Classmates - 10. kapitola - Očarujúci Kise Ryouta

27. prosince 2017 v 19:01 | Saya Mi

Ako zvyčajne, škola mi ubehla veľmi rýchlo a mimoškolské aktivity, ktorými ma zamestnáva Kumiko, tiež.
Povzdychla som si pri pohľade na seba do zrkadla.
Už po druhý krát sa stretnem s minimálne troma chlapmi za posledné tri dni. I keď, stretnutia s Hiroshim vo mne nezanechávajú otravné mätúce myšlienky ako pri...
Prevrátila som očami a pobrala sa radšej preč z kúpeľne.

Keď som sa vrátila do izby, siahla som po mobile, ktorý som mala položený na nočnom stolíku a skontrolovala si čas.
Fajn, o chvíľu sedem hodín. Už by som mohla ísť pomaly von. Ryouta sa mi ozve.
A tak sa aj stalo.
Ledva som zavrela hlavné vchodové dvere, zavolal mi blondiačik, že ma očakáva na parkovisku.
A tak, napadnutá otravnými mätúcimi myšlienkami, som sa pobrala k jeho autu a nastúpila doň.

Neprebiehalo to zle.
Rozprávali sme sa len o tom, čo sme za posledné dni robili, no nestihli sme si ani všetko povedať a už sme aj vystupovali z auta.
Sadli sme si oproti sebe v reštaurácii a ja som si automaticky prstami jemne prešla po ofine, aby som sa uistila, že mi nelieta na všetky svetové strany. Je to jeden z mojich zvykov a zakrývam tým moju nervozitu, aj keď nie vždy sa mi to podarí.
No Ryouta nezaháľal a oslovil ma, aby som pokračovala v rozprávaní.
Počúval ma pozorne a na perách sa mu pohrával jemný úsmev. Vyzeral priam nevinne.
Musím uznať, že aj takáto obyčajná jednoduchá maličkosť mi polichotila, lebo kto nemá rád, keď ho niekto počúva?

Po tom, čo sme si objednali večeru a víno, sa rozhovoril aj blondiačik a tak som ho s úsmevom počúvala a užívala si nielen skvelé jedlo, ale aj víno.
Ako dlho som nemala víno? Naposledy, keď sme sa zoznámili s Jisoo. Áno, vtedy som pila víno.

Čím dlhšie som pozorovala blondiačika, tým viac sa znásoboval môj silný pocit, ktorý mi napovedal, že tento chlap to rozhodne vie so ženami. Nerozprával príliš veľa, ale ani príliš málo. Rozprával natoľko pútavo, aby som ho skutočne počúvala a nakoniec nechal aj rad na mne, aby som sa vyjadrila.
Náš rozhovor bol priam harmonický, no hlavný šmrnc tomu dodával práve on. Z toho som usúdila, že často chodí do spoločnosti a socializuje sa.
Našu konverzáciu obohacoval mnohými komplimentmi na moju osobu, čo ma síce tešilo, no nie natoľko, aby som stratila pri ňom hlavu.
Stále tu bol ten známy pocit, ktorý som pri ňom pocítila aj minule.
Držať si odstup, nepreháňať to a hlavne, nenamýšľať si a nepochopiť zle situáciu.
Avšak alkohol začal napádať moju hlavu a v tej chvíli som potrebovala už čo najskôr odísť.
Cítila som sa s ním veľmi príjemne a predsa len medzi nami prevládalo určité príjemné a mierne mätúce napätie, musela som pocítiť inú atmosféru, keďže táto by mi mohla prerásť cez hlavu.

Ryouta nenamietal ohľadom nášho skoršieho odchodu. Predsa len sme zjedli večeru a dopili víno.
Netreba to preháňať.
Všimla som si, že sa na jeho tvári usadila spokojnosť a venoval mi očarujúci úsmev.
Mierne som prižmúrila oči a nakoniec som od neho odvrátila pohľad. Mám pocit, že ten chlap na mňa niečo chystá, no možno sa mi to len zdá, keďže hlavou mi prehrmuje množstvo podivných myšlienok.
Snažila som sa zamerať na cestu a na to, čo sa deje v mojej hlave, keďže alkohol spustil vo mne mnoho... poznaného, ale aj nepoznaného.
Som v nálade a uvedomujem si to. To je veľmi podstatné.
Pomyslela som si a pousmiala som sa nad tým. V tej chvíli som musela vyzerať ako čistý idiot.

V aute som sa postarala o zábavu ja. Neustále som rozosmievala blondiačika mojimi poznámkami, ktoré boli, podľa mňa, celkom o bežných veciach.
Zazrela som budovu, hlesla som prvý komentár, ktorý sa vynoril v mojej hlave.
Zazrela som zvláštnu reklamu? To by som nebola ja, keby som to neohodnotila.
Určite si všimol, že som v nálade.
Otočila som sa k nemu a začala si obzerať profil jeho tváre.
V tom momente som si spomenula na to, ako som takto hľadela na Daikiho.
Vážne hľadel pred seba, no nakoniec sa pousmial. Zapôsobilo to na mňa.
Keď som si na to spomenula, pousmiala som sa a otočila sa. Netuším, prečo ma napadol práve on, no momentálne sa mi to nechce riešiť.

A tak som oslávila moje víťazstvo z recitácie s Ryoutom.
Obaja sme mlčky hľadeli na seba pred mojim vchodom a ja som v tej chvíli jednoducho musela niečo povedať.
"Ryouta, si super chalan a ďakujem ti za večeru. Skvelo sme oslávili to moje víťazstvo a teší ma, že si sa na mne zabával v aute," tie slová vychádzali zo mňa spontánne a neskrotne zároveň, no nemala som pocit, že by som povedala niečo nevhodné.
V tom sa na blondiačikovej tvári usadil príliš široký úsmev, z ktorého som onedlho pochopila, že sa mu chcelo smiať. Veľmi smiať.
"Kedykoľvek, Evka."
"A úprimne, si jediný chlap, ktorý hrá basketbal a zároveň robí modela. Teda, jediný chlap tohto typu, čo poznám," možno chcel ešte niečo povedať, no ústa sa mi otvárali samé v momente, kedy sa moje myšlienky objavili v hlave.
Oprela som sa pri tom o vchodové dvere obzerajúc si ho.
"Vyplýva z toho niečo?" nadvihol jedno obočie a jeho úsmev sa nevytratil ani len na chvíľu.
"Ale nič! Nič! Len že je to netradičná kombinácia. To je všetko. Napadlo ma to, keď si mi hovoril o tvojej práci a keďže som popila viac vínka, tak rozprávam to, čo ma napadne," povedala som s malým smiechom a potom som vytiahla z kabelky kľúče.
"Mám to brať ako kompliment?" zazrela som, ako sa mu zaiskrili oči a napokon som prikývla.
"Jasné," mykla som plecom a odlepila sa od dverí, aby som ich mohla odomknúť. Veď čo, priateľský kompliment vždy dobre padne.
"Zvládneš to hore?" začula som za chrbtom a prižmúrila som pred seba oči.
"Samozrejme, že to zvládnem. Nemám v sebe až toľko alkoholu, Kise Ryouta!" akčne som sa k nemu otočila, ukázala naňho prstom a venovala mu zamračený pohľad.
Nastala chvíľa ticha.
Obaja sme sa na seba zahľadeli a naše kútiky úst sa natoľko rozšírili, že sme sa rozosmiali.

"To už by stačilo..." zvolala som po chvíli už pokojnejšie a zdvihla k nemu pohľad.
Ryouta sa odrazu začal pomaly ku mne nakláňať a ja som od toľkého prekvapenia nevedela, čo robiť.
Ruky položil na moje boky, pomaličky si ma pritiahol k sebe a venoval mi vrelé, no za to pevné objatie.
Automaticky som ho objala okolo krku a v tom som zacítila, ako sa mi chcelo srdce vydrieť von z hrude. Som z toho v pomykove.
Nepočula som nič iné, len splašený tlkot vlastného srdca, až sme sa nakoniec pomaly od seba odtiahli a ja som nevedela, ako si to mám vysvetliť, keďže v Japonsku sa bežne ľudia neobjímajú. Nie na verejnosti. Nie takto.
Netuším, či pozná európske zvyky a preto si dovolil ma objať alebo... Pf, blbosť! Nikdy som si nenamýšľala a hodlám v tom pokračovať.
Pustil ma a venoval mi veľmi milý, no zároveň aj sebavedomý úsmev.
Zahanbene som sa naňho usmiala. Musím uznať, že ma očaril.
Nie, nestratila som ešte hlavu, ale zapôsobil na mňa.
"Dobrú noc, Evka," prehlušil ten tlkot srdca, ktorý som celý čas počúvala.
Zdvihla som k nemu pohľad a všimla si, ako sa sebavedome a spokojne tváril.
"Aj tebe," vyšlo zo mňa mierne dezorientovane, keďže mi nasadil chrobáka do hlavy.
Za ten čas čo som v Japonsku, som sa objala maximálne s veľmi blízkymi kamarátkami a ani to sa nestáva veľmi často.
S Japoncom som sa objala naposledy v mojej rodnej krajine, keďže tam je to celkom bežné a prirodzene sa zahraniční študenti prispôsobili našim bežným zvykom.
A navyše, vtedy som nič necítila.
Teraz?
Som zmätená viac než dosť a neviem prísť na to, odkiaľ sa to vzalo a kým to je. Avšak nesmiem zabudnúť na ešte stálu prítomnosť alkoholu.


~~~

~Ryouta a jeho jemný úsmev~
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Na text a titulné obrázky k tvorbe a mnou vytvorené fotky sa vzťahujú autorské práva - kopírovať s odkazom.
Ostatné obrázky, gify a pod. pochádzajú z google.