Classmates - 24. kapitola - Odreagujme sa

27. prosince 2017 v 19:31 | Saya Mi

Zatvorila som sa v kúpeľni a rozhodla si dať kúpeľ. Vonnú a penivú guľôčku som pustila do vody a nechala ju rozpustiť. Medzitým som zhodila zo seba všetko oblečenie a nakoniec vliezla do horúceho kúpeľa. Mierne ma striaslo, no po chvíli príjemne zahrialo a tak som sa odhodlala posadiť.
Spokojne som vydýchla a zavrela pri tom oči.
Sem-tam som počula, ako Ren niečo rozpráva Daikimu, z čoho som usúdila, že sa nachádzajú v jeho izbe a nechal pri tom dvere otvorené.
Neprekážalo mi to. Boli to len tlmené zvuky, ktoré som po chvíli prestala vnímať úplne.
Uvoľnila som sa a snažila som si vyčistiť hlavu od rôznych myšlienok. Chcela som ju mať prázdnu. Aby sa do nej nedostali vôbec žiadne myšlienky.
Moje telo vstrebávalo príjemné teplo a ja som v tej chvíli mala chuť si aj pospať.
V tom som začula, ako sa dvere zavreli. Bol to len tlmený zvuk, no ja som ho vnímala a tak som sa narovnala, no nie príliš, aby ma pena dostatočne zahalila. Nebola som si istá, či je to Daiki alebo Ren, aj keď s Renom sa mi našťastie zatiaľ žiaden trapas nestal.
"Daiki? Alebo Ren?" zvolala som po chvíli, keďže nastalo zrazu hrobové ticho, ktoré sa mi nepozdávalo.
Zrazu sa otvorili dvere do časti kúpeľne, v ktorej som ja a spoza nich sa zjavil unavený Daiki. Hľadel na mňa s červenými podráždenými privretými očami, no predsa mi venoval ten jeho typický milý úsmev.
"Ach..." vydala som s úľavou a opätovala mu úsmev.
"Prečo si si nešiel ľahnúť? Dnes si mal dlhý deň..." dodala som ustarostene.
Daiki za sebou zatvoril dvere a pobral sa za mnou.
"Bez teba nepôjdem spať," odvetil rázne a zazíval.
"Dlhé dni mám už štvrtý mesiac, Evička. Budem musieť s tým niečo spraviť," poznamenal priam únavne a v tom začal pomaly zo seba zhadzovať veci.
V tom som spozornela a so zatajeným dychom ho sledovala.
"Ale najprv potrebujem spraviť niečo dôležitejšie," dodal s úškrnom.
Keď sa zbavil posledného kúsku oblečenia, všimol si ako si ho premeriavam v plnej kráse.
Jeho úškrn sa rozšíril a bez slova sa pridal ku mne do vane, na čo som sa mu prispôsobila a nohy si pritiahla bližšie k sebe.
Daiki sa usadil oproti mne, rozkročil sa a vystrel nohy tak, že sa dotýkali mojich bokov. Potom ku mne vystrel ruky, jemne ma potiahol za pás a pritiahol si ma k sebe.
Otočila som sa mu chrbtom a oprela sa o jeho hruď.
V tom začal zvoniť telefón, na čo som sa mierne k nemu pootočila a spýtavo naňho hľadela.
"To bude z práce. Zajtra to vyriešim," riekol otráveným tónom v hlase a zamračene hľadel niekam inam.
"To ti volajú o takomto čase? Veď bude jedenásť hodín," vyšlo zo mňa spontánne.
"Hej, je tam veľa workoholikov. Nerieš to, Evka. Mám ich plné zuby," odvetil unavene a lícom sa mi oprel o plece.
Bez slova som ho mokrou rukou pohladila po vlasoch. Nemala som mu čo na to povedať. Nebolo treba čokoľvek hovoriť.
Rozumiem jeho situácii, no on sám najlepšie vie, čo mu vyhovuje.
Z časti to viem i ja. A viem, že to nie je práve tento druh práce.
Po chvíli zdvihol hlavu a zahľadel sa na mňa. Jeho pery sa dotkli tých mojich a venoval mi krátky bozk.
Vystrela som sa a otočila sa k nemu tvárou v tvár.
Vzala som jeho tvár do dlaní a tento krát som sa na jeho pery prisala ja.
Jeho ruky jemne a trpezlivo prechádzali po mojom hrudníku, až skĺzli nižšie.
Zachvela som sa a keď sa naše oči stretli, jeho pohľad oťažel.
Ten jeho hlboký pohľad, do ktorého som sa ponárala hlbšie a hlbšie...

Zahalená v župane som hľadela na potopu, ktorú sme spôsobili. Pevne som zomkla pery, no nakoniec som si kusla nervózne do pery.
Keby som napustila menej vody do vane, tak...
Ale nevedela som, že sa to znova zvrtne a my dvaja...
Červeň sa mi dostala do líc, pretože aj napriek tomu, že sme dostali polovicu vody z vane von, sa mi to páčilo.
Keď som sa vrátila naspäť do prítomnosti, zachytila som ako sa Daiki chopil handry a kľakol si.
"Choď si ľahnúť, ja to tu upracem," ozvala som sa ráznejšie, podišla som k nemu bližšie, aby som si vzala handru, no on sa ku mne ani len neotočil a pokračoval v stieraní vody.
"Nie, Evička," odvetil jednoducho, na čo som sa musela pousmiať. No zároveň by som bola radšej, keby ide spať hneď. Ráno skoro vstáva a potrebuje sa na to patrične vyspať.
Rýchlo som prebehla do vedľajšej kúpeľne, vzala druhú handru a pomohla mu.
Obaja sme to hravo a za veľmi krátky čas zvládli dať do poriadku a tak sme si mohli ísť konečne ľahnúť.
Čudujem sa, že Daiki vydržal byť tak dlho hore, no po pravde ma potešilo, že sa snažil stráviť čas so mnou, aj keď jeho ranné vstávanie bude náročnejšie, než zvyčajne.
Otočená chrbtom k posteli som si vyzliekla župan a chopila sa pyžama, keď v tom mi zastavil pravú ruku.
Otočila som sa k nemu, ako leží na boku na posteli a uprene na mňa hľadí.
Stuhla som nad jeho hypnotizujúcim pohľadom, ktorý ma vedel dostať.
"Poď za mnou do postele takto, Evička," zvolal sexy chrapľavým hlasom a ja som ho bez slova poslúchla.
Obaja sme sa konečne dostali pod perinu. Daiki si ma pritiahol bližšie k sebe a objal ma okolo pása. Jeho mocné telo ma príjemne hrialo a tak som sa pobrala ku spánku.


~~~

Chce to aj obrázok na odreagovanie, nech to má šmrnc k tejto kapitolke. ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama