Classmates - 16. kapitola - Výmena názorov

27. prosince 2017 v 19:15 | Saya Mi

Nastal piatok a s ním aj zápas.
Moje oči sa zvyčajne zameriavali najmä na Daikiho, no tento krát som nedokázala odtrhnúť zrak od kapitána nášho basketbalového tímu.
Ren hral minimálne rovnako agresívne, ako Daiki.
V tom buchol po chrbte práve môjho partnera a ustráchaného hnedovlasého hráča, ktorý sa... aspoň myslím, že volá Sakurai.
"POHYB! MAKÁME!" jeho vreskot sa dostal až k nám, načo som nadvihla obočie.
Daiki sa k nemu otočil a vyzeralo to tak, že naňho vyprskol nejakú poznámku, ktorú som dobre nepočula.
Prekvapene som tých dvoch sledovala. Napadlo ma, že možno si Ren jeho rozchod vybíja na hre. Za ten čas, čo ho poznám, som zistila, že si nerobí ťažkú hlavu z maličkostí a už vôbec nie z ľudí, avšak keď sa jedná o vzťahy... vyzerá to tak, že si všetky tie pocity vylieva v hre.
"Hm..." vydala som nepatrne zo seba a v tej chvíli som sa usmievala veľmi zvláštne. Možno by som aj ja niečo také potrebovala, aby sa mi uľavilo.

Po zápase sme s dievčatami vyšli von z budovy a očakávali sme chalanov.
Jennie a Jisoo opäť komentovali celý zápas a najmä Renovu horlivosť, na čo som opäť pritakala a aspoň sa utvrdila v tom, že nie som jediná, ktorá si všimla, že dnes hral celkom inak.
Ľudia postupne vychádzali von z budovy, keď v tom som medzi nimi zazrela Ryoutu, ako sa rozpráva s nízkym hnedovlasým dievčaťom.
"O chvíľu sa vrátim," vyšlo zo mňa spontánne a vybrala som sa k blondiačikovi.
Ubehli tri dni od toho incidentu s Haizakim a ja som si uvedomovala, že som nemusela byť počas nášho telefonátu až taká nepríjemná.

"Ryouta?" oslovila som ho opatrne.
Blondiačik sa ku mne ihneď otočil spolu s tým dievčaťom a na tvári sa mu usadil kamenný výraz.
"Mohla by som s tebou hovoriť chvíľu o samote?" očami som v rýchlosti prebehla po jeho... neviem čo je zač a nakoniec zdvihla pohľad opäť k nemu.
"Počkám ťa pri bráne," ozvalo sa to dievča, otočilo sa nám chrbtom a odkráčalo preč.
Ryouta po celý ten čas hľadel na mňa a nakoniec si prekrížil ruky na hrudi.
"Chcem sa ti ospravedlniť za to, ako som sa k tebe správala v telefóne. Bola som nahnevaná a... vybuchla som," snažila som sa nájsť vhodné slová, ktoré by dostatočne vyjadrili to, ako ma to mrzí. Možno urobil chybu, že zavolal Haizakiho, no nemohol vedieť dopredu, čo sa stane.
"Vieš prečo si bola nahnevaná?" spýtal sa ma vážne. Ten vysmiaty Ryouta ako keby ani neexistoval.
"Bála som sa, že by sa to strhlo k bitke a..." zhlboka som sa nadýchla, "...nahnevala som sa, že Haizaki vyprovokoval Daikiho," odpovedala som mu mrzuto.
"Hm..." vydal zo seba posmešne a zachechtal sa, "Daiki sem, Daiki tam..."
V tom som nadvihla obočie a neveriacky naňho hľadela, "Nerozumiem."
"Haizaki urazil teba a je ti to jedno. Aominecchi sa len trochu naserie a už si celá bez seba," skonštatoval ako keby zamyslene a na jeho tvári sa zjavil smutný úsmev.
To ma dostalo do pomykova a nezmohla som sa ani len na jedno slovo.
"Aké romantické," poznamenal ironicky a odvrátil odo mňa pohľad.
"Len som sa ti chcela ospravedlniť za to, ako som sa správala," zopakovala som potichu a sklopila pohľad.
"O to nejde. Ide tu o to, že si omotávaš okolo prsta jedného chlapa za druhým," odvrkol namosúrene.
"Čože?!" zvýšila som hlas a pozrela sa mu do tváre.
Ryouta sa tváril celkom ľahostajne, no jeho oči napovedali niečo iné. Videla som v nich smútok a hnev.
"Nie je to pravda! Ak narážaš na to, že som ťa odmietla, tak..."
"Cítil som, že by sme mohli mať spolu niečo viac. Čakal som, že by sme to mohli spolu skúsiť..." začal rozprávať potichu pozerajúc mi priamo do očí a ja som v tej chvíli znervóznela.
"Po tom objatí som si myslel, že by sme sa mohli posunúť ďalej, no ty si mi nedala ani len jednu šancu ti dokázať, ako veľmi som ťa chcel..." každé jedno slovo, ktoré vyslovil, bolo plné emócií a ja som začínala mať pocit, že si to nevypočujem do konca.
Tak veľmi ma zamrzelo, že... že som mu nevyhovela, ale nemôžem ho klamať. Je veľmi milý chlap, je príťažlivý a vyžaruje z neho charizma. Správal sa ku mne ako gentleman, ale... nemôžem len tak vhupnúť do vzťahu, keď necítim, že to chcem.
"Ryouta, ja som ti nechcela ublížiť, prosím ťa..."
"Nie je to fér, Evka. Bol som zúfalý a nahnevaný. Zavolal som kvôli tomu Haizakiho, lebo toho parchanta neznášam. Bolo fajn si na ňom vybiť zlosť, ale zvrtlo sa to..." rozprával celkom bez života a rezignovane. Možno ani nepočul to, čo som povedala.
Moje oči sa rozšírili a zrazu mi prišlo zle od žalúdka, ktorý sa mi začal nepríjemne skrúcať.
On ho zavolal kvôli mne...
"Nevedela som..."
"Najhoršie na tom je, že odkedy sa to stalo, si riešila len to, ako je Aominecchimu. Mňa si si nevšímala. Je príjemné mať na krku dvoch chlapov, ktorí o teba stoja?" spýtal sa ma s veľmi zvláštnym úsmevom.
"Daiki je spolužiak a ty si kamarát..." prehovorila som zmätene.
"Neklam aspoň samu seba," prerušil ma opäť a pokrútil hlavou pozerajúc niekam inam.
"Nechcem o teba prísť, Ryouta. Preto som sa ti ospravedlnila. Nechcela som narušiť naše priateľstvo," povedala som smutne a slzy sa mi nahrnuli do očí. Nikdy som nikomu nechcela spôsobiť bolesť. Viem, aké to je a preto nechcem, aby to prežívali aj druhí. Nerobím druhým to, čo sama nemám rada. No Ryoutovi som ublížila a nevedela som, že o mňa až tak veľmi stojí.
"Hm..." pokrútil hlavou a pozrel na mňa chladne.
To mi takmer vyrazilo dych, lebo tento výraz tváre som si uňho nevedela predstaviť a ani mi to k jeho povahe nesedelo.
"Nájdi si za mňa iného, kto bude okolo teba lietať, aby si si ho vôbec všimla!" zvolal zvýšeným podráždeným hlasom, na čo som urobila krok dozadu a pohoršene pootvorila ústa.
Ryouta mi venoval zamračený pohľad, otočil sa mi chrbtom a začal pomaly kráčať k tej hnedovláske.
Mierne sa mi zatočila hlava a tak som znenazdajky urobila niekoľko krokov dozadu a oprela sa o stenu. Rukami som si objala ramená a z očí mi vyhŕkli slzy, ktoré sa mi pomaly skotúľali po lícach. Nahlas som zasmrkala a začala zhlboka dýchať. Privrela som pritom oči a prestala som vnímať zvuky okolia.
Tak veľmi ma mrzí, ako to s Ryoutom dopadlo. Nezachovala som sa práve najlepšie, lebo som sa mu odvtedy neozvala. Možno keby som sa mu ozvala skôr, nebol by takýto.
No na tom nezáleží. Dala som mu zbytočné nádeje a ani som si to neuvedomovala.
Nakoniec som očami "prečesala" okolie, aby som sa uistila, či si niekto nevšimol, že sa prejavila moja precitlivenosť. Potom som si len povzdychla.
Zdalo sa, že nikto si to nevšimol a tak som si rýchlo rukami prešla po lícach a zotrela pozostatky sĺz.
Pobrala som sa teda k ostatným a zistila som, že ich je tam akosi viac.
Jennie a Jisoo sa rozprávali s viacerými basketbalistami, pričom ich počúval Ren a tak som si domyslela, že nebudeme v tej istej zostave, ako zvyčajne.
"Evka, čo hovoríš na zápas?" privítal ma týmito slovami kapitán basketbalového tímu, ktorý sa tváril, akoby ho skutočne nič netrápilo, pretože mal na tvári usadený ten jeho typický vysmiaty výraz plný energie.
"Boli ste skvelí. Dnes si bol pre hru zapálený viac, ako zvyčajne," poznamenala som uznanlivo, na čo sa Ren uškrnul.
"Hej, keď niektorí hrali ako predposratí, tak im musel niekto ukázať, ako sa hrá," odvetil na to hrdo a celkom namyslene, no z jeho výrazu som usúdila, že sa len pretvaruje.
"Čo trepeš, ty magor?" ozval sa za mnou ten známy otrávený tón a ja som hneď spoznala, že je to Daiki.
Ihneď som sa k nemu pootočila a všimla som si, ako sa mračí na Rena.
"Dobre si počul," povedal so smiechom, "Kto ťa zdržal tento krát? Tá blonďavá ctiteľka?"
Vyjavene som sa pozrela na Rena a nakoniec som Daikimu venovala zamračený pohľad.
Ctiteľka?
Blonďavá?
Zdržala ho?
V tej chvíli som sa naňho už viac mračiť nemohla. Mala som pocit, že ma to urazilo a... vytočilo ma to.
Čo to má znamenať?!
Daiki len prevrátil očami a nič mu na to nepovedal. Potom sklopil pohľad ku mne a jeho otrávený výraz sa zmenil na prekvapený.
"Čau," vyšlo zo mňa namosúrene, odvrátila som od neho pohľad a začala kráčať spolu s ostatnými nevšímajúc si jeho prítomnosť.

Všetci sme sa usadili za veľkým stolom v reštaurácii.
Ochotne som si sadla medzi Sakuraia a ešte jedného čiernovlasého hráča, ktorého meno som si nezapamätala. Bola som spokojná s tým, kde sedím a ešte viac ma uspokojilo to, že Daiki sedel na opačnom konci.
V momente sme sa začali všetci rozprávať a mne sa ihneď otvorili ústa.
Nezastavila som sa a udržiavala rozhovor s chlapcami z jednej aj druhej strany.
Aspoň som zistila, že ten čiernovlasý chalan sa volá Toshio.
Celkom som sa odreagovala a zažrala do nášho spoločného rozhovoru o škole. Prekvapilo ma, že ich zaujímalo, ako to chodí v mojej rodnej krajine, avšak ťažko niečo také zhrnúť len do niekoľkých viet a tak som im len povedala základné informácie o tom, ako to chodí na mojej vysokej škole.
Medzitým sme si všetci objednali pitie a na moje veľké prekvapenie si väčšina vybrala pivo, no keďže zvyknem po pive zaspať a nohy ma vtedy neposlúchajú, rozhodla som sa pre víno.
Jennie a Jisoo si objednali to isté, čo ja a tak sme si všetci zaželali "Na zdravie!".
Očkom som hodila po Daikim, ktorého dosť zamestnávali moje dve spolubývajúce.
Uškrnula som sa a odvrátila od neho pohľad.
Kde má jeho blonďavú ctiteľku?
"Evka a aké pamiatky si navštívila?" zvedavo sa ma spýtal Sakurai, ktorý sa stihol za ten čas slušne rozhovoriť.
Keď som ho tak sledovala, v hlave sa mi vynoril Hiroshi. Tí dvaja sú si celkom podobní.
Pousmiala som sa a rozrozprávala sa o pamiatkach v Kyote, v Shizuoke, Hiroshime a Nagasaki. Nezabudla som spomenúť aj moju veľmi blízku kamarátku Mariko, ktorá bola veľakrát mojim osobným sprievodcom na výletoch.

"Dáme si špecialitu večera!" zvolal Ren bojovo a odhodlane, ako keby bol pred zápasom.
Pousmiala som sa naňho a pokrútila mierne hlavou. Zaujímalo by ma, akú špecialitu myslí.
Opäť som si odpila a zistila som, že už mám druhý dvojdecový pohárik vínka v sebe. Cítila som ten jemný nával alkoholu v hlave, no hanbu im určite nespravím, keďže je na čase skončiť s pitím.
"Myslíš tú ch..." prehovoril Daiki, avšak v tom ho zastavila Jennie a zapchala mu ústa dlaňou.
Daiki zvraštil obočie, chytil ju za zápästie a odtiahol jej ruku od jeho úst.
"Čo robíš?!" spýtal sa jej podráždene.
"Môžeme... môžeme niečo skúsiť.. no.." začala nezrozumiteľne koktať pozerajúc smerom k nám.
To dievča má niečo za lubom.
"Evka, chutí ti chobotnica?" spýtal sa ma Toshio.
Ihneď som k nemu otočila hlavu a nervózne som sa naňho usmiala.
"Už som jedla chobotnicu a chutí zaujímavo, ale ešte som si nezvykla na tú nezvyčajnú chuť," hľadala som čo najvhodnejšie slová. Keď som naposledy jedla tento odlišný pokrm, mala som pocit, že sa tie chápadlá prebudia a zožerú mi žalúdok zvnútra.
"Ospravedlňujem sa, ale potrebujem ísť na toaletu," zvolala som spontánne, na čo ma chlapci ihneď pustili.
S pohľadom zaboreným do zeme som sa rýchlymi krokmi pobrala na spomínané miesto.

Podišla som bližšie k umývadlu a začala si pomaly a s citom umývať ruky, pričom som niekoľkokrát na ne zažmurkala a potriasla hlavou.
"O to nejde. Ide tu o to, že si omotávaš okolo prsta jedného chlapa za druhým..."
"...ty si mi nedala ani jednu šancu ti dokázať, ako veľmi som ťa chcel..."
"Evka?"
Ihneď som sa otočila a zazrela som vo dverách Jisoo.
"Si v poriadku?" spýtala sa ma ustarostene a podišla ku mne bližšie.
"Ale jasné!" odpovedala som s úsmevom a utrela si ruky. Určite jej teraz nebudem vešať na nos môj "príjemný" rozhovor s Ryoutom.
"Okej," celú si ma premerala a venovala mi záhadný úsmev, "Počkáš na mňa?"
"Hej," mykla som plecom a prekrížila si ruky na hrudi. Dokonca aj Jisoo sa správa podivne.

Spoločne sme sa vrátili za ostatnými a než sme k nim podišli bližšie, niekto mi zakryl oči.
"Jisoo, čo robíš!" zvolala som nahnevane a zostala som stáť na mieste.
"Teraz si opatrne sadneš a musíš uhádnuť, čo ješ," oznámila mi pobavene, na čo som sa zachmúrila, aj keď to určite nebolo vidieť.
A tak som sa s jej pomocou posadila a zacítila som vábivú vôňu nejakého jedla a taktiež tú známu mužskú príjemnú vôňu.
"Evka, otvor ústa," ozval sa Daiki, ktorý sedí pravdepodobne vedľa mňa.
Skvelé. Stihol si presadnúť, kým som ja bola preč.
Vypustila som vzduch z úst, pričom sa mi zatrepotali pery ako malému dieťaťu.
"Prečo?"
"Lebo si hladná a chceš jesť," zamrmlal.
"Čo budem jesť?"
"To ti nemôžeme povedať, ale bol to Jenin nápad!" zvolal Ren pobavene.
"Zabijem ťa," zahrmela som.
"Aj ja ťa milujem," zvolala Jennie so smiechom. To dievča vždy vie, kedy na ňu prehovorím a to bez toho, aby som ju oslovila menom.
"Evka, nedurdi sa a otvor tie ústa," ozval sa Daiki mierne otráveným, no zároveň prosebným hlasom a zacítila som, ako sa mojich úst dotklo to jedlo.
Zhlboka som sa nadýchla a najradšej by som pritom prevrátila očami, avšak Jisoo mi stále zakrývala oči.
"Fajn," prehovorila som po chvíli a veľmi pomaly a neisto som pootvorila ústa.
V tom som zacítila, ako sa mojich úst dotkli už aj paličky a následne na to sa môjho jazyka dotklo... nejaké mäso.
Zavrela som ústa, keď sa paličky vzdialili od mojich úst a začala som prežúvať.
"Hm..." vydala som zo seba prekvapene a začala som uznanlivo prikyvovať.
"Tak ako?" spýtala sa ma Jisoo zvedavo.
"Výborné. Je to veľmi chutné," odvetila som spokojne a v tom moje oči zazreli svetlo.
Viackrát po sebe som zažmurkala a zahľadela sa na ostatných, ako sa uškŕňajú.
Nechápavo som na nich hľadela a potom mi pohľad padol na stôl, na ktorom..
"To je.. to je.."
"Chobotnica! Chutí ti! HA-HA!" ozvala sa Jennie víťazoslávne.
Vyjavene som hľadela raz na to, čo som ochutnala a potom na moju spolubývajúcu.
V tom sa začal niekto smiať a ja som si uvedomila, že ten smiech patrí Daikimu.
Prekvapene som ho začala sledovať, ako sa z chuti a od srdca zasmial. Určite je to tak, pretože som ho prvýkrát videla a počula sa takto smiať.
"Nepovedala som, že mi chobotnica nechutí!" zvolala som pohoršene a hlasnejšie, ako zvyčajne, no po dvoch pohárikoch vína sa to dalo čakať.
"Ale vyznelo to tak," ozval sa Toshio s úškrnom.
"No pokračujeme," ozval sa Daiki vážne a už aj paličkami chopil ďalší kúsok.

"V žiadnom prípade!" pokrútila som hlavou a venovala mu urazený pohľad. "Nakŕm si tú tvoju blonďavú ctiteľku, čo ťa zdržala po zápase," precedila som spomedzi zuby, vzala si voľné paličky a chopila nimi prvý kúsok chobotnice.


~~~

~Chladný Ryouta~
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama