miyinej prítomnosti to zje určite."
"Hm, možné to je." Uznal Uruha zamyslene a odpochodoval naspäť do obývačky. Onedlho bolo začuť, ako niekto schádza pomaly zo schodov. Všetci sa pozreli smerom odkiaľ to počuli, ani sa nenazdali a do obývačky šuchtavým krokom prišla malá hnedovláska oblečená vo veľkom tričku a šortkách. S privretými očami sa na všetkých pozrela.
"Dobré..." vydala zo seba s milým úsmevom a kývla im. Všetci na ňu vypliešťali oči a podaktorým išla sánka padnúť.
"Kai, toto musíš vidieť." Vyrapotal zo seba Uruha prekvapene a keď sa ich kolega dostavil, uškrnul sa.
"To Reitove tričko ti sekne." Poznamenal. Hneď na to sa objavil za Miyou muž s páskou cez nos.
"Rei, ty si z nej cez noc vytĺkol dušu, či čo?" spýtal sa ho Ruki s diabolským výrazom na tvári.
"Ha?" pozrel naňho s privretými očami.
"Skôr Miya z neho." Ozval sa Aoi s úškrnom.
"Myslím, že to bolo vzájomné." Skonštatoval Uruha s ešte väčším úškrnom.
"He?" vydala len zo seba a naklonila hlavu na bok.
"Sestrička moja zlatá, póóóď!" zatiahol Kai rozkošným hláskom a už aj ju ťahal do kuchyne.
"Niečo tu voniááá." Zatiahla tento krát prispaná hnedovláska a nechala sa ťahať. Reita tých dvoch ihneď nasledoval. Všetci sa za nimi pozreli a nakoniec si vymenili veľavýznamné pohľady.
"Mitarashi Dangooo!" zatiahol Kai veselo a položil pred nich taniere, na ktorých boli dve špajdle a na nich napichnuté tri stredne veľké guľôčky poliate zlatistou omáčkou.
"Ách." Vydala zo seba hnedovláska, keď zacítila tú známu sladkastú vôňu omáčky.
"Dobrú chuť." Zašomral Reita a už aj sa pustil do jedla spolu s Miyou. Kai len vydal zo seba tichý hrdelný smiech a medzi tým sa dostavili do kuchyne ostatní členovia.
"To čo je?" spýtal sa Aoi neveriacky.
"On je." Vyšší muž ukázal na Reitu.
"On naozaj je Kaiove jedlo." Rozvinul vetu Ruki.
"Hovoril som vám, že bude jesť." Prekrížil si ruky na hrudi, pri čom sa víťazoslávne usmial.
"Koľko je hodín?" spýtala sa ich hnedovláska s plnými ústami, keď dojedla poslednú guľôčku.
"Jedenásť hodín. Prečo?" nadvihol obočie najnižší z nich.
"Čože?!" skríkla na celú kuchyňu, až sa začala drhnúť.
"Koča! Neumieraj." Zahundral Uruha.
"Trúbka malá." Zašomral Reita a začal ju mierne búchať po chrbte.
Hnedovláska si pár krát odkašľala a nakoniec si vydýchla. "Vďaka." Nevinne sa na všetkých zaškerila a vstala. "Musím ísť do práce! Meškám! Je toto možné?! Ja som ešte nemeškala!" vyhŕklo z nej rýchlosťou svetla.
Než stihla ešte niečo povedať, zakryl jej ústa Uruha. "Zavolali sme Ayane. Ayana zavolala do práce a vybavila ti deň voľna." Vysvetlil vlasáč pokojným hlasom a ruku dal preč z jej úst.
"Ale čo vaše dnešné fotenie?" V tom si všetci členovia vymenili prekvapené pohľady.
"Eh... no." Ozval sa Ruki, pri čom sa vzadu poškriabal po hlave.
"Mohli by sme to..."
"Na to ani len nepomysli, Suzuki Akira! Pekne si dnes splníte svoje povinnosti a ja zatiaľ dám do poriadku tento dom." Vyhlásila hnedovláska bojovým hlasom. Reita na ňu vypleštil oči, dávno ho niekto neoslovil jeho pravým menom. "Teda, chcem tým povedať, že nechcem, aby ste kvôli mne odložili prácu na inokedy." Povedala pokojnejším hlasom a odkašľala si.
"Koča má pravdu a aj tak máme dnes len fotenie." Pritakal Uruha zamyslene. Hnedovláska sa naňho milo usmiala.

...O dve hodiny neskôr...
"Majte sa!" zakývala im vysmiata hnedovláska. Muž s páskou cez nos sa ešte otočil, než nastúpil do auta.
"Naozaj nechceš ísť s nami, zlato?" zakričal tak, aby ho počula.
"Možno sa neskôr za vami zastavím!"
"Budem rád, tak zatiaľ! A ľúbim..." v tom ho niečia ruka potiahla do auta. "ťa!" dokončil Uruha s úškrnom, keď vystrčil hlavu von z auta. Hneď na to bol začuť Miyin nákazlivý smiech.

...V podvečer...
"Kuchyňa je čistá... obývačka je čistá.. kúpeľňa.." mrmlala si popod nos malá hnedovláska. Z jej činnosti ju vytrhlo zvonenie mobilu. Miya sa k nemu natiahla a zdvihla to. "Haló?"
"Len moja Miya... len a len moja Miya..." pomaly šepkal mužský hlas.
"Prosím? Yutaka, si to ty?" spýtala sa vyrovnaným hlasom.
"Dlho som ťa nepočul, moja Miya... Zahráme sa takú hru..." oznámil jej rovnakým šeptavým hlasom, ako pred tým.
"Čo tým myslíš?" nechápavo sa ho spýtala, no jeho hlas ju začínal desiť.
"Vysvetlím ti pravidlá, ktoré budeš dodržiavať... Inak tvoj synovec..."
Hneď ako sa ukončil ich rozhovor, hnedovláska konala rýchlo.

Keď bola na mieste, zaklopala na dvere. O chvíľu jej otvorila tmavovlasá žena, ktorá bola o niekoľko cm vyššia. "Miya, stalo sa niečo?" spýtala sa jej ustarostene, keď si prezerala zadychčanú a hlavne vystrašenú hnedovlásku.
"Ou, nie, Akemi! Ja som len dlho nevidela môjho krásneho synovca!" vysvetlila jej s úsmevom, pri čom zhlboka dýchala.
"Ach tak, no poď ďalej! Nemusela si až tak uháňať." Otvorila jej dvere dokorán tak, aby vošla. Potom za ňou zatvorila a rýchlo vyšla po schodoch. Miya sa medzi tým vyzula a nazrela do kuchyne.
"Yasuo je v práci, vráti sa až neskoro večer." Ozvalo sa za ňou.
"Ach, myslela som si." Potom sa otočila a v Akeminom náručí videla malého tmavovlasého vysmiateho chlapčeka.
"Sora! Môj malý Sora!" vydala zo seba od radosti a tmavovláska pochopila, že ho chce na ruky. Ihneď mu ho podala s úsmevom od ucha k uchu. "Nepostávaj tu a pokojne si choď sadnúť." Ukázala smerom do obývačky a obidve tam zamierili.
"Aaa! Ty si ale vyrástol!"

V ten deň sa to začalo...
"Miya? Miya!" zakričal muž s páskou cez nos, keď vošli do domu. Ruki medzi tým podišiel bližšie k stolu a všimol si položený papier. Vzal ho do rúk a očami ho v momente prečítal.
"Je u Yasua a Akemi." Ozval sa po chvíli ticha.
"Idem, nie je možné, aby mi nebrala mobil celý deň." Zašomral nervózne a už ho nebolo. Ostatní členovia si vymenili prekvapené pohľady.
"Idem vrátiť kľúče, vysvetlím im, že sme ich nemohli vrátiť skoršie." Ozval sa Kai.
"Vďaka, potom sa ozvi, keď budeš doma." Potľapkal ho po pleci Uruha.
Keď Reita zaparkoval auto neďaleko domu, pribehol k bránke a zazvonil. Po chvíli sa otvorili dvere. "Reita! Poď ďalej!" zakričala naňho Akemi, pri čom mu rukou naznačovala, aby vošiel.
"Ďakujem!" pousmial sa a o niekoľko sekúnd už aj stál na chodbe a vyzúval sa.
"Miya, Reita prišiel!" zakričala na ňu z kuchyne. Vo dverách obývačky sa zjavila hnedovláska s malým chlapcom na rukách.
"No nie je rozkošný?" privítala ho otázkou a oprela si špičku nosa o ten jeho. "Ma-lý Soo-ra!" zatiahla podareným hláskom.
"A-...blu!" zatriasol rukami Sora a začal sa usmievať.
Muž s páskou cez nos ich s úsmevom pozoroval a nakoniec k nim podišiel bližšie. "Ty si ale vyrástol." Pohladil ho po hlavičke. Potom sa spolu vybrali do obývačky, kde si sadli vedľa seba. "Prepáč mi, že som neprišiel skoršie, ale jedna reportérka s nami robila ešte rozhovor." Vysvetlil jej nevinným hlasom.
"Myslela som si, že ešte niečo také budete mať." Poznamenala akoby to nič nebolo a nakoniec pritisla pery na Sorove malé líčko, nadýchla sa a fúkla mu naň tak, že sa jej pery zatriasli a malý chlapček sa rozosmial a triasol pri tom rukami do všetkých strán. Reita sa len usmieval, no nakoniec zmenil výraz jeho tváre.
"Prečo si mi nezdvíhala? Bál som sa o teba." Sklopil pohľad.
Hnedovláska sa pozrela na svojho partnera a zamrzol jej úsmev na tvári. "Prepáč mi, ponáhľala som sa sem. Nechcela som, aby si si robil starosti." Zahovorila to so smutným tónom v hlase a položila si pri tom na svoju hruď svojho synovca, ktorý sa automaticky o ňu spredu oprel.
"To je mi rodinka, svedčalo by vám to." Skonštatovala Akemi s úsmevom, keď vošla. Obaja hlavy otočili k nej a vypleštili oči.
"Rodinka?" zopakovala Miya prekvapene.
"Ako svedčalo?" spýtal sa Reita zmätene.
"Keby ste mali deti, tak by vám to určite svedčalo. Dúfam, že ste to zle nepochopili." Pozrela na oboch ospravedlňujúco a nervózne sa zasmiala.
"Ách tak! Je nám to jasné!" začali obaja hromadne až sa začali červenať.
"Och, Sora už aj zaspal!" ozvala sa Akemi po chvíli ticha. Obaja sa pozreli na chlapčeka, ktorý spal na Miyinej hrudi.
"Akosi rýchlo zaspinkal." Povedala Miya tichším hlasom. Reita na to nič nepovedal, len si premeriaval Miyu a jej synovca. Krásny pohľad.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.