Classmates - 28. kapitola - Spolu

27. prosince 2017 v 19:39 | Saya Mi

Od toho incidentu sa veľa zmenilo. Daikiho tajomné telefonáty sa skončili a taktiež aj jeho príliš neskoré nočné príchody domov. Sayako sa snažila veľakrát s ním skontaktovať, no tentokrát mi to povedal hneď. Dokonca sme sa "náhodne" stretli, no v skutočnosti neďaleko čakala, kedy Daiki vyjde von. No ani jej plač a ospravedlnenia naňho nezabrali. Jednoducho to považoval za uzavreté a jej správanie prestal riešiť. Prestal ju ľutovať. Je to jej život a takto si ho zariadila. Sama.
Prihovorila sa aj mne, no Daiki ma v tej chvíli ťahal od nej preč a ja som len počula ďalšie zúfalé ospravedlnenia a prosbu o pomoc.
Neviem aké to je byť slobodnou matkou. Myslím, že to nie je najjednoduchšie, avšak ja v tej situácii nie som a preto sa tým nechcem zaťažovať. Tá žena mi spôsobila obrovský šok jej klamstvami a zúfalými činmi. Obaja s ňou nechceme mať nič spoločné.
S Ryoutom som sa zatiaľ nestretla. No aspoň sme spolu volali.
Ťažko sa mi s ním rozprávalo, lebo som nevedela, ako sa mu poďakovať. Vydala som to známe vďačné slovo zo seba, no mala som pocit, že to nestačí. Prepadli ma výčitky svedomia. Nechcela som, aby sa trápil. A práve to som mu otvorene povedala.
A on, môj drahý priateľ, ma uistil, že už je spokojný, pretože sa znova usmievam.


Byt sme mali vybraný a tak Daiki nemusel okrem menších formalít nič vybavovať, no predsa len som premýšľala nad tým, aké to bude. Bývať len s ním, doštudovať...
Daiki občas vynadal Renovi, ktorý si zjavne užíval našu prítomnosť do takej miery, že neustále chcel s nami niekam chodiť. Kino, bar, reštaurácia, koncerty a iné. Oznámil mu, že o polroka sa budeme sťahovať a bolo na ňom vidieť, že mu to prišlo ľúto.
Zvykol si na nás, ale aj my naňho. Nikdy nevznikol žiaden konflikt, nikdy sme si nezavadzali.
No predsa len... ja a Daiki sme pár. Nemôže to takto v trojici fungovať večne.


O polroka neskôr

Po týždni upratovania, umývania a dokupovania nábytku sa nám spoločne podarilo dať byt do normálneho stavu.
Mali sme pre seba stredne veľký dvojizbový byt, ktorý nám pre začiatok bohato stačí. Je dostatočne zariadený, útulný, ale aj moderný. Daiki si dal na tom záležať a patrične dal do toho kopec peňazí, pre ktoré som s ním mala nejednu výmenu názorov, keďže som nebola schopná prispieť toľko, koľko on. Ešte stále som študovala a o mesiac ma čakajú štátnice a obhajoba záverečnej práce.
Po pravde, nerobilo mi to starosti ani stresy. Pripravujem sa na to dlhšiu dobu a verím, že to zvládnem.
Preto som veľmi nepracovala. Mala som za sebou nejednu brigádu, no vždy to boli jednorazové záležitosti. No aj tak som bola za ne vďačná, pretože som peniaze využila práve pre tento byt.
Daiki chodil z práce vo večerných hodinách, no vždy lepšie, ako v nočných. Nakoniec sa rozhodol, že prácu zmení, ale chce v nej vydržať ešte jeden rok. Rešpektujem jeho rozhodnutie. Hlavne... nech je spokojný a nech ho môžem mať pravidelne pre seba.


Zavrel som za sebou dvere a zamkol. Vyzul som si topánky a pobral sa do spálne.
Keď som vošiel dnu, uvidel som, ako sa jej tvár rozžiarila a privítala ma dlhým bozkom na pery.
Milujem ten pocit, keď prídem domov po celodennej práci a čaká ma ona.
Vážim si ju.
Vážim si to, čo všetko robí. Ako sa o mňa stará, keď prídem z práce a očakáva ma s chutnou večerou.
Tentokrát som jej povedal, aby mi nič nechystala, lebo som ju chcel prekvapiť.
Preto som sa poponáhľal, osprchoval sa a dal sa do pohodlných teplákov a trička.

V kuchyni som si nachystal všetky ingrediencie a recept. Všetko mi prišlo rovnaké.
Zamračil som sa a pozorne čítal recept. Zároveň som zvieral v rukách dve koreniny. Tuším sú to koreniny.
Mierne som sa pootočil a zachytil som jej pohľad.
Sedela za stolom premeriavajúc si ma a tváriac sa pri tom pobavene.
Mierne som sa uškrnul a pokračoval vo svojej činnosti.

Po polhodine trápenia sa s omáčkou som sa rozhodol ju ochutnať. Opatrne som si lyžicu priložil k ústam, pofúkal to a srkol si.
"Do riti," zašomral som potichu a zaťal som zuby. Nič horšie som v živote neochutnal. Tú chuť nemám k čomu porovnať. Mäso sa mi podarilo, ale tá omáčka chutí ako hovno.
Išiel som radšej skontrolovať ryžu, no tá vyzerá byť v poriadku. No aj tak som sa chopil paličiek, aby som to ochutnal.
Ešte nie je dovarená. Myslím, že ešte nie je. Tá od Evky je lepšia - mäkšia.
"Môžem ochutnať?" ozvala sa za mnou a ja som sa k nej ihneď otočil.
"Čo?" spýtal som sa jej šomravo a dúfal som, že nemyslí omáčku.
"Tú omáčku. S tou si viedol tajný tichý rozhovor," odvetila mi pobavene a zaškerila sa.
Prižmúril som na ňu oči, no nakoniec sa jeden kútik mojich úst zdvihol smerom nahor.
"Chutí ako hovno. Nemusíš to ani ochutnávať, Evička," vyriekol som nakoniec rezignovane.
V tom sa zatvárila prekvapene a len bez slova pristúpila bližšie k hrncu a otvorila kryt. Najprv si privoňala a zavrela pri tom oči.
Po chvíli ich otvorila, zohla sa k šuplíku a vybrala lyžicu.
"Evička..."
"Evička to musí ochutnať, aby zistila, čo tomu chýba. Tiež nie som skvelá kuchárka, ale spoločne na to prídeme," vysvetlila mi pokojne, milo sa na mňa usmiala a nakoniec sa ďalej venovala mojej omáčke, ktorú bez váhania vložila do úst.
Mierne pokrčila nosom a jej ústa sa skrivili do divnej grimasy. Nakoniec sa ale zoširoka usmiala a zahľadela sa na mňa.
Prekvapene som ju pozoroval. Znervóznel som z nej. Rád by som vedel, čo si práve myslí.
"Skúsme toto a toto," vzala z vrchnej poličky medzi nami dve fľaštičky, otvorila ich a potriasla nimi nad omáčkou, do ktorej sa dostalo niečo ďalšie kvapalné.
Pozeral som na ňu nechápavo, lebo som nevedel, čo robí. Nepoznal som ani tie koreniny alebo čo to bolo.
Potom začala miešať a nakoniec to ochutnala. Prižmúrila pritom oči, no nakoniec uznanlivo prikývla, otočila sa ku mne s plnou lyžicou v ruke a rukou ma volala k sebe, z čoho som pochopil, že mám tiež ochutnať.
Naklonil som sa k nej, srkol si toho a potom sa vyrovnal. Moje oči sa rozšírili.
Tá omáčka chutí inak ako predtým. Chutí ako typická chutná dobrá stráviteľná omáčka.
"Chutí?" spýtala sa ma zvedavo.
"Je skvelá," zoširoka som sa na ňu usmial a vtisol jej bozk na čelo. Čo by som bez teba robil, Evička?
Nebola zvedavá len na omáčku, ale aj na zvyšok. Dal som jej z každého ochutnať, avšak hovädzie mäso s ryžou som zvládol. Nechcel som, aby mi s tým pomáhala. Nechcel som, aby mi pomohla s omáčkou.
"Tá omáčka ma sere," zvolal som nahnevane, keď som nám nakladal večeru na taniere.
"Prečo? Veď jej nič nechýba," začudovala sa.
"Lebo nie je odo mňa," zamrmlal som potichu a zahanbene prebodával pohľadom poháre, do ktorých som nalial červené víno.
V tom som počul, ako sa zasmiala.
Zdvihol som k nej pohľad a posadil sa oproti nej.
Evka pokrútila hlavou a milo sa na mňa usmievala, "Celá večera je od teba Daiki a ja si vážim, že si bol ochotný nám to uvariť. Rada som ti pomohla s tou omáčkou. Veď sme spolu. Máme si predsa aj pomáhať," vyriekla povzbudzujúcim tónom v hlase, "Ja som aj tak len tú omáčku trošku len.. hmm..." zamyslela sa a zahľadela sa niekam ponad moje plece.
Vypadlo jej slovíčko a na mojej tvári sa zjavil úškrn.
Vyzerala pritom tak milo, keď sa snažila prísť na to stratené slovíčko.
"Dochutila?" snažil som sa jej pomôcť a užíval si tú chvíľu.
"No, niečo také. Áno, môže byť," prikyvovala na to, chvíľu vyzerala, že ešte stále premýšľala, no nakoniec sa na mňa pousmiala.
Spoločne sme sa potom pustili do jedla. Som rád, že som jej spravil radosť, no ešte väčšia radosť príde, keď jej spravím niečo potom v spálni.
Uškrnul som sa a následne na to si odpil z vína.
Zahľadel som sa na ňu, ako si vychutnáva moje jedlo. Odpila si z vína a vtedy sa naše pohľady stretli.
Ľúbim ju. Ľúbim ju takú, aká je. Je sama sebou, aj keď sa veľa prispôsobila našej kultúre. No aj napriek tomu je to stále tá Evka, ktorá spadla z rebríka a vrhala na mňa pobúrené a nahnevané pohľady, lebo som sa často správal ako debil.
A ona ma aj napriek mojim chybám má rada takého, aký som.
Viem, že som jej vtedy nechtiac ublížil, keď som jej zatajil môj predošlý vzťah. Vrátilo sa mi to aj s úrokmi.
Zamračil som sa a radšej do seba napchal posledné zvyšky večere. Serem na to, čo bolo. Spolu sme to zvládli a teraz sme tu. V našom byte a čoskoro ju čaká ďalšie prekvapenie v spálni.


KONIEC

~~~

Na záver som sem musela pridať obrázok tohto fešáka. ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.